Kill my Mate

Training

Ahojte všetci! Ďakujem, že si čítate môj príbeh, veľmi si toho vážim!❤️ A ospravedlňujem sa, že pridávam časť po tak dlhej dobe. 😢
Predtým sme boli #2 vo werewolf, ale teraz sme klesli na #6 😢

Viem, že žobrať o votes je trápne a veľa ľudí to vytáča, ale naozaj by mi pomohlo, keby ste ma podporili, napísali mi sem keď tak nejaký comment a dali votes, aby sme sa vrátili späť ma druhé miesto a tento príbeh si mohlo prečítať viac ľudí! ❤️

Ďakujem 🫶

Ale teraz späť k príbehu...

"Už to skoro mám," zadychčala som, tiekol zo mňa pot a bola som už riadne unavená.
Celý deň som trénovala premiestňovanie a mág ma to učil ovládať, no myslel si, že premiestňovanie nie je môj jediný dar, z čoho som išla na nervy, pretože s každým dňom, čo som strávila trénovaním sa Lovci dostávali bližšie a strácali sme pre mňa drahocenný čas.

"Sústreď sa na miesto, kam chceš ísť, ale nezabudni vnímať okolie - oblohu, trávu, vietor..." povedal mág a ja som si z čela zotrela pot.

Zatvorila som oči a sústredila sa na pravú stranu stromu, kde som sa chcela premiestniť a vykročila som. Vnímala som oblohu, vietor a...

Zrazu som cítila, ako rýchlo padám vzduchom dolu a keď som otvorila oči, uvidela som, že som nad stromom asi tridsať metrov a rútim sa dolu. Vykríkla som a snažila sa sústrediť, ale vo vzduchu som sa točila a nevidela som, kde čo je.

Musíš sa premiestniť, inak sa zabiješ! zakričal Luke splašene a keď som sa vo vzduchu znovu  prudko otočila, padala som hlavou dolu a slnko ma úplne oslepovalo.

Zatvorila som oči a sústredila sa na trávu v strede. Zrazu som zboku dopadla na zem a kotúľala sa až k Lukovi, ktorý ku mne rýchlo prebehol a pomohol mi posadiť sa.

"M-Musím si dať pauzu," zamrmlala som a nechala Luka, aby ma vytiahol na nohy, keďže sa mi krútila hlava a bolo mi zle.

Natiahla som sa pre fľašu, no zrazu sa mierne zatrblietala na modro a priletela ku mne. Pohotovo som ju chytila a povzdychla si. Ďalšia vec, ktorú budem musieť trénovať a stratím čas.

"Ako... ako si to urobila?" opýtal sa Luke zaskočene a ja som pokrčila plecami.
"Na dnes stačilo," povedala som unavene mágovi, ktorý sa mierne zamračil.
"Práve sme objavili novú schopnosť, teraz nemôžeme pre-"

Luke zavrčal tak nahlas, že mi zavibrovala fľaša v rukách a mág sa naňho mierne vystrašene pozrel.
"Viv povedala, že stačilo. Akceptuj to, alebo vypadni," zavrčal.

Spražila som ho pohľadom a ospravedlnila sa mágovi, ktorý len prikývol hlavou a odišiel.

***

"Amore mio, čo ti je?" opýtal sa večer Luke, keď som si k nemu líhala do postele, "cez puto už týždne cítim tvoje napätie."

Povzdychla som si a zakutrala sa pod perinu.
"Tie schopnosti ma vyčerpávajú a ovládanie ich ma len zdržiava. Už dávno som mohla ísť hľadať ďalšie svorky, ale-"

"No tak počkaj," povedal Luke mierne naštvane, chytil ma za pás a pritiahol k sebe, tak ako to robil vždy, "ako to myslíš, že ty si mohla už dávno hľadať svorky? Sme tím, Viviane, snáď si nezabudla. Všetko robíme spolu s vraždenie Lovcov obzvlášť. Na nič nie si sama, ja aj svorka ti pomôžeme."

Otočila som sa tvárou k nemu a zamračila sa. Už dlho som nad tým rozmýšľala, ale bol čas, aby som mu to konečne povedala, aj keď dobre viem, že totálne vybuchne.

"Luke, ja... ja nechcem, aby si mi pomáhal," povedala som a pozerala sa mu do hrude.
Pocítila som, ako stuhol, no hneď nato naštvane zavrčal, "čože?! Ako to myslíš?! Som tvoj druh, musím ti pomáhať!"

Postavil sa z postele, asi aby na mňa mohol lepšie zazerať. Posadila som sa a uvedomila si, že teraz je oveľa vyššie než ja, takže som sa znovu cítila ako neschopná malá Omega.

"Luke, pôjdem tam na smrť! Ak sa kvôli mne niečo stane aj tebe, tak-"
"Prestaň! Nehovor to! Nejdeš tam na smrť!" zakričal a prehrabol si rukou vlasy.

"Luke, Bohyňa mi všetko ukázala! Videla som, ako skončili bojovníčky predo mnou a videla som, ako zabili ich druhov!" povedala som a cítila, ako sa mi láme hlas, "nechcem, aby si tak dopadol aj ty."

Lukov naštvaný výraz z tváre hneď zmizol, prisadol si ku mne na posteľ a zotrel mi jednu zo sĺz z líca.

"Ja viem, že Bohyňa povedala, aby som nechala ostatných pomôcť mi, ale ja nemôžem," zavzlykala som, "ja nechcem, aby sa tebe alebo svorke niečo stalo."

"Amore mio, nič sa mi nestane. Ani tebe nie," povedal a zotrel mi ďalšie slzy, "a ani našej svorke. Všetci sme tu pre teba a pomôžeme ti. Tak neurob hlúposť a upokoj sa."

Sadol si ku mne a objal ma, ale ja som sa znovu rozvzlykala, "upokojiť sa?! Ako sa mám asi upokojiť, keď za pár mesiacov umriem a ty asi so mnou a naša svorka bude bezmocná a-"

Luke ma pobozkal a tým ma prerušil.
"Si Alba Lupus, ale si aj moja družka a Luna tejto svorky. A vieš, čo to znamená?" opýtal sa a keď som sa mu pozrela do očí, videla som tam len a len lásku.

"Č-Čo?" opýtala som sa a zotrela si jednu slzu.
"Nie je to práca pre jedného. Máš byť so mnou, po mojom boku a ja mám byť zase po tom tvojom," povedal a znovu ma pobozkal.

Celý večer mi dával najavo svoju lásku, bol jemný, ale aj tak to bolo to, čo som chcela a potrebovala. Keď sme spotení a zadychaní skončili, naposledy ma pobozkal a konečne sa mi po týždňoch podarilo normálne spať, bez nočných mor, kde som videla našu smrť.

"Milujem ťa," zašepkala som a cítila, že ma pobozkal do vlasov, no potom všetko ovládla tma.

Prepáčte, že dnes taká kratšia kapitola, ale tá ďalšia už bude dlhšia, sľubujem 😄.

A ešte sa ospravedlňujem, že kapitoly nebudú  vychádzať tak často, ako predtým, ale už je tu škola 🤦‍♀️ a mám toho veľa.

Čo myslíte, ako to celé dopadne?

Pôjde Viv tajne sama, alebo s ňou Luke bude až do konca?

A prežijú to obaja, alebo ani jeden?

A ak Viv umrie, čo spraví Luke?

Bude ešte stále Alfa, alebo sa toho miesta vzdá?

Napíšte mi do komentárov, čo si myslíte!
❤️

Susan10273