Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Všetci spolu

Pohľad Terezy:
,,Vargas, chcem ísť domov." ruky som si založila na prsiach a zamračila som sa na neho. Pozorne si ma premeral pohľadom a potom dodal: ,,Temný elfovia budú sledovať každý náš krok, ak opustíme Ostrovy Smrtiacich Nárekov." Vargas konečne zistil, kde sa nachádzame. Na tom najvýchodnejšom bode Dras Leony. Na to, že som večer zaspávala s úsmevom na tvári, som sa dnes ráno zobudila do totálne mizernej nálady.

,,To mi je jedno." prehlásila som šeptom. Naozaj mi to bolo jedno. Bolo mi jedno úplne všetko. Podišiel ku mne a chytil ma za ramená: ,,Terez, tu sme zatiaľ v bezpečí." ,,Zatiaľ." zašepkala som a sklopila som pohľad.

Vargas si povzdychol a odišiel. Pozrela som sa na dračicu, ktorá hľadela do ďalekých zemí, kde ešte nikdy nebola. V hlave sa mi zrodil šialený nápad.

,,Hej! Kam ideš!" skríkol za mnou Vargas, keď som sa rozbehla za drakom, ktorý ako na povel sklonil strednú hlavu a dovolil mi vysadnúť. ,,Domov!" zakričala som na neho naspäť a vzlietla som. Neohliadla som sa za Vargasovým hlasom. Na tvári sa mi rozlial široký úsmev, pretože ja idem domov. Dnes po prvýkrát som sa usmiala. A on s tým už nič nemôže urobiť.

Teda, až na to, že sa premiestnil za mňa a poriadne ma vystrašil. ,,Povieš mi, čo to akože bolo?!" hromžil. Iba som pokrčila ramenami a ďalej som sa na neho škerila ako debil. ,,Zrazu ťa tá zlá nálada prešla. Okamžite toho draka otoč!" zakričal na mňa.

Povzdychla som si a odvetila: ,,To že ty sa bojíš, ešte neznamená že ja sa ti prispôsobím! Ty nevieš, čo je to mať rodinu! Nikdy si taký pocit nepoznal!" Hups, asi som zaťala do živého. Nie asi, ale určite. Videla som na ňom, že ho to ranilo. Tvár si schoval do dlaní, nič už viac nepovedal. Iba sa ocitol v tom jeho čiernom kúdole dymu a premiestnil sa. ,,Vargas?" zašepkala som so slzami v očiach. Čo ak ma tu nechal? Veď ja ani neviem, kadiaľ mám ísť. Odľahľo mi, keď som si všimla, ako neprítomne hľadí pred seba na jednej z hláv.

,,Ja som to tak nemyslela. Prepáč mi to, som hrozná." rozplakala som sa. Raz to muselo prísť.

Ale myslela. Už to nevrátiš späť.

Až teraz som si uvedomila, ako dlho sa mi Vargas nehrabal v hlave. Vybavili sa mi spomineky na prvé listy čo mi poslal, na prvú vetu, ktorú mi povedal. Nebola zrovna moc milá, ale myslím si, že za to, akí sme teraz, to stálo.

,,Sme tu." oznámila som mu, keď sa Angora pred nami menila na zreteľný les a už sme viac nevideli len matnú, farebnú bodku. ,,No super." povedal nečujne Vargas. Asi bol stále trochu dotknutý. Aj keď. . . to je zrejme iba slabé slovo. Proste som to poriadne prepískla.

Kým som hľadala vhodné miesto na pristanie, keďže môj drak bol väčši, ako ostatné draky, čo som kedy videla. Náš príchod už bol iste zaznamenaný, kdo by si predsa nevšimol obrovského trojhlavého jaštera, ako prelietava nad Angorou. Pristála som na okraji lesa a spolu s Vargasom som zosadla. Pomohol mi zliezť aj napriek tomu, že sme sa ešte pred pár hodinami pohádali. ,,Čo s ňou spravíme?" spýtavo som sa pozrela na Vargasa a ten pochopil, že otázka bola myslená na dračicu.

,,Najlepšie bude, keď ju pustíš." odvetil potichu. Nič som nehovorila, nevedela som čo. A tak pokračoval: ,,Ona sem nepatrí. Nemá tu vhodné podmienky na život. Ale keď ju privoláš, priletí za tebou."

,,A ako ju mám privolať?" spýtala som sa ho. Na chvíľu sa zamyslel a po odmlke odvetil: ,,Existuje na to prastaré kúzlo, ktorého zdrojom je prastaré zlo." Neveriacky som na neho vyvalila oči, veď som si sľúbila, že už nidky nepoužijem zakázanú mágiu, ktorá ma takmer zničila.

Toto kúzlo ťa nijako neovplyvní.

Ozvalo sa mi v hlave a ja som sa pristihla, ako som sa mierne nad tými slovami usmiala. ,,Dobre. Aké je to kúzlo?" ruky som si založila na hrudi.

,,Mae'n gweld o'r tywyllwch y dygais di ataf fi ohono. [Vídi z tmy, z ktorej som ťa priviedla ku mne.]" povedal celkom zreteľne, ako keby to nič nebolo, vysloviť tak ťažký slovný hlavolam. ,,Fúha. To si teda nezapamätám." na konci vety som pískla.

