Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Nový spojenec?

Ako keby to bolo naschvál, v škole sme písali tri písomky. Samozrejme som sa nepripravila na ani jednu a tak som buď musela odpisovať, alebo som proste vynechala cvičenie.

Počas toho celého zmätku v škole, som aspoň nachvíľu zabudla na všetky svoje starosti. Avšak netrvalo to dlho, keďže sa škola rýchlo skončila a ja som musela ísť domov. Dievčatá dnes ísť so mnou nemohli, pretože ich rodičia by začali určite vyzvedať. Leaslye mala ešte ku tomu gymnastický krúžok, Tereza išla na doučovanie a Kamila musela ísť domov pomôcť otcovi. A tak som sa vydala domov sama. Dúfaka som, že tam Hessarion ste je, no na druhej strane som si priala, aby sa nič z toho včera nestalo.

Keď som dorazila domov, všade panovalo až príliš podozrivé ticho. Zamkla som dvere od domu a išla som do kuchyne. Na moje prekvapenie tam Hessarion stále bol a spal. Potichu som ku nemu prišla a obzrela som si ho. Bol naozaj krásny. Nikdy som nevidela tak krásneho muža. Ani kruhy pod očami mu neskazili jeho krásu. Dýchal veľmi pravidelne a tak som od neho ustúpila. Chcela som si sadnúť na sedačku a popritom som ho stále slesovala. Samozrejme vďaka mojej šikovnosti som sa potkla o vlastné nohy a s buchotom som dopadla na tvrdú zem. Bolestne som sykla. Hessarion sa okamžite zobudil a zatváril sa prekvapene, keď ma uvidel na zemi.

,,Si v poriadku?" opýtal sa ma. ,,Jasné že som. Čo sa staráš?" vyštekla som po ňom. Ale v skutočnosti som moc v pohode nebola. Zrejme som si narazila nohu. Nebolo to také strašné a tak som sa s miernou bolesťou dotackala na sedačku. Sadla som si a pustila som si telku. ,,Máte to tu pekné." povedal Hessarion. ,,Prečo sa snažíš nadviazať konverzáciu?" opýtala som sa ho podráždene. Snažila som sa svoj pohľad upierať na bežaci televízor, no nakoniec som to nevydržala a obrátila som sa na neho. On sa spokojne usmial a potom odvetil: ,,Pretože si ťa nechcem znepriateliť. Vlastne si nechcem znepriateliť nikoho z vás."

,,Možno ťa trochu sklamem, ale už sa stalo. Pokazil si si to u mňa hneď vtedy, keď si mi vtrhol do domu." povedala som a uškrnula som sa. ,,Prepáč mi moju drzosť, no nemyslím si, že by si ma pustila do svojho sídla, keď tvoji rodičia náhle zmizli." odvetil mi a hemne sklonil hlavu. Tvár som skrivila do chladného výrazu, keď som sa Hessariona spýtala: ,,Čo vieš o mojich rodičoch?"

,,Všetko. No o tebe toho viem žiaľ málo. A práve preto som ťa chcel spoznať." odpovedal mi takmer okamžite Hessarion a zahľadeľ sa mi do očí. Ten pohľad bol hlboký a plný zvedavosti. ,,Kto vlastne si?" odvážila som sa ho opýtať otázku, ktorá ma ťažila na srdci, zo všetkých najviac. Hessarion sa usmial a potom odvetil: ,,Ja ti neviem o sebe presne povedať, kto som. Každý si na mňa a na ostatných musí vytvoriť vlastný názor. Zatiaľ čo niektorí ma nenávidia, iní sa predomnou klaňajú."

,,Čo si myslíš potom o mne? Čakáš že ti budem zobať z ruky?" môj hlas znel tvrdo. ,,To nie. Iných ľudí dokážem okamžite prečítať ako knihu, no ty máš okolo seba akúsi zásteru. Neviem čo si o mne myslíš a neviem predvídať tvoje ďalšie kroky." vysvetlil mi Hessarion a popritom stále krútil hlavou. ,,A to je dobré, alebo zlé?" vyslovila som svoju ďalšiu otázku. ,,To by si mala vedieť ty." povedal mi. Na chvíľu sa odmlčal a keď zistil že už nemienim nič dodať, pokračoval: ,,Ty si pánom svojej mysle, ty sa rozhoduješ sama za seba. Iba ty vieš o sebe toho najviac. Každý si na teba urobí vlastný názor, no iba ty vieš, aká v skutočnosti si. A preto ti nedokážem povedať, či je dobre, že neviem predvídať, čo v budúcnosti urobíš. A taktiež neviem, či je zlé, že predomnou ukrývaš svoje názory na mňa samotného."

,,Čo vieš o mojich rodičoch?" vyslovila som svoju ďalšiu otázku. On sa však iba usmial a odvetil: ,,Niečo za niečo." ,,A čo by som ti mohla ponúknuť?" povedala som mu. Hessarion sa krátko zamyslel a potom dodal: ,,Moju slobodu za to, ak ti odpoviem na tvoje otázky. Platí?" Vzdychla som si, no prikývla som. Podišla som ku nemu a opatrne som mu odomkla putá. Rýchlo som od neho odskočila, keď sa postavil. Rýchlo pohýbal rukami a potom sa ku mne vydal. Sledovala som každý jeho elegantný krok a vduchu som si priala, aby mi nijako neublížil. Taktiež som premýšľala nad tým, či som urobila dobre, že som ho pustila. Dúfam, že som neurobila chybu.

No Hessarion si iba sadol na sedačku a zadíval sa na mňa. Sadla som si vedľa neho, no bola som v dostatočnej vzdialenosti. ,,Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, potrebujem konkrétnejšie vysvetlenie. Čo chceš vedieť, konkrétne?" jeho hlas bol jemný, no s náznakom akejsi hrozby, ktorá z neho priam vyžarovala. Vedela som si veľmi dobre predstaviť, že by ma jedným pohybom vedel zložiť na zem a uškrtiť. ,,Vieš kde sú moji rodičia?" spýtala som sa ho s prosbou v hlase. Hessarion sa zamračil a potom odvetil: ,,Áno, aj nie. Tvoji rodičia sú v ďalekej zemi, no nedokážem ti presne povedať kde." ,,A čo môj brat, Michal?" opýtala som sa ho. ,,Prepáč mi to, no na túto otázku ti nemôžem odpovedať. O tvojom bratovi nič neviem. Je pre mňa ešte väčšou záhadou, ako si ty." Hessarion sa zadíval do zeme. ,,Ako to myslíš?" nerozumela som tomu.

,,O chvíľu sa všetko dozvieš. Daj tomu čas, pretože všetky veci sa dejú presne vtedy, kedy je potreba." stále som tomu nerozumela. A možno je to aj dobre. ,,Budem už musieť ísť." povedal Hessarion. Iba som bezducho prikývla. Stále som premýšľala nad jeho slovami. Hessarion sa postavil a zamieril ku dverám. ,,Ešte sa uvidíme." povedal mi a jemne sa mi uklonil. Toto gesto som radšej prehliadla. Vyšiel pred dom a ja som bola šťastná, že je konečne preč. Hessarion bol naozaj divný. Ja len dúfam, že už ho nikdy neuvidím. Aj keď, vďaka jeho slovám som si tým až tak istá nebola.

Večer, keď som zaspávala, musela som stále premýšľať nad slovami, ktoré mi povedal Hessarion. Moji rodičia sú v nejakej ďalekej zemi a môj brat len tak zmizol a ani Hessarion nevie kde je. A čo má znamenať to, že je môj brat pre neho ešte väčšou záhadou, ako som ja?