Best friends

328 19 20
                                    

Videl som, že plakala, slzy jej tiekli po tvári, tiekli cez jej rany na líci, ale nevydala zo seba ani jeden jediný vzlyk. Cítil som sa hrozne za to, že som vinný za jej smútok a keď som sa pozrel na jej chrasty, ktoré teraz pokrývali veľkú časť jej tváre, nenávidel som sa ešte viac.

Nikdy som jej nechcel ublížiť a už teraz som ľutoval každé slovo, ktoré som jej povedal, no keď som si spomenul, ako som ju tam našiel nehybne ležať... zlosť vo mne znovu začala vrieť, cez moje hrdlo sa vydralo hlasné zavrčanie, spomienky na jej smrť sa mi ďalej premietaní pred očami, jedna horšia ako druhá a cítil som, ako sa mi začali z ďasien drať tesáky a spod nechtov sa mi spustili pazúry, preto som si povzdychol a začal si privezovať zápästie k posteli.

Viviane sa však nakoniec roztrasene nadýchla a prešla ku mne. Položila mi svoju ruku na zápästie, ktoré som si práve privezoval k posteli a pevne ho stisla.
"Nikdy som ti nechcela ublížiť. Nechcela som, aby sa ti to stalo... chcela som ťa len ochrániť, ale zjavne som urobila pravý opak..." povedala a výčitka v jej hlase mi trhala srdce.
Chytil som ju voľnou rukou za bradu, no dával som pozor, aby som ju svojimi pazúrmi nepoškriabal a dal som jej pusu na čelo.
"Prepáč, že som na teba kričal," povedal som a opatrne jej zotrel slzy z tváre.

"To je v poriadku, zaslúžila som si to," povedala a zotrela si ďalšiu slzu. Pritiahol som si ju k sebe a pevne ju objal.
"Nie, nie je. Nemal som tak vybuchnúť... Ja len, že keď sa spomenie tvoja smrť, mám pocit, akoby som to celé prežíval od začiatku, bojím sa, že sa zobudím a zistím, že som len zaspal pri Tom sprostom mrazáku a celé sa mi to len snívalo..."

Viv sa na mňa usmiala a pokrútila hlavou. "Neboj sa, som tu, sme znovu spolu a všetko je v poriadku."
Pozrela sa na moje ruky a mierne sa zamračila. "Ale tento tvoj hlúpy nápad ti okamžite zatrhnem. Nebudeš sa uvezovať, čo ak si ublížiš?"

Povzdychol som si a keďže som ju poznal až moc dobre na to, aby som vedel, že sa len tak ľahko nevzdá, povolil som lanko a súhlasil, že sa k posteli nepriviažem, aj keď som sa stále bál, že jej ublížim. Hoci sa mi pazúry už stiahli späť pod kožu, tesáky mi stále ostali a desilo ma to.
Viv si však len ľahla ku mne na posteľ a pevne ma objala.

Povzdychol som si a tiež ju objal, no stále som si všetko vyčítal. Cez naše puto som cítil jej pocity a vedel som, že som jej naozaj ublížil, cítil som jej strach a smútok, ktoré ma žrali zaživa.

***

Ďalší deň sa mi konečne podarilo vydobiť si schôdzu s Ianom a Katy, hoci Luke aj Ian najprv namietali. Luke z toho dôvodu, že sa hanbil za to, čo urobil, nedokázal sa im pozrieť do očí, uhýbal im pohľadom, a to bol najmocnejšií Alfa na svete. Bolo na ňom vidno, že všetkého ľutuje a najviac ho bolelo to, že s ním jeho najlepší priateľ nechcel ani stretnúť...

