Jokka

2 0 0
                                    

Bozkával ma vášnivo.
Ja som mala potrebu spolupracovať.
No takto nie.
Nie, teraz.
Nie, nikdy.
Nie som ako pred tým.
Prirazila som mu silnejšie dýku, až sa valil malý cícerok krvy, dole jeho krkom.
Čarodky trochu zhíkli.
Odtrhla som sa od neho.
A jednu mu vrazila, rovno do nosa.
On sa zatackal, ale udržal rovnováhu.
"Kurva."
Z nosa mu tiekla krv.
"Hajzel!"
Zasyčala som na neho.
Otočila sa a namierila si to do bytu.
Už ma naštvali všetci a ešte tento tu sa pridá. Nech nie je pozadu.
Jasné, ako inak.
Išla som zabuchnúť dvere, no vopchala sa mi tam tá, ryšavá čarodka.
"Potrebujeme jed!"
Rýchlo to zo seba vydala.
Naštvanej sa mi zle všetko robí.
Určite budem len hádzať nože a dýky, do tých, už aj tak deravých dverí.
Budiš.
Ja ich dovnútra nevpustím.
Začala sa smiať tá druhá s hnedými vlasmi.
Ohavne som na ňu zagánila.
No aj keď sa nechcela smiať nahlas, nejako jej to nevyšlo.
Tá ryšavka sa mi vôbec nepozdáva.
"Len hnedovlasá môže ísť dnu."
Sivooký sa pozrie na mňa, či to myslím vážne.
"Áno miláčik, vyriešime si to potom, keď tu niečo vybavím s hnedovláskou."
Pošlem mu vzdušný bozk. Všetko som povedala až preafektovane sladko. Ako leby som bola jeho milá poslušná žena.
Dobre táto hra nie je zlá, užívam si ju.
"Poď."
Poviem už chladnejšie tej tmavej.
Keď je vo vnútri, plesnem dvere celou silou.
Aby sa zabuchli tak, že sa ich neopovážia otvoriť.
"Sadni si na gauč."
Príkažem jej.
Poslúchne.
Ja si sadnem oproti nej.
"Čo chcete?"
"Noo.... Jed na ktorý nie je protijed ale vieš ho spraviť. A naopak."
Povie už hlasnejšie.
"Takže v skratke potrebujete Tieňa."
"Veď ty si Tieň. Či?"
Zaskočená sa na mňa pozerá.
"Áno aj. Ako kedy."
Šokovane na mňa pozrie.
"Na dlhé rozprávanie. Aký jed.
A potom koľko mi dáte."
Žmolila si kabát bledohnedej farby.
"To neviem aký ani sumu. Ameli vám povie lepšie ako ja."
Vzdychla som.
"To je ta ryšavá?"
"Áno."
Ach bože toto bude blbý deň. Ešte on za dverami.
Božeee.
Vyšla som na chodbu.
Videla som tam jeho.
Dobrá postava, telo, vlasy, tie oči. Aaaaa tu sa zastav.
Poobzerala som sa po ryšavke, ale nevidela som ju nikde.
"Kde je tá ryšavá?"
"Hm?     Jaaaj tá niekam odišla."
Doriti.
Peniaze.
Ona si niekam odíde.
Ani boh nevie kde.
Boha.
Šprintovala som na schody, aby som ju z časti dobehla.
Za mnou, niekto tiež šprintoval.
Vyšla som z bytovky.
A uvidela som ju.
V rukách mala, nejaké lekárske veci.
Išla mojím smerom.
"Stalo sa niečo?"
Spýtala sa ma.
"Ušli mi skoro peniaze."
Odpovedala som jej.
"Veď som povedala Zackovi že mu idem ošetriť ten krk a nos."
Začudovane pozerala za mnou.
Jasné, mohla som si domyslieť, kto môže byť za mnou.
Takže Zack, hej?
Dám si ho, na zoznam mŕtvych.
Stál tam za mnou s rozbitým nosom.
Vyzeral, ako jeden s tých nešťastných zlodejov, ktorých chytia a zbijú rovno na ulici.
Myslím že sme všetci museli vyzerať dosť komicky keďže ja som mala len ponožky, on zlomený nos a ona lekárničku.
Okolo idúci si museli myslieť, že sa stala nejaká hádka, kde ma Zack podviedol s touto tu.
"Dnu, okamžite!"
Prikázala som Ameli, čo ešte stále držala v rukách lekárničku.
Zacka som schytila za ruku a ťahala hore schodmi.
Nech mi tu nerobí nepríjemnosti.
Keď sme boli pred mojím bytom povedala som Ameli nech ide dnu a ja sa so Zackom porozprávam.
Musela som jej sľúbiť, že ho nezabijem teraz.
Ale určite to spravím potom.
To už som jej radšej nevravela.
Otočila som sa k Zackovi, aby som mu videla do tváre.
"Do bytu si nepustím hocijakého féra a nieto už vraha. Takže akú máš schopnosť ,aby si mi tu náhodou byt nevystrelil do vzduchu?"
Spýtala som sa vážnejšie.
Zamračene sa na mňa pozeral.
"To ti môže byť tak jedno."
S odporom mi šplechol do tváre.
"Tyy!"
Nasral ma a to riadne, takto sa so mnou nebude rozprávať!

Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí Donde viven las historias. Descúbrelo ahora