Les Stratených

3 0 0
                                    

Utekal som.
Bola to ako nočná mora.
Stále dookola sa opakovala a ja som vždy na konci zomrel.
Boli to muky môjho života.
Bol som dezorientovaný, nechápal som tomuto, čo sa mi pred očami zjavovalo.
Bežal som hustým lesom.
Stromy boli vysoké a na sebe mali, hnusnú lepkavú tekutinu, ktorá fasa pálila.
Lístie stromov bolo od krikľavo červenej až po čiernu.
Kôra vyzerala ako brezová.
Biela a čierne pásiky.
Pod nohami mi šušťalo lístie.
No vedel som, že keď sa pozriem lepšie, budú to listy ktoré tu písali predo mnou ďalší.
Z tých listov sa človek zbláznil.
To som sa naučil pred 2 týždňami.
Nečítať ani len nepozerať na listy pod nohami.
Inak zomriem.

Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon