Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Tieň

Zobudila som sa o nejakej ôsmej ráno.
Spánok bohvie čo nebol, no zato si telo oddýchlo.
Jed z tela by som mala mať už preč.
A tak sa ponaťahujem a trošku dám telo do pohybu.
Raňajkujem to čo mi byt dá.
Teda čo zostalo v chladničke.
Vyzerá to tak, že dnes bude chleba a syr.
Nie zlé na raňajky.
Myslela som si, že to bude horšie.
Keď som dojedla chleba so syrom, trénovala som si boj zblízka.
Nikdy neviete kedy sa to zíde. Hlavne po včerajšej noci.
Na stene pribúdajú ďalšie nové priehlbiny.
Samozrejme, že by som necvičila bez ničoho.
Omotala som si okolo hánkov čierny elastický obväz.
Aby som ich celé nemala od krvi a nepoškodila si ich.
Väčšinou si ich beriem, ak idem do terénu alebo čierne rukavice bez prstov.
Po tréningu: boj na blízko
som si sadla a vylepšovala svoje jedy.
Neviem, kedy budem mať hotový ten pre Sebastiana, ale je mi to tak jedno.
Z rozmýšľania ma vytrhli kroky, ktoré sa blížili k môjmu bytu.
Tri osoby.
Dve ženy a jeden chlap.
Už podľa pachu som vedela, že ženy boli čarodky.
A ten tretí typujem na féra.
S nezáujmom som si vzala do ruky nôž.
Zastali pred mojím bytom.
Hodila som za seba do dverí nož, ktorý by sa mal zapichnúť hneď vedľa férovej hlavy.
Takto vítam, nevítané návštevy.