Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Dopis

Pohľad Terezy:
Posadila som sa do lavice a začala som počúvať učiteľku. Okrem učenia dejín, sme sa učili aj o iných veciach. Napríklad teraz, nám učiteľka hovorila o temných silách a o tom, ako sa v minulosti prebudili zo svojeho spánku a začali ničiť všetko živé. Na 200 rokov sa Dras Leona ponorila do temnoty. Celú situáciu ešte zhoršili temný draci a ich elfský jazdci. No títo boli iní. Temní elfovia mali vo zvyku kruto zabíjať svoje obete. Najsilnejší z nich bol Dahud. Jeho srdce bolo čierne ako samotná noc a svoje obete zabíjal zo všetkých najkrutejšie.

S nikým nemal zľutovanie. Podľa jednej legendy, mal vraj Dahud jedinú lásku, dievča, ktoré nadovšetko miloval. Keď ju ľudia znásilnili a potom zabili, jeho srdce sa roztrieštilo na milión kúskov. Rozhodol sa ľuďom pomstiť za ich necitlivosť, no sám zabúdal, že sa tým necitlivým stal. Mnoho elfov sa postavilo proti nemu, no niektorí zostali. A tak sa zrodili temní elfovia. Súcitili s Dahudom a išli s ním. Spoločne objavili nový druh mágie a nakoniec z nej stvorili temných drakov.

Vojna trvala dlho, no nakoniec elfovia zvíťazili nad Dahudom a ten sa ukryl hlboko do podzemia. Oslabený vraj čaká, kým mu niekto donesie vhodnú obeť, z ktorej by mohol vysať moc a následne opäť povstať. No je to len legenda spísaná starými elfmi a dnešní elfovia sa domnievajú, že Dahud už dávno zahynul.

Po vysvetlení učiva som mala pár hodín voľno a potom ma čakal ešte boj. Mohlo byť niečo okolo jednej hodiny po obede a ja som sa išla von prejsť. Popravde, nikdy som moc nestála o dobrodrúžstvá a celkovo sa vyhýbala niečomu inému. No toto bolo niečo iné, cítila som sa tu tak zvláštne. Zakaždým ma niečo prekvapilo. Táto legenda o Dahudovi a temných drakoch ma celkom zaujala. A to som tu len prvý deň. Môj príchod sa nepočíta. Sadla som si pod strom a zavrela som oči. Potrebovala som aspoň na chvíľu vypnúť.

Niečo ma asi po piatich minútach vyrušilo. Nič zvláštne sa tu však nedialo. Nikdo tu nebol, bola som v lese sama, no stále som mala pocit, že ma niekto sleduje. Obzerala som sa okolo seba, keď ma upútal nejaký letiaci papierik. Pohyboval sa sám od seba, aj keď vietor nefúkal. Postavila som sa a podišla som bližšie k papieriku. Keď som si ho lepšie obzrela, nebol to malý papierik, bol to poskladaný papier, veľkosti možno tak A4. Zastavil sa a spadol na zem. Zodvihla som ho a otvorila som ho.

Bolo tam niečo napísané. Postupne som rozoznávala slová a nakoniec celé vety. Niekto to napísal veľmi veľkým škrabopisom. Sadla som si pod ten istý strom kde som sedela predtým a začala som čítať.

Milá, spanilá dáma.
Dovoľ mi, aby som sa ti predstavil. Moje meno nikto nepozná, no každý ma volá podľa toho, čo pre neho znamenám. Niekto ma osloví ako svojeho pána, iný ako priateľa.
Pre teba som priateľ.
Nemôžem sa ti ukázať, pretože by si ma neuvidela. Som tu a predsa niesom. No raz sa uvidíme. Máš neuveriteľný talent, o ktorom ani nevieš.
Skús ho nájsť, uvidíš že sa ti bude páčiť.

S pozdravom tvoj priateľ V.

