Jej vlasy boli biele. Žiarivo biele, rovnako ako jej srsť. Keď som to zbadal, vyvracal som sa na podlahu a Viv na mňa nechápavo hľadela.
Nie nie nie nienienienienienie... Nie moja družka, nie ona! Zo všetkých vlkov na svete to musí byť zrovna moja spriaznená duša?!
Keď som sa nad tým zamyslel, padol som na kolená a vracal, až kým som nemal čo vracať, no aj vtedy som vracal aspoň žlč.
"Luke, čo je ti?" opýtala sa Viv a kľakla si ku mne. Prvýkrát ma oslovila menom a ak by som sa práve nedozvedel niečo fakt príšerné, asi by som vystrojil oslavu.
"Zavolám niekoho, aby to upratal," povedal som a trasľavo sa postavil. Chytil som ju za ruku - alebo lepšie povedané je skôr, že som po jej ruke vystrelil ako pes po údenom - a vošiel som s ňou do kúpeľne, kde som nás zamkol.
"Ostaneš tu. Nikto ťa nesmie vidieť, jasné? Ak ťa niekto zbadá - slúžka, bojovník alebo aj môj Beta - radšej ho zabi, než aby si ho mala nechať len tak odísť, rozumieš?" opýtal som sa a chytil ju za plecia, aby som sa uistil, že dáva pozor, ale jej nádherné modré oči boli totálne vydesené.
"Luke, čo sa deje? Desíš ma," povedala a odtiahla sa odo mňa. Keď som sa jej už vôbec nedotýkal, mal som pocit, akoby mi niekto vyrval srdce z hrude.
"Všetko ti vysvetlím, ale teraz potrebujem, aby si ostala presne tu a nikam nešla. Hneď sa vrátim," povedal som, odomkol kúpeľňu a keď som vyšiel von, znovu som ju zamkol.
***
Keby som ju neoznačil, nikdy by sa to nestalo. Je to celé moja vina, ale keď mi povedala, že miluje niekoho iného než mňa a pridala k tomu, že je to ten obyčajný (a naviac mŕtvy) Beta... Neovládol som sa, jednoducho som si ju musel označiť.
A aha, kam ju to dostalo.
Keď sa premenila, vôbec som sa nezamyslel nad tým, čo farba jej srsti znamená. Bola nádherne biela, ale ani mi nenapadlo, že by zrovna ona...
Uvedomil som si to, až keď sa pri nás zjavili ľudia.Keď sa totižto žena prvýkrát premieňa, jej druh sa na ňu akosi napojí a prenesie časť jej bolesti na seba, inak by umrela. Nevníma vtedy nič iné, len svoju družku a dlho trvá, kým sa dostane z tranzu.
A mne to trvalo až príliš dlho.
Ale prisáham, že pôjdem aj do podsvetia a upíšem svoju dušu najtemnejším bohom sveta, ak to bude znamenať, že Viv bude v bezpečí.***
Búchala som na dvere a kričala Lukovo meno, ale ten už v spálni zjavne nebol. Frustrovane som zavrčala, prešla k vani a sadla si na ňu, predo mnou bolo veľké zrkadlo. (Áno naučila som sa názvy tých divných vecí).
Pozrela som sa ma svoj odraz a keď som sa zbadala, vykríkla som.Moje vlasy, ktoré boli predtým zakaždým uhľovočierne, boli teraz biele. Nie blond, nie šedivé, ale biele ako čerstvo napadaný sneh.
Podišla som k zrkadlu a preskúmala si celú tvár. Moje oči sa našťastie nezmenili, rovnako ako moje črty tváre, ale prečo sa mi, dopekla, zmenili vlasy? To sa každému pri premene zmenia vlasy? Ale prečo ich mám tak neprirodzenej farby? Je to dôvod, prečo sa Luke povracal? Povracal sa preto, že s tou farbou vlasov vyzerám až tak zle?
Obzerala som sa v zrkadle, ale po čiernej už nebolo ani stopy.
