Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Nočná výprava

Pohľad Leaslye:
Moja prvá hodina ubehla ako inak, rýchlo. Trochu som sa naučila ovládať môj nový živel, vodu. Dokonca sa mi ju podarilo zdvihnúť na úroveň mojej hlavy. No hneď potom mi spadla naspäť do misky a celú ma ošpliechala. Po tejto hodine som mala mať chvíľu voľno a potom som mala mať prvú hodinu jazdenia na drakoch. Celkom som sa tešila. Je to niečo nové a to ma lákalo. S úsmevom na tvári som sa vydala do izby, aby som sa trochu pripravila. Nevedela som, čo mám od toho očakávať, no chcela som sa trochu preobliecť. Neviem, či by bolo zrovna vhodné ísť jazdiť na drakovi v šatách.

Obliekla som si modré tričko s krátkym rukávom a čierne legíny. Niečo podobné mala dnes oblečené aj Mia. No moje tričko bolo zdobené malými vzormi. Obula som si svoje modré čižmi a vybehla som von z izby. Rozhodla som sa, že keďže mám ešte chvíľu čas, mohla by som ísť trénovať moju novú mágiu. Strašne som si to zamilovala. Odbehla som pred zámok, pri najbližšiu rieku. Nachádzala sa iba kúsok od zámku. Tam som si sadla na zem a zavrela som oči. Započúvala som sa do tej krásnej melódie, ktorú vydávala voda. Bolo to niečo nádherné. Škoda, že som tú krásu nespoznala už skôr. V meste totiž moc pekných miest neni. Jediné miesto, kam sme chodievali s Miou, Terezou a Kamilou, je jazierko, ktoré sa nachádza v chránenej oblasti.

Na to miesto sú pekné spomienky. S dievčatami sme si pri jazierku užili veľa zábavy. Zahnala som spomienky na môj minulý život a začala som sa plne sústrediť. V mojej mysli som si predstavovala, ako sa voda ponalinky zdvíha a ja ju ovládam. Po chvíľke sa to naozaj začalo diať. Voda poslúchala moje povely a ja som sa nad tým musela pousmiať. Keď som mala trochu vody vo vzduchu, začala som z nej formovať nejakého tvora. Rozhodla som sa pre draka. Drak mal ostré rohy a bol bez krídeľ. Oči mu splývali s hlavou a farbou šupín a tlamu mal doširoka otvorenú. Spokojná so svojim výsledkom, som sa opatrne postavila, aby som nijako nepoškodila toho krásneho vodného tvora. Obdivovala som draka zo všetkých smerov, no po chvíli som nad ním stratila kontrolu. Niečo mokré mi pristálo na hlave. V poslednej chvíli som už zničeného draka stihla zachytiť, skôr ako spadol späť do vody. Obzrela som sa a zistila som, že sa za mnou smeje nejaký elf. Usmiala som sa a aj keď som nevedela kto to je, začala som sa smiať s ním. S neuveriteľnou rýchlosťou som po ňom poslala vodnú guľu, z ktorej som predtým vytvorila draka, no ona na neho nedopadla. Stihol ju zachytiť a opäť poslať na mňa. Chcela som sa uhnúť, no šmykla som sa na vlhkej tráve a spadla som do rieky.

Elf sa začal smiať ešte viac, no ja som sa teraz mračila. Bola som celá mokrá a napriek tomu že bolo leto, mne bola zima. ,,Prepáč mi to. To vieš, sranda nesmie nikdy chýbať." odvetil mi a prišiel ku mne. Načiahol ku mne ruku a ja som ju prijala. On ma s ľahkosťou zodvihol a potom moju ruku pustil. Nič som mu na to nepovedala a on pokračoval: ,,Ako sa voláš?" ,,Som Leaslye." odvetila som. Chvíľu nad niečím premýšľaľ a potom dodal: ,,Tvoje meno znie tak bláznivo. Tiež sa rada zabávaš?" ,,Áno." odpovedala som mu. ,,I eneth nin Rhian. [Moje meno je Rhian.]" povedal mi a mierne sa mi uklonil. ,,Čo si to povedal? Nerozumela som ti." povedala som mu úprimne.

,,V preklade to znamená, že moje meno je Rhian." vysvetlil mi. Súhlasne som kývla. ,,Budem už musieť ísť. Mám mať hodinu jazdenia." povedala som mu a otočila som sa na odchod. ,,Ideš nesprávnym smerom. Odvediem ťa tam." povedal mi a postavil sa ku mne. Spoločne sme sa vydali na akési nádvorie, ako mi o chvíľu Rhian povedal.

