Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Stretnutie

Dohodli sme sa s vrahom teda Zackom, že sa stretneme pri trhu o jedenástej ráno.
Kde bol včera.
A tak kým sme sa s Hynnet vytrepali dole tým nekonečným schodiskom bolo za pätnásť jedenásť.
A tak sme išli rýchlym krokom k trhu.
Keď sme prišli nikde nikto nebol.
Tak sme počkali asi minútku.
Z ničoho nič sa objavil, priamo pred nami.
"To ste vy?"
Ukázal papierik k dohode.
"Áno."
Odpovedali sme spolu s Hynnet.
Nečakala som takéhoto... mladého.
Mal sivé oči, odo mňa vyšší asi o dve hlavy.
Ja som dosť nízka.
A Hynnet je odo mňa len o pol hlavy vyššia, takže je dosť vysoký.
Už len cez to jeho tričko som vedela, že má svaly. Vyšportovaná postava.
Nebol zase svalnatý tak, ako boxeri v ringu.
Čierne, trošku kučeravé vlasy.
Vyzeral fakt dobre.
Na to, že je vrah.
No dobre, vyzeral super.
Čo je?
Je to pravda.
Nemôžem tvrdiť, že nie.
"Môžem vedieť, prečo ma potrebujete na týždeň?"
Teraz to príde.
Bude súhlasi, aj keď nebude jeho práca, len zabíjať?
"Budeš nás ochraňovať."
Povedala som mu.
"Čo? Asi som zle počul."
Mračil sa.
Bolo vidno, že toto nie je jeho parketa.
Opatrovať nejaké čarodky.
Nie je predsa opatrovateľ.
Nadýchla som sa a znovu povedala.
"Budeš naším ochráncom. Ak by po nás niekto šiel, nezabiješ ho rovno, ale prinesieš ho k nám a mi ho vypočujeme. Prečo nás sledoval alebo nás chcel zabiť."
"Hahahaha..."
Začal sa smiať.
"A to už som vám na čo? Som vrah, nie nejaký ochránca, ktorý sa bude starať o nejaké čarodejnice."
Čarodky.
"Som vrah. Mojou úlohou je zabíjať.
Ak ste si nevšimli, nie som ten koho potrebujete. Zavolajte si strážcov alebo niekoho iného. No ja to nie som."
Hej, myslela som si, že to s ním takto dopadne.
A tak se spolu s Hynnet mu opísali našu situáciu. Ako mi zavraždili rodinu, prečo sme prišli do Mierneho mesta a prečo ho potrebujeme.
" Hmm... Ale aj tak, nie som ten čo by vás mal ochraňovať. Nájdite si iného."
"Zaplatíme ti viacej."
Už som nemohla ďalej čakať na niekoho iného. Potrebujem čo najskôr ísť k Tieňovy a nájsť vraha mojej rodiny.
Bola som zúfalá a on to vedel.
"Koľko?"
Spýtal sa.
S úľavou som si vydýchla a pridala na sume o 200 ixrí.
Súhlasil, ale len ak sa mu nebudeme motať po nohy.
Chlapi...