Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Oheň

Pohľad Kamily:
Keď Hessarion spolu s Miou odišli, ja som sa pobrala tiež preč. O chvíľu mi mala začať hodina mágie. Len tu bol malý háčik, neviem kde mám triedu. Chodila som po rôznych chodbách a hľadala som nejaké označenie, ktoré by sa ukázalo ako trieda mágie. Ako som tak kráčala, do niekoho som narazila. ,,Ou. Sorry, to som vážne nechcela." začala som sa ihneď ospravedlňovať a dvíhať sa zo zeme. Stál predomnou mladý elf, ktorý vyzeral tak na dvadsaťpäť. Ale výzor môže predsalen klamať. ,,To je v pohode. Nemáš sa za čo ospravedlňovať. To ja som nedával pozor na cesty." povedal mi a usmial sa na mňa. Potom mi podal ruku a ja som ju prijala. Bez akejkoľvek námahy ma postavil späť na nohy.

,,Nevieš náhodou, kde by som našla triedu mágie?" opýtala som sa ho. ,,Triedu mágie? Máme ich tu viacej. Aký si živel?" povedal mi a zároveň mi položil otázku. Na jeho tvári som uvidela pobavenie. ,,No, ehm, ja neviem aký som živel. Som tu nová a neviem ešte kam mám ísť." priznala som sa mu. Zamyslel sa a potom dodal: ,,Môžem vidieť tvoj rozvrh?" ,,Samozrejme." povedala som mu, keď som mu ho podávala. Krátko sa na neho pozrel a ihneď mi ho vrátil so slovami: ,,Si v triede, kde sa učí pyrokinéza. Proste ovládanie ohňa."

,,Poď, zavediem ťa tam. Aj ja chodím do tej triedy." povedal mi a jemne ma chytil za ruku. Trochu som sa vyľakala a jeho ruku som striasla. ,,Si v poriadku?" opýtal sa ma. ,,Samozrejme." povedala som potichu, aby sa mi hlas nezlomil. Srdce som mala až v krku. On sa ku tomu už nevyjadril a zaviedol ma do mojej novej triedy. Učiteľka už akurát vysvetľovala niečo, čo bolo v elfskom jazyku, takže som tomu nerozumela. Ospravedlnili sme sa a každý z nás si sadol do voľnej lavice. Učiteľka ešte niečo zamrmlala v elfskom jazyku a potom presunula svoj pohľad ku mne. ,,Ty budeš istotne Kamila. Reagan, choď jej pomôcť." povedala stručne učiteľka.

Ten istý elf, ktorý ma sem zaviedol, tak presne ten ku mne prišiel. ,,Takže ty si Reagan." povedala som mu a zadívala som sa do jeho krásnych očí. Mali nádych červenej a oranžovej. Spolu vytvorili dokonalú harmóniu, takže jeho oči boli nádherné. ,,A ty budeš Kamila." prerušil moje snívanie Reagan. Krátko som prikývla. ,,Tak začneme." povedal a nahol sa ku mne. ,,Skús si predstaviť, že keď luskneš prstami, tak sa ti medzi nimi objaví plameň. Predstav si, že tvoje prsty sú dva kremene, s ktorými ten oheň chceš zapáliť." vysvetlil mi a luskol prstami. Na ukazováku sa mu objavil malý plamienok, ktorý potom sfúkol. Skúsila som ho napodobniť, no márne. Lúskala som prstami, no nič sa nedialo.

Reagan sa na mňa usmial a povedal: ,,To nevadí, že ti to nevyšlo na prvýkrát. Hlavne sa nesmieš vzdať. Trénuj." Reagan sa postavil zo svojej stoličky a odišiel. Zvyšok hodiny som sa snažila zapáliť malý ohienok. Bez úspechu. Keď nás učiteľka prepustila, vyšla som z triedy a zamierila som na ďalšiu hodinu. Mala som mať hodinu dejín. Takže niečo ako dejepis. Keď som konečne našla tridu, na moje prekvapenie som tam uvidela opäť Reagana. ,,Sadni si ku mne." povedal mi a potľapkal na voľnú stoličku vedľa seba. V tejto triede sme mali lavice pre dvoch. Tak som si prisadla. Učiteľka nám rozprávala dejiny Dras Leony.

