Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Zack

Načo jej to bolo treba vedieť?
Moja schopnosť.
Nikdy neveštila nič dobré.
Používal som ju pred storočiami vo vojnách.
Kde som musel nepriateľov skoliť.
A ona?
Rovno sa ma na to spýta.
Akože chápem, keďže je dosť nebezpečná tak si dáva pozor.
Ja by som tiež chcel vedieť akú má schopnosť ona, ak nejakú má, keď je poloférka.
No môj modrý oheň.
Oňom nemusí nič vedieť.
Ešte k tomu je to veľmi zriedkavá mic o ktorej veľa ľudí ani férov nevie.
To by bolo keby o tom vedela.
Rovno teraz by ma zabila.
Aj keď, nie je ďaleko od tej túžby zabiť ma. Nevyšlo by jej to. Som silnejší než nejaká poloférka.
Má veľké sebavedomie, to sa musí nechať.
Išla mi jednu vraziť no ja som sa srčil a udrel som ju do brucha.
Vzdialila sa odo mňa a mala výraz predátora.
Bol som vytočený z jej otázky.
A nerozmýšľal som.
Chyba.
V rukách som držal dýky a ani si nevšimol kedy mi päsťou udrela do brady.
Padol som na zem.
No hneď som sa postavil a švihom dýky jej roztrhol tričko na polovicu.
Uskočila dozadu a tak sa neporanila.
V boji by som bol viac obozretnejší a podcenil som ju.
Za to že je poloférka.
Chyba.
Išli sme po sebe skočiť, no niečo sa stalo a obidvaja sme sa nemohli pohnúť.
Pozrel som sa na dvere a tam boli tie dve čarodky.
Jasné, nejaké kúzlo na nás hodili.
Doriti.
Keby nás nechali, bolo by po nej.
"Ja som to tušila."
Povedala Ameli so sklonenou hlavou.
A nechápavým pohľadom na nás obidve pozerali.
Hynnet zodvihla prst a my sme si to na kráčali do bytu.
Nemal som kontrolu nad svojím telom a tak som vedel, že ani ona nemá.