Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Ameli

Sedeli sme na gauči.
S Hynnet sme sa dohodli, že ich začarujeme kúzlom, aby sa nemohli pohnúť. Tak sedeli vedľa seba.
Mohli rozprávať, ale pohnúť nie.
Boli na seba nastratý.
No ja som ich potrebovala obidvoch a musela som sa s nimi dohodnúť.
Zacka som potrebovala na to aby nás s Hynnet ochránil a Tieňa (ešte vždy som nevedela jej meno, nechcela nám ho prezradiť) na to aby mi dokázala spraviť jed a najlepšie by bolo, keby so mnou tiež išla. Áno, najskôr ale musím zistiť, kto je vrahom mojej rodiny, ako sa k nemu dostať a spraviť pomstu bez toho, aby zomrel ktokoľvek ďalší.
No vedela som, že ju do toho neprinútim a skôr by som bola mŕtva.
Ona nie je ten typ, ktorý poslúcha iných a podvolí sa.
Už len pohľadom ma dokázala tisíc krát zabiť, rôznymi spôsobmi.
Zack?
Ježiši.
Keby nedostal peniaze za prácu, zabil by ma v prvých sekundách.
No ja som sa snažila vyjednávať ako dlho to šlo.
Stále som sa opakovala, aby som im do tých hláv dala to, že je pre nich výhodnejšie, že pôjdu so mnou.
Aspoň Tieň.
Keďže Zack pôjde, keď má zaplatené.
No ona?
Tá bola zaťatá ako sekera.
"Už som ti povedala, nikam nejdem a určite nie s týmto hajzlom."
Vzdychla som si.
"Tak sa budete jeden druhému vyhýbať?"
Hľadala som možné riešenie.
Simbióza im nič nevraví?
Spolunažívanie?
Nič?
Absolútne nič?
Moje nádeje na to, že sa pokúsim prehovoriť Tieňa, rapídne klesajú.
"Potrebujem ísť do Lesa Stratených."
Poviem v nádeji, že by som zaujala Tieňa.
Premeriava si ma.
"Načo tam ideš?"
Spýta sa ma podozrievavým pohľadom.
"Potrebijem tam nájsť jedného človeka."
"Si si istá, že je človek?"
Tieň by nebol Tieňom keby sa ma nepýtala na všetko.
Všetko si overuje.
"Mal by byť."
Asi som ju zaujala, keďže sa dívala na svoj stôl ,kde mala všelijaké záznamy o jedoch a papiere na kopách.
Vydedukovala som, že to budú záznamy o jedoch.
Nepozerala som sa.
Neodvážila som sa, lebo tu žije pravdepodobne niečo podobné vrahyni. A keď sa pozriete na celý byt, viete, že tu sa nežije tak, ako keby tu žil niekto normálny.
Všade samé preliačiny v stenách, dvere sú predierkované ako sito a k tomu tu má fľaštičky s tekutinami, čo nepochybujem, že budú jedy.
"Potrebujem ísť do Lesa Stratených, lebo tam musím nájsť Foresta."
Zaskočila ma veta od Tieňa.
Foresta?
Ten ktorého pustili na slobodu?
Prečo do lesa?
Veď je voľný?
Či?
Neviem či vie čítať myšlienky, no mala vražedný výraz, kde bolo čitateľné na ňom, že všetko vie a nie je blbá.
Takže, možno mám zlú informáciu, ale mám ich z dobrých zdrojov. Prečo by som mala takúto, vadnú informaciu?
Kto mi ju zle podstrčil?
Neverím na 100% Tieňovy ,no prečo by mi klamala, keď tam ide za ním?
Mala som v tom guláš.
Zo všetkého.
"Prečo Foresta?"
Zavrčala na mňa z gauča.
Ešte stále sme ich mali pod kúzlom.
"To ťa nemusí zaujímať."
Chladným tónom povedala.
"Takže pôjdeš s nami?"
Spýtala som sa, s malou nádejou v hlase.
Dlho rozmýšľala, ale nakoniec mierne, skoro až nebadane prikývla.
Aspoň niečo ide dobre.
No táto cesta bude dlhá, hlavne s týmito dvomi.
Mám tu Hynnet, tá mi vždy pomôže, určite aj s nimi.
Teda, ak neskočíme mŕtve, skorej než sa vypravíme.
Máme tu vraha a možno... vrahyňu? Neviem.
No nebezpečná, tá cesta určite bude.

Ahojte.
Chápem, že táto časť je nezáživná a možno aj niektoré predošlé ale hádam ešte dnes vydám jednu časť.
Ďakujem, že tento príbeh čítate a budem rada ak mi dáte komenty a hodnotenie. ❤️❤️❤️🙏🙏🙏