Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Temné Mesto

Pobalila so si do pošiev nože a dýky. Na ramenách som mala púzdro s nunjakmi vo vnútri. Na boku som mala o nohu pripnutú koženú kapsu v ktorej som mala jedy a papiere, povolenie, aby som mohla cestovať aj mimo Mierneho mesta. Čierny plášť, ktorý mi schová všetko čo by nemal nikto vidieť. A nakoniec čierne rukavice bez prstov. A samozrejme čižmy na viazanie.
Skoro ráno som sa vydala na cestu.
Bola som vo férskej podobe, aby som bola rýchlejšie v Bohatom meste. Tam pôjdem kočom, čo bude nenápadnejšie ako bežať po strechách mesta.

Keď som už prišla k hranici mesta čakala ma kontrola či mám povolenie. Vytiahla som z koženej kapsy papiere. A hneď ako si ich pozreli strážcovia, tak mi ich dali aj naspäť. Zastavila som koč a kočišovi povedala nech mi zastaví pri Temnom meste. Ako sme prechadzali Bohatým mestom prišlo mi z neho zle. Bývali tu hlavne bohatý ľudia, féri a čarodejnice. Budovy vyzerali draho. Celé mesto sa nieslo v zlatej farbe. Budovy a obchody mali pozlátené steny, ornamentmi alebo mali pozlátené dvere či okná. Bolo to ako pozerať sa na Zlaté námestie. Ktoré je tak zlaté, že sa ani naň nedá pozerať.
Za dve hodiny sme boli na hraniciach Temného mesta. Vystúpila som z koča podala kočišovi pár ixrí a prešla si znova prehliadkou dokladov. Dala som si kapucňu, ktorú som mala na plášti a vrhla sa do Temného mesta.
Budem musieť zájsť za Čarodkou Drimou. Tá má všetko. Kráčam po chodníku. Obchádzam ľudí a snažím sa nevytŕčať. Drima býva na severe Temného mesta. Sú tri hodiny poobede. Pomaly ale isto sa slnko pohybuje po oblohe. O šiestej by mal byť západ slnka. Takže si musím švihnúť. Mám len tri hodiny na to, aby som kúpila čo potrebujem a zmizla.
Zabáčam uličkami, až kým neprídem do severnej časti. Tu to poznám, ale nie tak dobre, ako juh Temného mesta. Preto sa chvíľku motám no potom nájdem jej bytovku.
Rozhliadnem sa či ma nikto nevidí vchádzať dnu. Pomaly a potichu zavriem vchodové dvere. Rovno idem na druhé poschodie kde má tretí byt z prava Drima. Trikrát zaklopem.
Drima mi otvorí dvere.
"Ale čo ty tu moja."
Hneď na mňa vo dverách povie. Ja ju stiahnem k nej do bytu nech tu na chodbe nič neprekecne.
"Sprostá si?"
"Nie, moja."
"No tak čo tu reveš na celý barák? No nič prišla som po nejaké veci."
Pozrela sa na mňa tým jej očkom.
"Tak poď drahá."
Vyčarila na mňa úsmev.
Ako Drima má pekné, čierne, krátke vlasy po plecia, ktoré sa jej jemne vlnia. Má aj čierne oči alebo teda tmavo tmavo hnedé no netuším. Má ich doslova až čierne. Je taká bacuľka ale to jej vôbec nevadí. A samozrejme, ak by ona nemala kriklavo červené nechty, tak to nie je ona.
Prešli sme do obývačky kde mala na strope zavesené všetky možné pierka a kamene rôznej farby. Gauč bol tmavo hnedý a na ňom bola nejaká koža zo zvieraťa. Pred gaučom mala malý drevený stolík na ktorom mala položené karty a popolník.
Sadla som si na gauč, ktorý pod mojou váhou zavŕzgal. Drima odišla naliať nám čaj. Ako ju poznám bude až veľmi horký ako tam zabudne sáčok čaju. Z kuchyne na mňa zakričala :
"Po čo si prišla?"
"Ako vždy. Nejaké prisady ktoré máš len ty."
Zakričala som jej naspäť.
"Ale si tu nejako skoro. Veď si tu bola pred piatimi mesiacmi."
Ona vedela, že chodím len raz do polroka.
"To vieš práca."
"Jáj, tak to mi je už jasné."
Priniesla nám obidvom čaje a položila ich na drevený stolík.
"Čo všetko chceš moja?"
"Pár slnkosvetov, čiernu muchotrávku, popol vševerice, gardiku a..."
"Hej, hej, hej počkaj. Za prvé nemám muchotrávky žiadne. A za druhé bude ťa to dosť stáť."
"Ja viem a mám dosť na to, aby som niečo také chcela."
"No dobre, dobre. Ale aj tak muchotrávky nemám budeš musieť počkať."
"Ja nečakám a ani tu nebudem dlho. O šiestej musím byť už preč z tohto mesta."
"Prečo sa tak ponáhľaš? A muchotrávky by mi mali prísť asi o dva dni. Prespi tu niekde v hoteli."
"Nie, nemôžem."
"Dobre ale bola by smola to prepásť keď mi prídu za dva dni."
Pozrela sa na mňa tými jej čiernymi očami.
"Nemôžem. Nevieš kde ich nájdem?"
"Akože to sa chceš vybrať na juh Temného mesta?"
"Budem musieť."
"No teda. Nájdeš ich na strechách bytoviek, ale len tie ktoré majú soľ. Ako vietor vieje tak od mora prichádza soľ a na tých strechách kde je soľ ich nájdeš. Ale sú jedovaté davaj pozor."
"Hej, budem. A máš tu všetko ostatné?"
"Áno mám, všetko ti to na balím."
Už sa postavila a zašla do svojej pracovni.
Ja som zatiaľ vypila hnusný horký čaj. Viem že je dobrý na energiu a tú potrebujem, keďže som chvíľu behala vo férskej podobe. A ak náhodou sa niečo stane, nech sa dokážem premeniť.
Za pár minutiek prišla aj s veľkým vrecom.
"Môžeš mi to začarovať nech to zmestím do tejto kapsy?"
spýtala som sa.
"Jasné moja, pre teba všetko."
A už si vzala do ruky svoj kameň ktorý má ako náhrdelník. Začala odriekavať kúzlo.
Z veľkého vreca sa stalo malilinké vrecúško, ktoré sa mi zmestí do dlane.
"Ďakujem."
"Není začo."
S úsmevom mi hodila vrecúško.
Ja som si ho schovala do kapsy na boku a objala Drimu.
"No dobre, dobre tak už choj."
Otočila som sa na odchod, rozlúčila som sa s ňou a dala si na hlavu kapucňu. Vyšla som z bytovky na ulicu a rozbehla sa na juh Temného mesta.