Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Hynnet

Ameli sedela na zemi kde bola krv.
"Preboha."
Keď som sa pozrela na posteľ vedela som koho telo to bolo. Jej otca.
Čulpa s si k nej na zem a objala ju. Vravela som jej, že to všetko bude dobré. Do môjho trička plakala a kričala. Musel to byť poriadny šok. Po chvíľke sa ma spýtala:
"Nepôjdeš so mňou?"
Vedela som, že aj keby som jej povedala, že nie tak pôjde sama. No videla som, že ma potrebuje. Veď nikto jej už nezostal. Prikývla som. Ameli sa postavila a išla si vziať do izby veci. Ja som medzitým zavolala na políciu čo sa tu v sídle Cheredových stalo. S Ameli sme išli ku mne do bytu aby som si aj ja vzala nejaké veci. Spýtala som sa, že kde ideme.
"Ideme najskôr za Tieňom a potom uvidíme."
Viem že sa chce Ameli pomstiť vrahovy jej celej rodiny. Všetko mi povedala. Čo sa stalo keď sa zobudila a čo jej pošepkal.
Išli sme pešo no potom sme si zastavili koč a povedali kočišovy nech nás doveze na kraj Bohatého mesta ktorý sa spája s Miernym.
Teraz po tejto vražde musíme byť opatrné.
"Ameli?"
spýtala som sa jej potichu.
"Áno?"
"Nezaplatíme si niekoho kto nás bude ochraňovať?"
Ameli sa na mňa so zamysleným pohľadom pozrela. Premýšľala nad tým čo som jej povedala.
Po chvíľke povedala:
"Niekoho kto nás neokradne a nevyzradí ,niekoho komu môžeme na sto percent dôverovať."
Zamýšľala sa a ja s ňou. Rozmýšľala som kto taký by to mohol byť, no nikto ma nenapadol.
Ameli sa na mňa pozrela.
"Myslím že viem ale nebude sa ti to páčiť."
Povedala opatrne. Načo som ja pozdvihla obidve obočia.
"Vrah."
Skoro mi oči vypadli pri tom slove.
"A to už prečo?"
"No veď nejaký z Temného mesta. Taký ktorý sa bude starať len o peniaze ktoré mu dáme."
Predýchavala som.
"A ktorého máš na mysli?"
"Ten najlepší. Zdá sa mi že jeho meno bolo Zack."
Horko ťažko som s ňou súhlasila.
Ameli zavolala cez náramok Kodu (sovu) a poslala krátky list. Koda odlietala a my s Ameli sme napísali doň nech príde do Mierneho mesta ak má záujem. Čo sme pevne dúfali.