Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Trh

Zobudila som sa, na hlasné zvuky mesta.
Najskôr som netušila kde som.
No potom mi to všetko prišlo, ako rana do hlavy.
Pocítila som slzy ktoré sa mi tlačili von. No zahnala som ich. Teraz nie je čas trúchliť.
Treba konať a to rýchlo.
Hynnet bola na vedľajšej posteli. Ešte stále spala.
Bože, neviem čo by som robila, keby som ju nemala.
Pomaly otvárala oči.
"Dobré ráno."
povedala som jej.
"Hmm, dobré."
ešte rozospatá mi povedala.
Po raňajkách, sme si zbalili to málo čo sme mali a išli hľadať informácie o Tieňovi.
Samozrejme sme zašli na trh čarodejníc.
Bol to trh, ktorý sa konal každý piatok.
Najlepšie trhy boli tie, na piatok trinásteho. Vtedy ste vedeli všetko možné kúpiť. A samozrejme zistiť.
Žilo to tu.
Samá vôňa korenín a všeličoho iného, čo ani nechcete vedieť.
Stánky na jednej a na druhej strane cesty.
Najlepší stánok je na konci.
Vyzerá dosť biedne, keďže je zaprataný ostatnými stánkami.
Je tam jasnovidka.
Nie veľmi príjemná, nemám ju rada.
Vždy keď k nej prídem je ako smrtka.
Chudá, bledá. Akože.... som prekvapená, že taká kostlivka vôbec žije.
Prišli sme ku jej stánku.
"Jas poprosím."
povedala som.
"Ale, ale koho to tu máme."
Otočila sa ku nám jasnovidka.
"Neboj prišli sme za tebou lebo potrebujeme dačo vedieť. Nie sa na teba pozerať."
Bola by aj pekná, keby nebola chudá a nemala jazvu cez oko, na ktoré bola slepá.
"Čo chceš teda?"
"Najskôr nám povedz cenu."
"Bude to päťsto ixrí."
Zaškľabila sa na nás.
Ešteže som zobrala z našeho sídla toľko ixrí, koľko sa dalo.
Je na mňa naštvaná. Ukradla som jej niečo cenné a od vtedy, mám s ňou problémy.
Preto, taká vysoká suma.
"No najskôr nám povedz, čo chcee vedieť."
"Nie, nie už si ma raz okradla. Najskôr cena."
Položila som pred ňu malý mešec trosto ixrí.
Pozrela sa na mňa, či to naozaj myslím vážne.
"Polku teraz polku potom."
Ohrnula nos.
"Počúvam."
Pozreli sme sa s Hynnet na seba. Super.
"Takže.... kde najdeme Tieňa?"
Pozrela sa na mna zdeseným pohľadom.
"Čo s ním máš?"
Vypľula na mňa.
"Teba to nemusí zaujímať. Peniaze dostaneš."
Chvíľu premýšľala.
"Nemôžem vám dať meno. Mám s ním zmluvu, že budem mlčať."
Ukázala na jej slepé oko, cez ktoré šla veľmi dlhá a hlboká jazva.
"Ale viem kde bol."
S Hynnet sme pozorne počúvali.
"Viem len to že ho niekto videl ísť na hranicu medzi Miernym mestom a Chudobným. Vraví sa, že tam má dom. Alebo skorej že sa tam zvykne zastaviť."
"Len to?"
Spýtali sme sa s Hynnet naraz.
"Mám zmluvu!"
Zasyčala.
"Dobre, tu máš."
Hodila som jej ešte jeden ďalší mešec a odišli.
Ani sme nemuseli hovoriť. Vedeli sme, že sa viac nedozvieme od nikoho.
A tak sme išli do hotela.
Zajtra by mal prísť ten vrah.
Čo sme dostali správu od Kody.
Takže s ním by sme išli za Tieňom.
Som naozaj zvedavá, prečo sa ho všetci tak boja.
Veď uvidím.