"Mal by si s ním ísť znovu prehovoriť," povedala mi Katy už asi stý raz.
Povzdychol som si a privinul si ju k sebe.
"Vieš, že som za ním bol už veľakrát. Naposledy som myslel, že mi rozkusne hrdlo alebo odtrhne hlavu. Dokonca ho musím oslovovať Alfa, nesmiem mu hovoriť Luke," zamrmlal som a zaboril si tvár do jej vlasov."Tak za ním pôjdem ja," povedala a začala sa stavať z pohovky.
"To ani náhodou," zavrčal som a donútil ju znovu si na mňa sadnúť, "naposledy ťa skoro zabil. Nedovolím ti sa k nemu ani priblížiť, počuješ ma? Nesmieš ísť k nemu, keď nevie jasne uvažovať a nenávidí ťa za niečo, čo ani nie je tvoja vina, rozumieš? Prosím, sľúb mi, že sa k nemu ani nepriblížiš.""Ale on potrebuje pomoc-"
"Nie, Katy," zavrčal som naštvane a spražil ju prísnym pohľadom. Zagánila na mňa a udrela ma do hrude, aby som ju pustil.
"Fajn, tak môžeš spať tu," povedala a urazene odišla, "a neopováž sa loziť ku mne do spálne!"Povzdychol som si a vykročil za ňou.
"Katy, prosím, musíš ma pochopiť," povedal som a chytil ju za ruku, no stále sa na mňa neotočila, "bojím sa o teba. Vtedy v bunkri som sa tak bál, že som skoro odpadol. Bojím sa, že ti ublíži, alebo ťa dokonca zabije..."Konečne sa na mňa otočila a jej pohľad zmäkol.
"Ian, nemusíš sa o mňa báť, viem sa o seba postarať," povedala jemne a pohladila ma po líci."Nevyzeralo to tak, keď ťa škrtil o stenu a ty si sa nedokázala ani brániť," zamrmlal som a viac si vtisol tvár do jej ruky, no ona ju zrazu odtiahla a naštvane zafučala.
"Vypadni! A do rána mi nelez na oči! Alebo vieš čo, nelez mi na oči celý život!" zavrčala a zabuchla sa v spálni.
Položil som si čelo na dvere a hlboko si povzdychol.
"Katy..." zamrmlal som a zaklopal na dvere, "prepáč, nemyslel som to tak. Len... sa o teba bojím."Z izby sa neozval žiaden zvuk, podľa čoho som vedel, že je Katy riadne urazená a tak skoro mi určite neotvorí.
Sadol som si na gauč a poukladal si vankúše tak, aby som sa tam mohol pohodlne vyspať, no po dvoch hodinách som to vzdal.
Postavil som sa a otrávene zafučal.
"Dobre, Katy! Vyhrala si!" zakričal som a pristúpil k dverám von z izby, "idem za ním!"***
Asi hodinu a pól som ležala na posteli, ale potom som sa rozhodla vziať veci do vlastných rúk a ísť sa s Lukom porozprávať sama, keď už môj druh bol taký neochotný.
Otvorila som si okno a potichu cezeň preliezla na strechu, kde som sa po štyroch preštverala až k oknu, ktoré viedlo na chodbu.
Otvorila som ho a skočila dnu na kamennú dlažbu, no nevydala som pri tom žiaden zvuk.
Zamierila som smerom, o ktorom som vedela, že tam Luke rozhodne bude, keďže odtiaľ nikdy nevychádzal.
Prehltla som svoj strach a zaklopala na dvere, ktoré sa už dni neotvorili. Pockala som pár sekúnd, ale keď nikto neotváral, zaklopala som znovu. Dvere sa prudko otvorili a odhalili naštvanú tvár Luka, ktorá ma prudko spražila pohľadom a z jeho hrdla sa ozvalo podráždené zavrčanie.
"Čo tu chceš?" opýtal sa a stisol dvere tak pevne, že zaprašťali.
"Ja..." zakoktala som sa a zrazu si uvedomila, že neviem, čo mám povedať, "chcela som sa pozrieť na Viviane..."Luke si ma naštvane premeral, ale nakoniec otvoril dvere trochu viac a pustil ma dnu.