Odkedy Katy oznámila, že je tehotná, Ianov život sa obrátil naruby. Stal sa z neho menší Luke, Katy musela byť stále v izbe a nikto za ňou nesmel ísť, dokonca aj ja, ako jeho Luna, som ho dosť dlho prehovárala.
Nakoniec sa mi to však podarilo a boli sme na ceste do ich izby, Luke ma pevne držal za ruku a hlavu mal zahanbene sklonenú. Videla som na ňom, že sa mu tam vôbec nechce, ale Katy bola moja najlepšia priateľka a ešte ku všetkému bola tehotná! Musela som sa s ňou vidieť! A Luke a Ian sa porozprávajú, nebudem trpieť ich spory, nech na to majú akýkoľvek dôvod.
Áno, Luke rozhodne nemal urobiť to, o čo sa pokúšal, ale všetci sa musíme posunúť vpred a udobriť sa.

Zaklopali sme na ich dvere a Katy nám hneď pohotovo otvorila, no Ian sa pred ňu rýchlo postavil a posunul ju za seba. Pokúsila som sa o úsmev, aby táto situácia nebola tak trápna, no Luke to so svojím uhýbaním pohľadu a mlčaním robil naozaj ťažké.
"Viviane!" skríkla Katy a tým prerušila trápne ticho. Odstrčila svojho druha nabok a pevne ma objala. Obidve sme sa usmievali ako zbáznené a ani neviem, ako dlho sme sa usmievali, keď nás prerušilo Ianove zakašlanie.

"Ahoj, Luna," povedal Ian a mierne sa usmial, no keď sa pozrel na Luka, jeho úsmev hneď vyhasol, "Alfa."
Vošli sme dnu a Katy ma hneď zobrala do ich spálne, aby mi ukázala všetko oblečenie a veci, ktoré mala pripravené pre bábätko. Brucho už jej začalo trochu rásť a keď som ju tak počúvala, ako rozpráva o ich dieťaťu, mrzelo ma, že nikdy nebudem môcť mať aj ja svoje vlastné.

***

"Ian, prosím, vypočuj ma," povedal som už stýkrát, ale on na mňa znovu len vyceril zuby.
"Chcel si zabiť moju družku, aj keď si vedel, že je tehotná!" zasyčal, "nemáš mi čo vysvetľovať! Ak by ma tvoja družka neuprosila a tá moja do mňa celé dni nehučala, nikdy by som ti nedovolil sa na Katy ani pozrieť. Takže, Alfa, dáš si niečo na pitie?" opýtal sa posmešne a znovu vyceril zuby.

"Alfa? Prečo ma voláš Alfa?" opýtal som sa zmätene.
"Ty si to vážne nepamätáš?" opýtal sa Ian a trpko sa zasmial, "keď si ma donútil kľačať na kolenách a pozerať sa, ako sa chystáš zabiť moju družku a naše dieťa, odobral si mi postavenie Bety. Len bastard ako ty môže byť natoľko sobecký, že si to nepamätá."

Pozrel som sa na podlahu a mal chuť vyrvať si srdce z hrude. "Prepáč, ja som... ja som úplný idiot..." povedal som a z očí sa mi spustili slzy, "prosím, budem ťa prosiť na kolenách, len mi daj druhú šancu..."
Padol som na kolená a pozrel sa na Iana, svojho najlepšieho priateľa, ktorý ma teraz nenávidel z celého srdca.

"A ty by si mojej družku druhú šancu dal?" opýtal sa a ja som zúfalo zaskučal. Nie, nedal by som jej druhú šancu. V tej chvíli by som jej neodpustil absolútne nič.
Zúfalo som sa na Iana pozrel, kľačal som pred ním na kolenách a slzy mi tiekli prúdom.

"Ale ja nie som ako ty," povedal a podal mi ruku, "dám ti druhú šancu. Ale varujem ťa. Ešte raz sa pokúsiš ublížiť Katy, tak z teba narobím deku pre naše dieťa."

Ahojte všetci! Ďakujem, že si čítate tento príbeh! Budem rada za komentáre a votes, vždy vám s radosťou na všetko odpoviem 🫶

Susan10273 ❤️

Kill my MateWhere stories live. Discover now