,,Dračica ťa bude na slovo počúvať, keď jej dáš meno. Mená sú v našich životoch dôležité, preto to kúzlo bude fungovať iba v tedy, ak ešte pred odlúčením dáš svojmu drakovi meno. Ak ju budeš chcieť privolať, stačí vysloviť zaklínadlo a na jeho koniec pridať meno svojho draka. Je to jednoduché." vysvetľoval mi.

,,Mne to jednoduché nepripadá." odvrkla som podráždene. Hneď som sa ale prestala mračiť a začala som pilne uvažovať nad menom dračice. ,,Čo tak Gradarth?" navrhla som a uprene som sa zahľadela do Vargasových očí. ,,Hodí sa jej to." uznal môj výber. Aspoň v niečom somnou súhlasí, ked už nesúhlasil s naším návratom do Angory.

Otočila som sa na dračicu a nahlas som zvolala: ,,Gradarth!" Všetky jej tri hlavy sa presunuli na mňa a pozorne ma sledovali. ,,Povedz jej: Rydych chi'n rhydd. [Si voľná.]" zašepkal mi do ucha. Poslúchla som ho a zopakovala som to. Ako na povel dračica roztiahla krídla a vzniesla sa do vzduchu. Veterný vír, čo po sebe zanechala, sa do nás silno oprel, ale Vargas nás premiestnil do bezpečia.

Stihla som ešte rozoznať jej siluetu, než ma pohltil čierny dym a dostal nás pred brány kráľovstva. ,,Ako vieš, ako to tu vyzerá?" spýtala som sa ho. ,,Veď som tu bol." zaškeril sa na mňa a pustil ma z objatia, v ktorom ma ochranársky držal. ,,Aha." odvetila som tíško, skôr sama pre seba.

,,Terez?" ozvalo sa spoza mňa. Otočila som sa za hlasom a srdce mi radosťou poskočilo. Mia stála na stráži spolu s ďalším elfom a radostne si to ku mne namierila. ,,Neverím vlastným očiam! Som taká šťastná, že sa ti podarilo ujsť." povedala počas toho, ako sme sa objímali.

,,Neušla som sama." priznala som sa a svoj pohľad som presunula na Vargasa. Mia sa tiež pozrela mojím smerom a musím povedať, že takto rýchlo som ju teda ešte nevidela reagovať. Postavila sa predomňa a odsotila Vargasa do najbližšieho stromu pomocou telekinézi. ,,Mia počkaj, prestaň!" okríkla som ju a teraz som prezmenu ja stála pred Vargasom.

Stihol už zasiahnuť aj svetlovlasý elf, ktorý môjho priateľa spútal popínavými rastlinami. ,,Tereza, choď preč od toho diablovho syna." zavrčala, pohľadom stále pozorne sledovala Vargasa.

,,Mia, vysvetlím ti to." začala som a keď som sa uistila, že ma bude počúvať, pokračovala som. ,,To on mi pomohol ujsť. Ani ja som mu zozačiatku neverila, ale postupom času sa ukázalo, že iba trpel. Celý svoj život bol utláčaný a zamknutý pod zámkom. Samozrejme to myslím iba metaforicky, ale to je teraz jedno. Napriek tomu, že si podpísal trest smrti tým, že mi pomohol, urobil to."

Mia si povzdychla: ,,Je to Temný elf a tí sa nikdy nemenia." ,,Ani ľudia sa nemenia a pozri sa na nás teraz. Rozhodne sme sa zmenili." pripomenula som jej to, čo už určite dávno vedela. ,,A on nieje Temný elf. Je ním iba z polovice. A myslím si, že ním ani nechce byť. Žil celý život v tieni, no nikdy sa ním nestal." citovala som Vragasove slová, čo mi nedávno povedal. Vyslúžila som si od neho ubolený úsmev.

,,Tak ver mojim slovám." povedala som. ,,Tebe verím. Ale jeho slovám veriť nejde." ďalší povzdych. ,,Ak ho nenecháš na pokoji, budem ťa musieť presvedčiť." začala dom trochu ostrejšie. ,,To by si urobila?" žeby sa o mňa znovu bála? Možno mala strach, že znovu budem mať nuečo s psychykou. Ale to už sa nestane. Teraz mám úplne čistú myseľ, neni zahalená v hmle, ako predtým.

,,Ak by to bolo treba. . . Ale nechcem to robiť. Nechcem aby sme si ďalej ubližovali, nechcem aby tí, ktorých mám najradšej trpeli." vyslovila som už o niečo jemnejšie. ,,Dobre. Ale nejakú dobu zostane pod zámkom. S kráľom sa dohodneme, čo ďalej." posledná veta ma dosť zarazila. ,,S kráľom?" spýtala som sa šokovane. Svetlovlasý elf už Vargasa odvádzal, ale on sa vzpieral. To ma teda vôbec neprekvapilo.

,,Kráľovná je mŕtva." zašepkala Mia bez toho, aby sa na mňa pozrela. Zostala som v šoku ešte viac. Potom sa na to musím opýtať. Mám toľko nezodpovedaných otázok, že neviem, na ktorú sa mám spýtať ako prvú. Chcela som si Vargasa prevziať, elf sa spýtavo pozrel na Miu a tá súhlasne prikývla. Tak ho teda pustil a Vargas už ďalej kráčal po mojom boku.