Dozvedela som sa, že kedysi v Dras Leone existovali iba elfovia. Vytvorili si svoje vlastné mestá a hlavným mestom bola Panora. No asi o 3460 rokov, priplávali do Dras Leony ľudia na svojich lodiach. Elfovia a ľudia spolu žili v miery. Elfovia sa snažili ľudí dokonca naučiť ich mágiu. Draci boli dávni priatelia elfov, no ľudia boli iní. V ľudských srdciach panuje strach z neznámeho, či nového a chamtivosť. Ľudia nikdy neboli iní. Vždy chceli stále viac a viac. Nakoniec ľudská chamtivosť zapríčinila vojnu. Vojna trvala celých dvadsať rokov. Potom sa obidva národy udobrili. No nie navždy. Draci ústavične napádali dediny a mestá, ktoré boli ľuďom pridelené. Ľuďom sa to samozrejme nepáčilo, keďže im draci pravidelne odnášali dobytok a veľakrát zapríčinili aj smrť ľudí. Ľudia sa vzbúrili a navždy chceli skončiť s elfmi a drakmi. Vytvorili špecíalnych bojovníkov, ktorí niesli úplne obyčajný názov, Drakobijci. A opäť sa začala krutá vojna. O život prišlo veľké množstvo elfov, ľudí a taktiež aj drakov. Niektoré druhy drakov boli dokonca na pokraji vyhynutia.

,,Nabudúce vám poviem o tom, ako sme na tento svet prišli." povedala na konci učiteľka a my sme mohli opustiť triedu. Pomaly sa schyľovalo k obedu, no ja som sa rozhodla, že by som sa mohla ísť pozrieť von. Poriadne som si to tu ešte nepoobzerala.

Keď som sa ocitla pred školou a zámkom zároveň, začala som sa prechádzať po okolí. Les tu bol krásny. Stromy prekvítali životom. Ako som tak prechádzala popri zámku, skúšala som pár krát lusknúť prstami. Zase bez úspechu. Nahnevaná som sa rozbehla okolo zámku. Nevšímala som si elfov, ktorí okolo mňa prechádzali, nevšímala som si ničoho. Proste som iba bežala. Zastala som až vtedy, keď mi došiel dych. Prudko som zastavila a pred sebou som uvidela niečo, čo vyzeralo ako trhovisko. Až na to, že to nebolo trhovisko, ale obrovský dvor. Všade tu pobehovali elfovia a draci. Pár drakov si ma zvedavo obzeralo a niektorí si ma vôbec nevšimli. Prešmykla som sa pomedzi dav a našla som obrovskú dráhu, na ktorej lietali draci. Vo vzduchu lietali draci a mne išlo priam roztrhnúť oči od toľkej krásy. Prekážky boli z nejakého dôvodu postavené len tak vo vzduchu. ,,Ahoj. Nechceš si zalietať?" opýtal sa ma niekto. Otočila som sa a uvidela som za sebou stáť Reagana.

,,Ja neviem lietať na drakoch. A žiadneho ani nemám." vysvetlila som mu. ,,To nevadí. Môj drak je Dywod Draig. Keď mu poviem, tak ťa kľudne nechá na neho vysadnúť. Máme medzi sebou hlboké puto." hovoril mi Reagan a pritom sa usmieval. ,,Prepáč, ale radšej nie." povedala som mu. ,,Ako chceš. Tak ahoj." rozlúčil sa so mnou a vysadol na draka. Okamžite vzlietol a ja som vyvaľovala oči, keď išiel stále vyššie a vyššie. Potom som sa otočila a vrátila som sa do zámku.