Prešla som k miestu, kde ležala moja najlepšia priateľka a srdce mi pevne stislo. Veľmi mi chýbala, myslela som na ňu stále, ale až teraz som sa k nej dostala prvýkrát."A chcela som sa ti- teda vám ospravedlniť," povedala som, keď som nabrala odvahu,
"naozaj som nevedela, čo chce s tým kúzlom urobiť. Myslela som, že to chce použiť proti Lovcom."Otočila som sa na Luka a všimla si, že ma spaľuje pohľadom.
"Mala si mi to povedať," zavrčal, "mohol som niečo urobiť, ale ty si mlčala a kvôli tebe som ju nemohol zastaviť."Pozrela som sa do zeme a ťažko prehltla.
"Prepáčte, naozaj som to netušila. Nikdy by mi nenapadlo, že... že urobí to, čo spravila."Luke zavrčal a prudko sa pohol ku mne. Najprv som si myslela, že ma udrie a preto som cúvla, ale Luke len vrazil rukou do steny tesne vedľa mojej hlavy.
Spálil ma pohľadom a zavrčal na mňa tak nahlas, že mi začalo pískať v ušiach.
Niekto však zaklopal na dvere a tým nás prerušil.Dvere sa otvorili a zjavil sa v nich môj druh, no keď ma zbadal, zamrzol na mieste a zmizla z neho všetka farba
Čo tu, dopekla, robíš?! skríkol na mňa cez puto.
"Čo tu robíš?" zavrčal naňho Luke a otočil sa odo mňa.
"Ja... chcel som ísť za te- za vami, aby..."
"Aby si ma opäť nútil vzdať sa mojej družky, však?" prerušil ho Luke so zavrčaním."Tak vieš čo? Uvidíme, čo budeš robiť ty bez svojej družky," zahrmel a zdrapil ma za zápästie.
"Čože? O čom to hovoríš?" povedal vyplašene Ian a pristúpil bližšie k nám. Cez puto som cítila jeho paniku aj jeho vražedné zmysly, ktoré sa s každou sekundou len ostrili.
"Vezmeme ju do veľkej siene a popravíme ju," povedal veselo a pevnejšie mi zmačkol zápästie, až mi do očí vyhŕkli slzy.
Mohol ma zabiť aj tu, ale chcel Iana mučiť, chcel ma ťahať cez celý hrad na smrť a týrať ho vedomím, že mi nemôže pomôcť.
"Alfa, prosím," zašepkal Ian a vystrašené oči mu padli na miesto, kde mi Luke zvieral ruku železne pevným stiskom, "ona nič nespravila."
"Ale áno, spravila," zavrčal a do izby sa dohrnuli dvaja strážci, ktorých Luke určite zavolal cez puto. Zdrapili Iana, ktorý sa okamžite začal brániť, ale presne o to Lukovi šlo. Chcel, aby sa cítil bezmocne a úplne ho to zničilo.
"Alfa, budem vás prosiť na kolenách! Budem robiť čokoľvek si zažiadate, len jej prosím neubližujte," prosil Ian a vojaci ho potiahli preč od dverí, cez ktoré ma Luke začal ťahať.
Ťahal ma za ubolenú ruku tak silno, že som zrazu počula, ako mi tam niečo chruplo a nahlas som vyštekla od bolesti, načo som zozadu počula Ianove naštvané a vydesené vrčanie.
Dotiahol ma až do veľkej sály, kde ma sotil na zem pred schody.
"Alfa, prosím," zašepkala som, keď vytiahol nôž a namieril mi ho na hrdlo.
"Som tehotná!" vykríkla som a prudko zatvorila oči, z ktorých mi stekali slzy.ĎAKUJEM ĎAKUJEM ĎAKUJEM!!!
Nikdy som neverila, že si toľko ľudí zamiluje tento príbeh!Všetkým vám ďakujem a dúfam, že sa vám bude páčiť aj zbytok príbehu ❤️
Ak by ste mali nejaké teórie, kľudne mi píšte, veď viete, že vždy rada odpoviem ❤️
S láskou, Susan10273 ❤️🔥
YOU ARE READING
Kill my Mate
WerewolfUž od dávnych čias na zemi žili zvláštne stvorenia, napoly ľudia, napoly vlci. Alebo inak povedané, ľudia s vlčom dušou. Viviane Rivver je jednou z nich, malá osamelá vlčica, ktorá zúfalo čaká na spásu, ktorá si ju však nájde v tej najhroznejšej pod...