Kill my Mate

Why?

Jules ma okamžite pustil a skopol na zem.
Pozrel sa smerom, ktorým išiel krik a rozbehol sa do obydlia.
Moju svorku napadli, pochopila som, postavila sa na nohy a rozbehla sa za ním, hoci som bežala oveľa pomalšie než on.

Keď som ho konečne dobehla, na tvár mi dopadla čerstvá krv. Pozrela som sa pred Julesa a uvidela pred ním vlka, ktorého som nespoznávala.

Jules spadol na zem a všimla som si, že vlk v ruke drží meč. Do nosa mi vletel jeho pach a vypleštila som oči.

Svorka Temného Lesa.
To je tá najkrutejšia svorka, jej bojovníci nepoznajú ľútosť a sám Alfa ich učí, ako týrať ľudí. Vraj ich niekedy za trest alebo v rámci výcviku zatvára do najtemnejších ciel, kam sa boja ísť aj tí najodvážnejší z nich. Ich Alfa je monštrum, beštia, ktorej je jedno, či členovia jej svorky trpia alebo nie, či umrú v boji, alebo sa vrátia dochrámaní a pomaly bez duše.

Bojovník sa na mňa usmial a ja som sa rýchlo rozbehla preč.
Dobehla som do obydlia, ale vládol tam chaos. Všade bola krv, naši slabí bojovníci, ktorí bojovali s pomaly dva a pól metrovými bojovníkmi Svorky Temného Lesa sa už len snažili prežiť a na ostatných členoch im nezáležalo. Boli to jatky.

Bežala som ku kraju obydlia, smerom k Alfovej chatke a uvidela tam bežať Lunu. Pribehla som k nej a podoprela ju, pretože bola tehotná. Viem, že by som sa k nej nemala ani priblížiť, božechráň sa jej dotknúť, ale teraz mi to bolo jedno. Lunu musel každý chrániť.

Kde je Alfa?

Obhliadla som sa okolo seba a uvidela ho bojovať s inými bojovníkmi. Keď zbadal, ako sa dotýkam jeho družky, začal šprintovať k nám, ale nevšimol si bojovníka, ktorý mu do brucha vrazil meč. Luna zajačala a chcela ísť k nemu, ale nedovolila som jej to. Musela prežiť a ak by tam išla, umrela by.

Ťahala som ju ďalej k lesu, ale zjavil sa pred nami bojovník, ktorému som predtým utiekla.
Ochranársky som sa postavila pred Lunu, pripravená za ňu umrieť, ale bojovník mi zabodol dýku do stehna a do pleca. Vrazil mi päsťou do tváre, skopol ma na zem a vrhol sa na tehotnú uplakanú Lunu.

Nestihla som ani vykríknuť, ani sa pohnúť, keď jej podrezal hrdlo.
Zajačala som a preplazila sa k nej. Mala na tvári zdesený pohľad, krv z hrdla mala všade a už som jej nemohla pomôcť. Roztriasla som sa a okrem krvi som na tvári mala teraz aj slzy.

Bojovník za mnou sa znovu lenivo priblížil, preto som sa hneď otočila na chrbát vedľa Luninho nehybného tela a vydesene sa preplazila k stromu vedľa mňa. Plazila som sa ďalej, pretože som si bola istá, že ak by som sa teraz postavila, nohy by ma neudržali.

S vypleštenými očami som sa pozerala na obrovského bojovníka predo mnou, keď sa spoza mňa ozvalo rozzúrene zavrčanie.

Beta sa vrhol na bojovníka a začali sa biť. Nestihol mu zasadiť poriadnu ranu, keď mu bojovník prebodol brucho. Zlatovlasý Beta na mňa vrhol pohľad, ale nemal v ňom strach.

Milujem ťa, odčítala som z jeho pier a rozplakala sa. Beta spadol na zem, pohľad stále upieral na mňa a na perách mal úsmev.

Bojovník sa ku mne priblížil a ja som už vedela, že umriem. V jeho očiach bolo jasne vidieť, že sa teší, aké muky mi môže spôsobiť.

No tak som sa sústredila na muža predo mnou, že som zvreskla, keď ma iný chlap zozadu schmatol, vytiahol na nohy a priložil mi pod krk nôž.

Bojovník predo mnou mi chytil tvár, poobzeral si ju a potom si ku mne priňuchal. Spokojne sa usmial a pozrel na svojho parťáka.

"Je to ona," povedal a pohľad presmeroval znovu na mňa, "ideš s nami, zlatíčko."

Muž, ktorý ma držal, dýku odsunul preč a ja som sa začala vrtieť. No chlap predo mnou mi znovu vrazil do tváre a kopol ma kolenom do brucha.

Zachrčala som a vypľula krv, ale nespadla som na zem, pretože bojovník za mnou ma schmatol za ruky, takže som sa len prehla v páse a vypľúvala krv do hliny.

Pozrela som sa na bojovníka, ktorý ma udrel a uvidela, že ku mne približuje dýku. No kým som sa stihla odtiahnuť, rukoväťou mi vrazil do spánku a všetko pohltila tma.

***

"Vstávaj!" zakričal niekto a ja som sa prudko posadila. Do hlavy mi udrela silná bolesť, rovnako ako do pleca, stehna a brucha.

Veľké ruky ma vytiahli z... kde to som? Poobzerala som sa okolo seba a zistila, že som ležala vzadu tej kabínky na prepravu, čo dvojnožci tak radi používajú. Vpredu to vyzeralo ako stoličky, ale ja som bola vzadu, skrčená do klbka.

Bosými nohami som dopadla na zem a podlomili sa mi, ale dvaja chlapi ma pevne držali. Nevládala som chodiť, preto ma chytili každý za jednu ruku a ťahali ma cez hlinu. Neviem, ako okolie vyzeralo, pretože som bola moc vyčerpaná na to, aby som mala zdvihnutú hlavu. Sem-tam okraje sveta sčerneli a mala som pocit, akoby som miestami znovu upadla do bezvedomia, pretože ma zrazu nevláčili po hline, ale po čiernom mramore.

A možno som znovu odpadla, ale zobudilo ma silné spadnutie na tvrdú mramorovú podlahu. Ostala som ležať na boku a bezvládne očami prebehla po miestnosti.

Bola stredne veľká a tmavá, boli tam tri elegantné zelené gaučíky a kávový stolík, pod ktorým bol zeleno-čierny koberec.

Zmestilo by sa do nej aspoň desať ľudí. Jeden hnedovlasý muž sedel na gauči, piati boli za mnou a pri dverách boli další dvaja.

Zrazu sa dvere do izby otvorili a dnu vošiel vysoký čiernovlasý muž. Jeho pohľad hneď padol na mňa a ostal nehybne stáť vo dverách.

Ahojte milí čitatelia! ❤️
Už sa dostávame k našej zápletke a zistíme, aké plány má záhadný Alfa Svorky Temného Lesa. Chce ju kvôli informáciám? Robí pokusy? Načo mu bude obyčajná Omega z chudobnej svorky?

Budem rada za votes a komentáre! Ľúbim Vás!🩷❤️🩷❤️

Vaša Susan10273