Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Rozdelenie medzi živly

,,Niet sa čoho báť. Sú špeciálne vycvičení." povedal Hessarion elegantne naskočil na svojeho jaštera. ,,Tak na to nevyleziem." snažila sa z toho vykrútiť Kamila. ,,Nič vám neurobia." snažil sa nás presvedčiť Hessarion. ,,Toho sa nebojím, ale čo ak spadnem?" pokračovala Kamila. Hessarion opäť zosadol a prišiel ku Kamile. Než stihla čokoľvek povedať, Hessarion ju chytil za pás a bez akýchkoľvek ťažkostí ju posadil na najbližšieho jaštera. Tereza a Leaslye sa chceli brániť, no to už ich Hessarion jednu po druhej vyložil medzi krídla jašterov. Keď sa začal približovať ku mne, zdvihla som varovne ruky a odvetila som: ,,Ja sama." Keď som sa snažila vyšplhať na tvora, nespokojne potriasol hlavou. Jelenie parohy sa mu pri tom nebezpečne nakláňali na stranu, kde som bola ja.

Keď som sa konečne dostala na chrbát tvora, Hessarion vydal krátky povel a všetky draky sa vzniesli do vzduchu. Celkom ma desilo to, ako sa tvory vlnili. Musela som sa nakláňať na strany, aby som nespadla. Pevne som sa držala dlhých rohov, ktoré siahali až po moju hlavu. Nad nami svietilo slnko a osvetľovalo krajinu pod nami. Zelené stromy sa zliali do jednej veľkej machuľe a príroda začala strácať na ostrosti. Leteli sme ponad obrovské jazero, ktorého stredom bolo mesto. Mesto na vode, nikdy som nič podobné nevidela. Vždy som sa chcela ísť pozrieť do Benátiek, no nikdy sme na to nemali dostatok peňazí a času. Možno o tridsať minút sme začali prudko klesať nadol a ja som mala čo robiť, aby som nespadla. Zem sa mi začala krútiť a pred očami sa mi zahmlievalo. Na chvíľu som zavrela oči, aby to prešlo. Nič sa však nezmenilo, akurát ma ešte viac začala bolieť hlava. Pristáli sme na pevnú zem a ja som doslova spadla na zem.

Kamila ku mne pribehla, aby mi podala ruku a pomohla mi postaviť sa, no aj ona vyzerala byť poriadne otrasená. Pred nami sa nachádzal les, no mne sa stále točil. Kamila ma podoprela a spolu sme sa vydali za Hessarionom. Ten sa spokojne zviezol z chrbta jaštera a usmial sa na nás. ,,Vidím, že prvú jazdu ste zvládli." odvetil s úškrnom. Mala som chuť na neho nakričať, že som na pokraji fyzického zrútenia. Že mi je zle, točí sa mi hlava, ledva stojím na nohách a neviem čo všetko ešte. ,,Poďte za mnou." povedal a vykročil smerom k lesu. Chtiac, nechtiac, som musela ísť za ním. Vošli sme do lesa a ja som zostala ako obarená. Bolo to nádherné miesto. Priam nedotknuté ľudskou rukou. Predpokladám, že sem ani nikdy človek nevkročil.

,,Daro! [Stáť!]" povedal nejaký hlas. Ani som si nevšimla, že sme boli obkľúčení. Okolo nás sa postavilo veľké množstvo elfov, s lukmi a šípmy zasadenými do tetív. Leaslye a Tereza boii kúsok od nás a ani sa nepohli. Viem si predstaviť, ako sa asi cítili, pretože aj ja som sa tak cítila. Síce boli moje zmysly a city tak trochu otupené, stále som vnímala dosť na to, aby som dokázala pocítiť nervozitu. Hessarion sa s nimi začal opäť rozprávať v tom ich divnom jazyku. Nakoniec prikývli a my sme pokračovali v ceste. Elfovia nás sprevádzali až k veľkej budove, skôr to vyzeralo ako zámok. Okolo vstupnej brány bolo do dreva vyryté veľké množstvo symbolov a nákresov. Elfovia chodiaci okolo od nás odvracali pohlady a deti od nás utekali preč. Vstúpili sme do zámku a mňa ovanula obrovská vôňa ruží. Až na to, že vôňa bola viac sladká, ako keby niekto zmiešal koláče a ruže. Prenikavá vôňa ma neustále opantávala a ja som mala chuť zavrieť oči a zaspať. Jediný kto ma držal stále pri vedomí bola Kamila, ktorá do mňa stále jemne šťuchala a nútila ma zostať hore.

Prechádzali sme cez veľa chodieb, ktoré sa rozvetvovali na ďalšie chodby. Keby s nami nešiel Hessarion, asi by som sa tu stratila. Ako v mravenisku. Všetko tu bolo vyrobené z dreva a zvláštneho bieleho kameňa. Nie, kremeň to nebol. Tento kameň bol na prvý pohľad jasno biely, ale keď sme okolo pár takých stĺpov z neho prechádzali, javil sa skoro až priehľadný. Ako keby to bolo sklo. Od skla to však malo ďaleko. Nielenže sa v ňom nachádzalo veľké množstvo žiliek pretkaných medzi sebou, ale aj malých črepov, ako keby bol ten kameň rozbitý z vnútra. Elfovia sa tu po nás obzerali a niektorí sa jemne uklonili. Avšak nebolo to dané nám, klaňali sa Hessarionovi. Úplne som zabudla, že je princ lesných elfov. Nesprával sa ku nám tak. Správal sa ku nám ako k seberovným.