Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Ameli

S Hynnet sme sa rozlúčili pri mojom dome. No neviem či sa to dá nazvať domom lebo je to veľké sídlo môjho oca.
V každom meste je niekto zodpovedný za dané mesto a v Bohatom je to môj otec.
Môj otec všetko vybavuje aby všetko fungovalo. Veľa ľudí ho chce zabiť už len pre to, že má takú vysokú a mocnú pozíciu. A samozrejme aj mňa. Keďže som jeho dcéra a mala by som to raz zdediť po ňom.
Preto nám okolo sídla chodia stráže. Nikde ma nepustia bez doprovodu. Takže už ako malá som nemohla nikam chodiť. Preto mám len jednu priateľku a tou je Hynnet. Tá je jediná ktorej nevadí z akej rodiny pochádzam. Je čarodejnica tak ako ja.

V mestách sú tri druhy bytostí:

ČARODEJNICE

FÉRI

a samozrejme ĽUDIA.

ČARODEJNICE :
Môžu byť buď:
Jasnovidky alebo Čarodky

Jasnovidky :
Tie vidia budúcnosť, minulosť a samozrejme prítomnosť. Nevedia nijako čarovať.
Čarodky:
Tie vedia čarovať. Používajú rôzne kúzla a rôzne predmety, ktoré im pomáhajú s kúzlami. Čarodky si vedia navzájom pomôcť, ak ide o veľké kúzlo, ktoré nezvládne len jedna.

Ja som niečo medzi Jasnovidkou a Čarodkou, lebo môj otec je Čarodej a mama bola Jasnovidka.
Hynnet je Čarodka a ešte sa učí s kúzlami narábať.

FÉRI:
Tí majú rôzne schopnosti. No najskôr, pre nich typické sú špicaté uši ktorými veľmi dlbre počujú. Sú veľmi rýchli a silní. Čo som už spomínala majú schopnosti väčšinou sa delia na:
Vodných,
Ohnivých,
Zemných,
Veterných.
No môžu mať aj iné schopnosti ako liečenie, láva, sneh a tak ďalej...
No tie sú veľmi zriedkavé a vzácne.
Väčšinou tí silnejší majú dve schopnosti. Väčšinou ich zdedia po rodičoch ale nemusia.

ĽUDIA :
Žiadne super schopnosti, ani veštenie, ani žiadna veľká sila. Proste ľudia.

A samozrejme čarodejnice sa zamilovali do ľudí či férov a tak vznikli :
Poločarodejnica,
Polofér
Teda fér a napoly človek a čarodejnica napoly človek.

V každom meste sa ich veľa nájde. Niektorí si žijú na vysokej nohe a tí druhí žijú na ulici buď ako zlodeji alebo v kluboch. Ale sú aj takí ktorí majú slušnú prácu malý byt a žijú si v pokoji.

V dejinách sa vraví, že tu žili najskôr len ľudia. A Féri a Čarodejnice prišli z lesa Stratených. Nikto nevie či tam boli sami. Možno tam ešte žijú aj iné bytosti o ktorých nevieme. No to sa veľa ľudí nedozvie. Väčšinou tam zatvárajú zločincov. Ak prežijú a odpykajú si trest tak ich pustia von. Ako teraz sa má vrátiť Forest.
Les Stratených je preslávený tým, že ľudia ktorí tam vošli sa navždy stratia a blúdia v lese kým ich nezožerie nejaká bytosť. A tým, že sa tam človek pometie, stratí rozum. Niektorým sa to stalo. Zošaleli a tak museli ísť do Bieleho Šťastia- a tam už navždy zostali. Nikto nevie z čoho presne zošaleli. Či z toho ako neustále blúdili alebo ich dobehli zločiny ktoré spáchali.
No ja si myslím, že to bude úplne niečo iné. Možno niekto. Neviem.

Z rozmýšľania ma vytrhol otcov hlas.
Keď som prechádzala okolo jeho pracovňe s niekým sa zhováral. Pravdepodobne to bude elektrina. V noci sa často vypnú lampy len tak. A to je veľké pokušenie pre zlých ľudí. Ktorí si radi uchmatnú netušiace ženy. Alebo pre zlodejov. Ktorí sa radi schádzajú v tmavých uličkách kde si rozdelia úlovok.
Nezastavovala som sa a išla po točitých schodoch hore do mojej izby.
Otvorila som dvere a vítala ma známa vôňa ruží ktoré som mala zasadené v črepníku v ľavom kúte izby. Hneď vedľa nich som mala podlhovasté zrkadlo. Na pravej strane som mala posteľ a oproti dverám v ktorých som stála bolo veľké okno s výhľadom na strechy Bohatého mesta. Vyzula som si topánky a ľahla do postele. Nad tým Tieňom ako sa prezýva budem myslieť neskôr. Najskôr si oddýchnem.