Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Sivé Oči

Vedela to s dýkou.
Toto nebude nuda.
A ako som čakal, nuda to rozhodne nebola.
Z ničoho nič povedala že len keď si ju chytíme.
Na čo sa rozbehla.
Toto som naozaj nečakal.
Začínala sa hra, kto skôr chytí tú poloférku.
Už keď som bol oproti nej som vedel, že nie je čistá férka.
Vedel som o Temnom meste všetko vyrastal som tu a žil. Poznám tu každý jeden kúsok.
A tak som sa hnal za ňou. Najskôr aby som jej dal dojem, že naozaj po nej idem, že som za ňou.
No po chvíli som sa od ostatných oddelil.
Obídem ich veľkým oblúkom a budem mat tak náskok pred ňou.
Utekal som.
Konečne nejaká zábava.
A zajtra musím ísť preč.
Povzdychol som si.
No dnes si to užijem.
Bol som pred nimi, asi tak dobrých desať striech.
Videl som, ako počas behu sa stíhala aj obraňovať. To už niečo je.
Zrazu zastala.
Niečo vybrala a začala tým krútiť, všelijakými smermi.
Najskôr som nevedel čo to je no potom mi to došlo.
Boli to nunjaky, asi kovové keďže odrážala nimi guľky z pištole.
Stíhala aj odpaľovať, Westove uspávacie šipky.
Bola dobrá.
Rozbehla sa ku Steavovy a dala mu nunjakom ranu rovno do tváre. Ten hneď padol na zem.
To bola šupa.
Hneď na zonsa otočila a hodila Westovy nôž do ruky.
Ten len zachrčal a padol na zem.
Ona sa rozbehla rovno ku mne.
Ani netušila, že ju tu vyčkávam.
V rukách som mal dýky, tú moju obľúbenú mala ona.
Ale jednu jej som zvieral v ruke.
Bola vyrobená z čiernej ocele. Drahšej ako je tá moja, takže ju mala lepšiu.
A dobre sa aj v ruke držala.
Už bola pri mne, ja som vyšiel a v pláne som mal prepichnúť ju, no ona to ako keby čakala a odrazila to nunjakom.
Druhú dýku som mal pri jej boku, no aj tú mi odrazila.
Vytiahla dýky.
Jednu moju a druhú svoju.
Narážali sme dýkami, jedna o druhú.
Bol to vyrovnaný súboj.
Ďalší chalani zatiaľ došli.
Jeden si chystal nejaké šipky, no tento krát to neboli uspávacie.
Cítil som to.
Bol to jed.
Odsotila ma a skočila dole.
Chalanisko ju nestihol trafiť.
Šípka sa zabodla do strechy.
Skočil som za ňou.
Keď som sa obzeral kde zmizla, nikde nebola.
Doriti.
Zahol som za uličkou.
Videl som ju, ako sa rýchlo prešvihla cez balkón.
Na to, že je poloférka je dosť rýchla.
V tomto meste, nemôžem naplno používať férske schopnosti. Ale aj bez nich, som lepší než ona.
Už som sa štveral za ňou na strechu.
Vykukovala mi len hlava, ale videl som, ako bola na zemi a chalanisko ju škrtil.
Nohami ho odkopla až ku mne. Ja som sa skrčil. Chalan preletel ponad mňa a padol na tvrdý chodník.
Stále bola na zemi zatiaľ čo po nej išli jedovaté šípky. Odkotúľala sa preč od strieľajúcich šípok. Hodila na mňa nôž. No ja som sa uhol. Už som bol na streche, tak ako ona. Hádzala po mne nože a vyhýbala sa šipkám, ktoré na ňu strieľali. Rozbehol som sa k nej a išiel jej dať poslednú ranu, keď v tom spadla.
Čo?
Nie toto nemôže byť pravda.
Veď bola dobrá.
Prečo spadla?
Išiel som k okraju strechy.
A zbadal ju na balkóne, ako sa snaží postaviť. V stehne mala zapichnutú šípku.
Kurva ,ja som ju mal zabiť!
Hodila na chalanov nože, ktoré sa hneď zapichli do ich tiel.
Na zem popadali tri mŕtvoly.
A už z desiatich žili len piati.
A ešte ja.