Kill my Mate

My home

Sedela som pri potoku, ruky ponorené v studenej vode a prala som Betovu košeľu. Pozrela sa doľava, na hromadu oblečenia, ktorú ešte budem musieť vyprať, a potom doprava, na tie štyri košieľky, ktoré sú mokré a budem ich musieť dať vysušiť.

Povzdychla som si a vrátila sa späť k praniu. Nikto pri mne nebol, obklopoval ma len les, ktorý bol sfarbený dočervena a dooranžova, pretože jeseň je už v plnom prúde.

Mne bola však zima možno len trošičku. Som predsa vlk, nebýva mi zima ako tým dvojnožcom.

Viem, že sa tak nevolajú, ale neviem ich pravý názov. V svorke sme ich volali dvojnožci a seba štvornožci. Všetci máme vlčiu dušu.

Nemyslite si však, že necítime chlad! Už teraz mi drkotali zuby, a to som mala v ľadovej vode ruky namočené sotva desať minút! No na tú prácu už som si zvykla, a hlave mala jedno veľké plus, a to síce, že rieka bola ďalej od svorky, a tak sa sem nikomu nechcelo ísť. Aspoň väčšinou.

Keď som konečne vyprala každú jednu košeľu, postavila som sa a nohy mi zakvílili od bolesti z toľkého dlhého sedenia.
Bosími nohami som precupkala po mokrom červenom lístí až k veľkému kameňu, na ktorý práve svietilo slnko. Rozložila som naň košele a iné oblečenie, ktoré som oprala a keď som si bola istá, že som na nič nezabudla, spokojne som sa usmiala.

"Hej, Omega!" zakričal za mnou známy hlas a môj žalúdok urobil kotrmelec.

Prosím, nie on!

Otočila som sa, sklopila zrak a do nosa mi udreli tri pachy. Jules, Michael a Adam.
"Áno?" opýtala som sa takmer nečujne a stále sa pozerala na červené lístie podo mnou a na moje bledé bosé nohy.

"Chce ťa Alfa," povedal Jules, vodca ich malej skupiny.
"Hneď teraz?" opýtala som sa zmätene, no aj keď sa predo mnou zastavili, do očí som sa im nepozrela. Pozerala som sa na ich nohy, ktoré boli rovnako bosé ako moje.

"Áno, ty hlupaňa. Ale ešte predtým tu máme druhý odkaz," povedal Adam a som zrazu cítila, ako ma zdrapli za ľadové ruky a nohy.

"Čo to robíte? Pustite ma!"
"Buď ticho, Omega! Ty nám nemáš čo rozkazovať!" zavrčal Michael a pevnejšie ma zovrel.

Zatiaľ čo som sa mykala a snažila sa vymaniť z ich zovretia, oni prejšli k rieke na miesto, kde som ešte pred chvíľou sedela.

Kým som stihla vykríknuť, bola som ponorená pod ľadovou vodou, ktorá mi vyrazila dych. Vynorila som sa a objala sa rukami, vyblednuté jarné šaty sa lepili na moje kostrbaté telo a uhľovočierne vlasy boli vybuchnuté po celej tvári.

Jules, Adam a Michael sa zasmiali a potom odkráčali späť do obydlia. Postavila som sa a trasúc sa pomaly došla do obydlia plného vlkov.
Všetci na mňa upierali zvláštne pohľady, pretože moje šaty boli úplne premočené, hoci som sa ich po ceste snažila vyžmýkať.

Pochybujem, že niekto z nich vie moje meno. Pre nich som jednoducho Omega, najnižšie postavený člen svorky. Preto musím odvracať zrak úplne od každého. Už som pár úderov za očný kontakt dostala.

Prešla som sa uličkou, okolo ktorej boli malé chatrče, až som zastavila pred tou najväčšou, ktorá bola v čele uličky.

Pozrela som sa na svoje šaty, z ktorých kvapkala voda a nesmelo som zaklopala. Dvere sa hneď otvorili a zjavil sa v nich vysoký Alfa. Kedysi som ho pozorovala, takže viem, že jeho vlasy sú čierne a viem aj to, že cez leto sú o niečo bledšie, ale čo som nikdy nezistila, bola farba jeho očí.

Aj teraz som držala zrak sklopený k zemi a pozerala na moje a Alfove bosé nohy.
"Volali ste ma?" opýtala som sa potichu a ešte viac sklonila hlavu.

"Och, áno, Omega. Poď dnu," povedal a otvoril dvere. Prekvapene som vstúpila dnu a rýchlo si celý dom premerala.
Naša svorka je jedna z najprírodnejších, čiže Alfa s Lunou tam nemali žiadne dvojnožské prístroje, no na podlahe mali narozdiel od hliny, ktorú tam mala väčšina členov svorky (okrem Bety, samozrejme), drevené palety.

"Sadni si," povedal a ukázal na malú stoličku. Poslúchla som a sadla si. Alfa si tiež pritiahol jednu stoličku a sadol si na ňu obkročmo.

"Takže," začal a pri jeho podráždenom tóne hlasu ma striaslo, "prečo ostatným členom svorky kradneš jedlo?"

Prudko som zdvihla hlavu, no keď som si uvedomila, čo som spravila, okamžite som ju vrátila späť.
"Nikdy som to nespravila," namietla som. Ak by som to spravila, mala by som obrovský problém.
Alfa si povzdychol, ale znelo to viac podráždene.
"Omega, ja viem, že moc jedla nemáme, ale teraz je také ročné obdobie! Viem, že dostávaš jedlo ako posledná a veľakrát ti nič neostane, ale nemôžeš si brať niečo, čo nie je tvoje!"

Do izby vošla Luna, mala na sebe šaty, ktoré nezakrývali jej veľké tehotné brucho. Hneď, ako ju Alfa zaregistroval, celý sa napol.

Berie ma ako hrozbu?

"Naozaj nikomu jedlo nekradnem, prísahám. Viem, že toho máme málo, nie som taká sebecká, aby som kradla tým, čo jedlo potrebujú tiež," povedala som, Luna prešla k nám a stisla Alfovi plece.

"Victor, nechaj ju," oslovila ho menom, ale Alfa bol stále napätý. "Verím jej," povedala Luna a ja som si dovolila nadvihnúť zrak, aby som si oboch premerala. Očami som sa dostala sotva po Lunine stehná, keď Alfa vybuchol, vrhol sa na mňa, až nás oboch zvalil na zem a oblapil svoje ruky okolo môjho krku.

"Nechaj ju na pokoji! Ešte raz sa pozrieš na moju družku, Omega," vypľul moje postavenie akoby malo pachuť, "tak ti garantujem, že ťa..."

"Victor!" zakričala Luna a Alfa svoje zovretie povolil. Vyplašene som sa nadýchla a okamžite odvrátila zrak, aby som ho znovu nenaštvala.

Alfa sa postavil, podišiel k Lune, pevne ju objal a pobozkal.
"Choď už, Omega," zavrčal.

Ahojte všetci! Mám tu nový príbeh, snáď sa bude páčiť! ❤️❤️