Zostala som ako obarená. Myšlienku na to, kto by to mohol byť, som musela okamžite zahodiť, inak by som meškala na boj. Postavila som sa zo zeme a papier som okamžite poskadala do pôvodnej formy a schovala som si ho do vrecka. Rozbehla som sa na nádvorie, kde sme mali trénovať. Dobehla som tam našťastie včas. Mia tam bola tiež. Učiteľ nás všetkých rozostavil a každému z nás dal do ruky palicu. Potom nám dal pokyn, aby sme rad radom ukázali, čo vieme. Bojovala som proti nejakému svalnatému elfovi, ktorý vyzeral naozaj drsne. A to nežartujem a ani nepreháňam. Keď učiteľ prišiel ku nám, elf sa na mňa okamžite vrhol a ja som nestihla nijako zareagovať. Palicu odhodil ďaleko odomňa ja som skončila na zemi. Bolestne som sykla, keď som spadla na hlavu. Jeho palica mi zastavila tesne pred krkom a ja som tam zostala porazene ležať. ,,Znova!" zakričal učiteľ. Postavila som sa a pevne som zovrela palicu. Elf na mňa zaútočil a tentokrát som sa aspoň stihla uhnúť, než som skončila na zemi.

,,Ešte raz!" skríkol po nás učiteľ. Chcela som sa postaviť, no vedľa mňa ležal poskladaný dopis. Zodvihla som ho, že ho schovám, no on zničoho nič začal tmavnúť a nakoniec sa mi rozpustil na dlaniach. Udivene som sa pozerala na čierny prach, ktorý postupne mizol. Keď úplne zmizol, ako keby som to ani nebola ja. Odhodlane som sa postavila a do rúk som pevne zovrela palicu. Moje telo ma prestalo počúvať a začalo sa hýbať samo od seba. Niekoľko súperových rán som odrazila a dvakrát som sa šikovne uhla. Potom moje ruky palicu zovrely ešte pevnejšie, až mi zbelely hánky. Rozbehla som sa proti elfovi a prudko som ho udrela do nosa. Okamžite spadol na zem a upustil palicu. Z nosu mu začal valiť prúd krvi a ja som si až potom uvedomila, čo robím. Všetci sa na mňa udivene pozerali, dokonca aj učiteľ bol vyvedený z miery. Nakoniec podišiel k elfovi a ten sa postavil. ,,Hodina sa skončila!" zakričal na nás. Všetci sme sa ako na povel rozpŕchli.

Vyslúžila som si niekoľko zamračených, alebo pobavených pohľadov. ,,To bolo super! To si sa musela pekne naštvať." vyhŕkla na mňa Mia, keď ma dobehla. Radšej som sa zdržala komentára, že to som nebola ja a že moje telo sa hýbalo samo od seba. ,,Aj ty si bola dobrá." pochválila som ju. Spolu sme sa vydali do našej izby. Leslye tam už bola a tvrdo spala. Nechali sme ju spať a počkali sme na Kamilu. Tá prišla tesne pred večerou. ,,Ako bolo?" opýtala sa nás, keď zavrela za sebou dvere od izby. ,,Ššššš." utíšili sme ju, pretože sme nechceli, aby zobudila Leaslye. ,,Okej. Tak ako bolo?" opýtala sa už tichšie. ,,Super. Mala si vidieť dnes počas bojovania Terez. Bola úžasná! Toho elfa, ktorý proti nej bojoval, úplne zložila." ujala sa slova Mia. ,,Niečo som už o tom počula. Začula som niečo o tom, že nejaký elf bol dnes zranený pri boji s ľudským dievčaťom." povedala Kamila zamyslene. Prikývla som a ozvala som sa: ,,Ja som mu nechcela ublížiť. Proste som sa neovládla." Z časti to bola aj pravda.

S dievčatami sme sa potom ešte rozprávali o tom, ako sa nám darilo cez deň a nakoniec sme sa vydali na večeru. Snažili sme sa zobudiť Leaslye, no ona sa ani nepohla. Niečo ešte zamrmlala a spala ďalej. Tak sme ju tam nechali. Po večeri som sa spokojne zvalila na posteľ a zaspala som.