Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Zack

Od vtedy, ako na mňa zaútočila tou dýkou pred dverami, som ju nepustil z očí.
Prečo zase ona?
Vyzerala, tak mlado a normálne.
Ako normálny človek.
No to sa len zdá.
Nemohol som prehovoriť.
Bolo to, ako pozerať sa na niečo čo nemôžete mať.
Na niečo čo je zakázané.
Ale zároveň také lákavé, až to potrebujete okúsiť.
Nenávidím ju za to, že ušla.
Nenávidím, tú jej krásnu vôňu.
Nenávidím jej krásne telo.
No v tejto chvíli, po nej túžim.
Je taká nádherná.
Tie jej modré oči.
Chcem ju ochrániť pred nebezpečenstvom, ktoré ju sprevádza každý deň.

Do boha čo mi je?

No neznášam, jej nahnevaný pohľad.
Plný nenávisti.
Krutosti voči nepriateľovi.
Voči mne.
Nie.
Nie.
Nie!
Spamätaj sa!
Kričal zdravý rozum.
Ona je nepriateľ.
Ktorého musíš zabiť!
Si vrah!
To sa nezmení.
Zabil si.

Ale....

Čo ak ju nemusím.

Čo ak, sa vydám po tej ceste plnej túžby.

Po nej.

Veď, keď mi pritisla dýku ku krku, myslel som, že je to tá najsexi vec ktorú mi spravila.
Tak dobre vyzerá.
Kurva!

Ani som si nevšimol a bozkával jej jemné pery.