Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Zoznámenie

Bola už tma, keď som prišla na juh Temného mesta. Vonku bolo celkom sviežo, nie ako v Miernom meste. Premenila som sa do férskej podoby a hľadala, na strechách čiernu muchotrávku.
Bolo ťažké ju nájsť keď je už tma a zároveň mi začína byť zima. Skákala som z jednej strechy na druhú, až kým som niečo nevidela.
Bola na vedľajšej streche. Taká škaredá, čierna muchotrávka. Hneď som po ňu išla. Dala som si pozor, aby som ju nechytila za klobúčik, lebo ten je smrteľne jedovatý. Pomaly som ju dala do sáčku, ktorý vždy pre istotu nosím, na takéto veci. Obzrela som si ju v sáčku a zhodnotila, že by sa mi ešte jedna taká zišla. Do zásoby. Sáčok som držala v ruke a ďalej hľadala muchotrávku.
Zrazu som počula výstrel.
Skrčila som sa a hľadala dotyčného ktorý vypálil.
Nikoho som nevidela a teraz už ani nepočula.
Ešte chvíľu som tak zostala skrčená.
No po desiatich minútach som zhodnotila, že osoba ktorá vystrelila tu už nie je.
Postavila som sa.
A v lete som zachytila dýku.
Mierila rovno na tepnu.
Vytiahla som svoju dýku, zaujala obranný postoj a počúvala.
Tam.
Rýchlo som hodila dýku za mňa.
No nepočula som že by niečo padalo na zem.
Nemohlo to byť, že som sa netrafila. Mierila som presne.
Pomaly som sa otočila.
Za mňou stála o hlavu vyššia osoba, ktorá držala v ruke moju dýku. Ktorú som presne hodila na miesto, kde by mala byť tepna.
Osoba bola určite muž, podľa toho ako stál som vedela povedať.
Videla som len jeho nádherné sivé oči, ktoré sledovali každý môj pohyb.
Ako tam tak stál s mojou dýkou v ruke, prezeral si ma od hlavy po päty.
"Čo chceš?"
spýtala som sa ho. Akože prečo sa ho to pýtam, keď je očividné, že ma chcel zabiť?
Očami ma hypnotyzoval.
Bola som pripravená, hocikedy zaútočiť.
No v tom niekto vypálil z pištole.
Obzerala som sa, ale stále dávala pozor na neznámeho.
Ďalší výstrel a ten mieril priamo na mňa.
Stihla som odskočiť.
Guľka preletela blízko mojej tváry.
Videla som ako sa za mužom vynorili ďalší. Asi desiati.
Všetci sa usmievali tým slizkým úsmevom.
Na čo som sa zamračila.
Nepriatelia.
A je ich hojne.
Do koženej kapsy som si rýchlo schovala muchotrávku.
Vybrala som si dýky.
Keď to uvidel muž so sivými očami on si vybral tiež dýky.
Toto sa mi začínalo páčiť.
Nie je často, že by som niekoho stretla čo to s dýkami vie.
"Ooooo tento tu by sa chcel s nami zahrať."
Riekol ten čo mal zbraň.
"Tak sa zajrajme.!"
Zakričali všetci.
Uškrnula som sa.
Čo samozrejme nemohli vidieť, keďže som mala plášť s kapucňou.
"Len ak si ma chytíte."
Povedala som im, založila si blesku rýchlo dýky do pošiev a utekala čo mi nohy stačili.
Začali tam nadávať.
Až na toho so sivými očami.
Ten nepovedal ani slovo a rozutekal sa za mnou.
Aspoň dakto.
Nechcela som bojovať, aby som sa neunavila pred cestou.
A tak som si vybrala útek.
Možno sa zdá že útek je pre slabochov, ale útek je záchrana a ešte keď bežtíte po strechách, tak to je adrenalín a odvaha.
Ak spadnete ste mŕtvy.
Ako som bežala a skákala z jednej strechy na druhú, začali ma doháňať.
A začala sa hra.
Vystrelili a ja som to pekne odrazila dýkou, ktorá bola sivookého muža.
Áno bol to výsmech.
A on to určite vedel.
Ďalšie výstrely prichádzali a ja som ich odrážala alebo sa im uhla.
No bolo vidno, že oni toto mesto poznajú a aj strechy tohto Temného mesta.
Ako prvý ma dobehol jeden chalan, ktorý mal v ruke nejakú píšťalku.
Teda vyzeralo to tak.
No po chvíľke som zistila, že v tej píšťale má uspávacie šipky.
No tie sa odrazili od jeho dýky.
Tá dýka bola fakt kvalitná.
Dobehol ma už aj druhý.
A to bol ten s pištoľou.
Vedela som, že budem musieť zastať a biť sa s nimi.
Vytiahla som nunjaky.
Boli chladné, kovové, čierne s vyrytým bielym drakom.
Potrebovala som sa zbaviť tej pištole.
Ako zmyslov zbavený, strieľal na mňa jednu guľku, za druhou.
Začala som odrážať guľky nunjakmi, ktoré sa mi kĺzali v dlaniach.
Zároveň som sa otáčala a odpaľovala uspávacie šipky.
Rozbehla som sa na toho s pištoľou.
Ten stále strieľal.
Už som bola na streche, kde bol aj on.
Jedným nunjakom som mu dala do tváre.
Bola to poriadna rana.
Ešte s počula, ako som mu tým zlomila nos.
Jeden dole.
Toto bude dlhá noc.