Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Chorá

Pohľad Terezy:
,,Ako si sa dostala k prastarému zlu?" vyzvedal. Šialene som sa usmiala do tmy a odvetila som: ,,Závidíš mi, však? Nevládneš takou mocou ako ja." ,,Ty ňou nevládneš." povedal mi elf tvrdo a potom som už iba počula jeho kroky, ktoré sa vzďaľovali.

Čas ubiehal pomaly, no možno aj rýchlo. Neviem. Prstami som poklopkávala po kamennej dlažbe. Bola som zamknutá v jednej z ciel, kde som predtým s Leaslye videla tú ženu s dieťaťom. Kto vie, ako sa asi má. Pri spomienke na dievčatá som sa musela usmiať. ,,Spomeň čerta." povedala som nahlas, keď sa ozvali kroky a pred mojou celou sa zjavila Kamila. V roztrasenej ruke jej na dlani plápolal malý ohník, ktorý jej osvetľoval tvár. ,,Ahoj." povedala mi prosto. ,,Oni ťa sem pustili?" spýtala som sa jej a trochu som sa posunula smerom ku nej. Železné reťaze pritom zacinkali, až mi nakoniec nedovolili sa ďalej pohnúť.

,,Áno. No iba na chvíľu." začala a popritom si vzdychla. Uprela na mňa svoje zlaté oči. ,,Prečo si to urobila?" pokračovala. Pery som stiskla do úzkej čiary a odvrátila som od nej pohľad. Až teraz som si všimla elfov, ktorí mali svoje luky namierené na mňa. So záujmom som si ich prezerala, až som nakoniec konečne prehovorila: ,,To by si nepochopila." Kamila si kľakla a povedala: ,,Povedz mi to. Mne môžeš veriť." ,,Poslali ťa vyzvedať? Nič zo mňa nedostanete." ozvala som sa podozrievavo, priam až znechutene. Kamila pokrútila hlavou. ,,Prišla som sem sama od seba. Chceme ti pomôcť, Terez. Stále som tvoja kamarátka. A všetky tajomstvá, ktoré mi prezradíš, zostanú navždy skryté. To ti sľubujem." hovorila mi.

,,Sľuby sú len plané slová. Pokiaľ ich nehovoríš zo srdca, tak nemajú žiadnu hodnotu." zavrčala som na ňu. ,,Dobre. Ako chceš. No pamätaj, ja som tu vždy pre teba. My všetky." s týmito slovami sa postavila a začala kráčať preč. ,,Počkaj." zastavila som ju po krátko premýšľaní. Spýtavo sa na mňa pozrela. ,,On mi chce iba pomôcť. Vie čo je pre mňa dobré." povedala som so sklopeným zrakom. ,,Kto?" vyslovila otázku. ,,V." odvetila som a konečne som zodvihla pohľad a zadívala som sa jej priamo do očí.
Potom odišla. Nechala ma tu opäť samú, v tme. Nevadilo mi to.

Nemala si jej o mne hovoriť. Bude sa ťa snažiť odhovoriť od moci, ktorú som ti dal. To chceš?

Ozval sa mi v hlave niečí hlas. Už som ho raz počula, no iba vo svojom sne. Preto ma to trochu prekvapilo.

,,Nie. No čo som mala robiť? Sľúbila mi, že to nikomu nepovie. A ja jej verím." šepkala som.

Klame ti. Chce ti zobrať to, čo ťa činí šťastnou.

,,A to je čo?" neubránila som sa drzému tónu hlasu.

Ja. Nik iný ťa ešte nerozosmial tak, ako ja. Iba ja ti viem dať to, čo iní nie.

Hlas utichol a opäť som sa ocitla sama. ,,Hej, si ešte tu?" snažila som sa ho privolať späť. Nechcela som tu zostať bez neho. Potrebovala som niekoho, s kým sa môžem rozprávať. ,,Nenechávaj ma tu samú!" zakričala som z plného hrdla. Nič. Už sa viac neozval.

Pohľad Mii:
Robila som si starosti. O všetkých. Odkedy sme prišli do Dras Leony, postupne sme sa začali odcudzovať. Už sme viac nechodili na spoločné výlety, spoločne sme sa už ani nesmiali. Problémi sa už iba kopili a my sme im museli čeliť. No mala som pocit, že každá za seba. Nie spolu, ako sme boli zvyknuté. Chýbala mi moja rodina. Chýbal mi môj brat, ktorý ma stále otravoval a rozčuľoval ma, no zároveň ma vedel podržať v správnej chvíli. Chýbala mi moja matka s otcom, ktorí sa o mňa s láskou starali a ja som ich mala neustále na očiach. Potrebovala som ich podporu v ťažkých chvíľach, potrebovala som cítiť mamin lahodný parfém, ktorý voňal po jahodách.

Sklesnuto som sa rozvalila na svoju posteľ a čakala som. S Leaslye a Kamilou sme sa dohodli, že sa dnes porozprávame o tom, aká je momentálne situácia. Verím, že sa všetko vyrieši. Onedlho sa dievčatá spoločne objavili, no neboli samé. Tesne za nimi stáli traja elfovia. V jednom z nich som spoznala Hessariona. Tých ďalších dvoch som nepoznala. Svietnik som sviečkami im osvetľoval tváre matným svetlo. Pozorne som si ich prezrela, až sa môj pohľad zastavil na Hessarionovi. Smutne sa na mňa usmial, bolo vidieť, že je utrápený.