Jazda bola super. Skoro som sice spadla, no našťastie drak okamžite zareagoval a zachytil ma. Rhian bol celý čas pri mne a sledoval ma. Občas mi niečo ústami a rukami naznačil, no ja som mu málokedy rozumela. Jazdiť ma učil elf, ktorý bol na môj vkus až príliš prísny. Stále ma okrikoval a káral ma za nesprávne sedenie, držanie tela a podobné hlúposti. Keď hodina skončila, konečne som si vydýchla. Bolel ma celý človek. Potom som mala ísť na obed a následne ma čakal boj. Potom som mala tri hodiny pauzu a potom som mala mať ešte dejiny. No ja som už teraz bola tak strašne unavená. Potešilo ma, keď som sa na obede stretla s dievčatami a spoločne sme sa rozprávali. Občas sme sa na niečom smiali a Kamila nám začala básniť o jednom elfovi, ktorého dnes spoznala. Vraj sa volá Reagan a je naozaj milý. Ja som im Rhiana radšej nespomenula, no stále som popritom podpichovala Kamilu, že sa jej Reagan páči. Odbila ma s tým, že ona stále miluje Alexa a jej srdce patrí iba jemu. Nechcelo sa mi to veriť.

Po boji som sa celá unavená zvalila na posteľ a odmietala som sa čo i len postaviť. Onedlho nato, niekto zaklopal na dvere. Bol to Rhian. ,,Chcel som ti iba povedať, že dnes nám odpadla hodina dejín, takže máme pre dnešok voľno." povedal mi, keď vstúpil do dverí. ,,To je super. Aj tak by som sa dnes už nepostavila." odvetila som mu. On sa iba zaškeril a potom dodal: ,,A čo keby som ti povedal, že chcem, aby si išla dnes večer so mnou?" ,,Kam?" spozornela som. ,,Chcel by som ti niečo ukázať." povedal mi. ,,Vieš o tom, že my nemáme dovolené vychádzať po zotmení von z izby?" opýtala som sa ho podozrievavo. ,,Viem." pritakal. ,,Neboj sa, bude to bezpečné." ubezpečil ma. ,,Dobre. A čo ak poviem nie?" opýtala som sa ho. ,,Viem že to nepovieš, pretože takéto veci ťa veľmi lákajú." povedal mi Rhian s úsmevom na tvári. Porazene som si odfrkla. ,,No dobre." odvetila som. ,,Tak sme dohodnutí. Prídem po teba." rozlúčil sa so mnou Rhian a odišiel. Zostala som v izbe sama a popritom som zaspala. Napriek zvedavosti, ktorá ma tríznila, som zavrela oči a ponorila som sa do ríše snov.

Neviem koľko času ubehlo, no zobudili ma niečie ruky na mojom ramene. Okamžite som sa strhla a začala som sa pozerať do tmy. ,,Poď." povedal Rhian. Keď som sa pozrela na postele ostatných dievčat, uvidela som, že tvrdo spali. Opatrne som sa zodvihla z postele a vydala som sa za Rhianom. Vyšli sme z izby a ja som si zívla. Rhian ma okamžite zahriakol, nech som potichu. Prevrátila som nad ním očami a pokračovala som v tichej chôdzi. Z ničoho nič ma vyplašil podivný zvuk. Bol to krik. Niekto strašne kričal a ja som mala chuť okamžite začať utekať. Keď som sa chcela od strachu otočiť a utiecť, Rhian ma pevne chytil za ruku a ťahal ma ďalej. Vyšli sme z hradu a on sa dal do behu.

Nakoniec sme zastavili v lese a on krátko zapískal. Pred nami sa objavil veľký drak. Rhian ma stále držal za ruku a aj keď som sa jemne vzpierala, vyhodil ma na chrbát draka. Jemne som sa pomrvila a než som stihla čo i len mrknúť, Rhian bol pri mne tiež. Potom dal drakovi krátky povel a on vzlietol. Pevne som sa chytila Rhianovovho pevného tela a pocítila som, ako mi vlasy odfukuje vietor. Pevne som zavrela oči a ani som nedýchala. ,,Otvor oči." povedal mi Rhian miernym hlasom. Poslúchla som ho a otvorila som oči. Naskytol sa mi neuveriteľný pohľad. Vznášali sme sa vysoko nad oblakmi a nad nami boly hviezdy. Boly nádherné. Trblietali sa ako ligotavé koráliky. Pod nami sa rozprestierali mraky a ja som sa ich mohla pokojne dotknúť. ,,To je nádherné." povedala som s úsmevom na perách. ,,Ja viem. Sem chodievam, keď chcem byť sám." vysvetlil mi Rhian a zadíval sa mi do očí. Aj cez tú tmu som rozoznala jeho oči, ktoré boly presne ako tie hviezdy. Jasné a nádherné.