,,Smieme si prisadnúť?" spýtal sa ten s tmavšími vlasmi. Prikývla som a všetci sa nahrnuli do našej izby. ,,Mia, toto je Rhian." predstavila mi Leaslye elfa, ktorý na mňa na začiatku prehovoril. Kývol na mňa a sadol si vedľa Leaslye. ,,Toto je. . ." Kamila nestihla ani dopovedať, pretože ju elf predbehol. ,,Som Reagan." ,,Ste súrodenci?" opýtala som sa hlúpu otázku. Obidvaja sa na seba pozreli, až Rhian odvetil: ,,Nie. Prečo sa pýtaš?" ,,Pretože obidvaja máte mená, ktoré začínajú na R a sú si celkom podobné." vysvetlila som im svoje domnienky. Reagan sa zasmial a potom dodal: ,,Veď sa na seba ani nepodobáme. Očividne to bola zhoda náhod."

,,Náhody neexistujú." ozval sa konečne Hessarion. On jediný stále stál, no teraz už vykročil smerom ku mne a sadol si za mnou na posteľ. Boly sme pri sebe tak blízko, že by som mu mohla pokojne chytiť ruku. Na čo to myslím?! Okríkla som samú seba v hlave a ďalej som sa venovala ostatným. Snažila som sa prehltnúť fakt, že tu vedľa mňa sedí Hessarion, vo veľmi veľkej blízkosti. Zrejme si to tiež všimol, pretože sa trochu odomňa odsunul. Kamila si toho všimla a spýtavo nadvihla obočie.

,,Takže, máte niekto nejaké nové informácie?" potrebovala som prerušiť trápne ticho. ,,Ja som dnes niečo zistila. Terez mi povedala o nejakom mužovi, ktorý jej vraj pomáha. No nechcela, aby som to niekomu povedala. No ja som musela. Prišlo mi to správne." ozvala sa Kamila. ,,Vieš jeho meno?" vyhŕkol na ňu Hessarion. ,,Povedala mi iba jedno písmeno, V. Viac mi už nepovedala." pokrútila hlavou a svoj pohľad presunula na podlahu. Reagan si ju k sebe jemne pritiahol a pravú ruku jej položil na jej pravé rameno. Musela som sa nad nimi pousmiať. Mám pocit, že ju Reagan neberie ako kamrátku. No aj ja sa môžem zmýliť.

,,My s Rhianom nevieme nič nové." povedala opatrne Leaslye. Rhian zodvihol ukazovák do vzduchu a odvetil: ,,Omyl! Včera v noci, keď som sa chcel ísť preletieť, som počul niečo z rozhovoru medzi dvomi elfkami. Zhovárali sa o nadchádzajúcej vojne medzi ľuďmi a elfmi, všetko to, čo už vieme. No potom sa zmienili aj o Dahudovi. Jedna tvrdila, že je ešte nažive, druhá to však popierala."

Nikto nič ďalšieho nezistil. Usilovne som sa dnažila premýšľať o tom, čo sme zistili. ,,Je možné, že by si dal Dahud iné meno? Meno, ktoré začína na V?" opýtala som sa. ,,Možné to je. No je otázne, či by sa so svojou slabou mocou, ktorá mu ešte zostala, dokázal dostať Tereze do hlavy. No moc mi to nesedí." premýšľaľ nahlas Hessarion.

Tému sme nechali otvorenú, bolo už dlho po polnoci. Chalani odišli a my sme sa pobrali do postele. No stále mi v hlave vŕtala ešte jedna otázka, ktorú som sa odvážila vysloviť nahlas: ,,Kamila? Keď si sa vrátila do Angory, ako si vlastne našla cestu späť?" Nevidela som na ňu, bola som otočená chrbtom, no aj takssom počula jej povzdych a tak som si domyslela aj jej výraz.

,,Cestu som nenašla ja. Pomohol mi drak. Celú dobu sa o mňa staral, nosil mi jedlo, vodu som získavala z kvapkajúceho stropu. Po niekoľkých dňoch ma zobral na prvý let, a tak som našla Angoru. Prelietavali sme nad lesom, kde ma následne vyložil. Povedala som mu, nech tam na mňa počká, no keď som potom vyšla pred brány zámku, bol preč. Ja len dúfam, že je v poriadku." povedala to skoro na jeden nádych.

Musela som dávať veľký pozor, aby som jej rozumela. ,,Ako dlho som bola vlastne preč?" opýtala sa nás. Miesto mňa teraz odpovedala Leaslye: ,,Skoro mesiac." ,,Čože?! Mesiac som bola preč?" vykríkla Kamila do tmy. Vrátila sa eštelen predvčerom. Žiadna z nás už nič nepovedala. Naše slová sme nechali visieť vo vzduchu. Po krátkom čase bolo počuť už iba pravidelné oddychovanie a občasné pomrvenie. S ťažkým srdcom som nakoniec zaspala aj ja.