Vtom mi však napadlo, že som sa nevidela vo vlčej podobe. Premenila som sa a opäť ma sprevádzala bolesť, no tentokrát už som ju takmer necítila. Asi to funguje tak, že čím viackrát sa premením, tým to bude menej bolieť.Keď sa mi podarilo zaostriť pohľad, podišla som k zrkadlu a cestou veľkým chvostom zhodila kochlík, ktorý stál na zemi.
Pozrela som sa do zrkadla a od šťastia mi chvost sám začal mávať. Mala som nádhernú bielu srsť, moje modré oči sa vôbec nezmenili, ale boli väčšie, keďže boli teraz vlčie.Premenila som sa späť a jemne sa zapotácala dozadu, ale keď sa mi konečne podarilo nájsť rovnováhu na dvoch nohách, podišla som k oknu.
Luke nemôže čakať, že ostanem len tak zamknutá v kúpeľni, keď sa očividne deje niečo zlé a on mi nechce povedať, o čo ide.
Otvorila som okno a vykukla von. Všade bola stále tma, hviezdy na oblohe svietili ako perličky a do nosa mi udrel čerstvý zimný vzduch. Podo mnou bola kachličková strecha, ktorá bola takmer hneď pod oknom, preto som opatrne vyšla von a skočila na ňu.
Na snehu sa mi šmykla noha a takmer som zletela dolu, ale udržala som sa. Momentálne som sa nesnažila ujsť, chcela som len vedieť, čo sa deje - a potom zdrhnúť.
Po štvronošky som sa preštverala kúsok ďalej a zastavila som sa až pod ďalším oknom. Nakukla som dnu a spoznala našu spálňu, no keď som sa chcela oknom dostať dnu, zbadala som tam dve dievčatá. Jedna mala vlasy hnedé, tá druhá blonďavé, ale okrem toho si boli na chlp rovnaké. Nepochybne to boli dvojičky.
Všimla som si, že umývajú niečo na podlahe - Lukove zvratky. Keď som si to uvedomila, skrivila som tvár od znechutenia.
Chcela som ísť ďalej a vojsť dnu iným oknom, ale prekvapili ma ich slová, preto som svoj novonadobudnutý vlčí sluch sústredila na ne.
"Ako vlastne vyzerá?" opýtala sa brunetka.
"Neviem, ale Alfa je už teraz celý šialený, a to ju pozná sotva dva mesiace.""Počula si o tom, ako zabil tých bojovníkov?" opýtala sa znovu brunetka a pozrela sa na svoju sestru.
"Och, áno! Ešte ani len nepoznal jej meno a zabil ich, pretože jej ublížili. Vieš, že jeden z nich bol druh Marie?""Áno, viem. Marie sa zrútila, už nechce ani jesť," povedala hnedovlasá smutne a vrátila sa k upratovaniu.
"Keď bol schopný tak kruto zabiť päť členov svojej svorky, kvôli dievčaťu, ktoré vôbec nepoznal, vieš si predstaviť, čo nám spraví teraz?" opýtala sa kŕčovito blondína.
"Alfa je až príliš krutý. Máme teraz dve možnosti - buď sa tu z toho kvôli nej stanú jatky, alebo lepšie miesto."
"Tipujem to na tie jatky."
Nestihla som to dopočúvať do konca, pretože ma zozadu oblapili ruky a zakryli mi ústa.
"Čo tu robíš?" zasyčal pri mne Lukov hlas, "povedal som ti, aby si ostala v kúpeľni! Čo ak by ťa tu niekto uvidel?""Chcela som len vedieť, čo sa deje," povedala som a vrátili sme sa späť dovnútra.
"Posaď sa," vyzval ma Luke, "budeš to potrebovať."Ahojte milí čitatelia! No čo myslíte, čo sa deje? Prečo je Luke taký vydesený? Čo jej chce povedať? Čo pre Viv znamenal rozhovor dievčat?
A hlave - čo sa jej Luke chystá povedať???
Ďakujem, že si tento príbeh čítate a ďakujem aj za pekné komentáre ❤️❤️❤️
Vaša Susan10273
YOU ARE READING
Kill my Mate
WerewolfUž od dávnych čias na zemi žili zvláštne stvorenia, napoly ľudia, napoly vlci. Alebo inak povedané, ľudia s vlčom dušou. Viviane Rivver je jednou z nich, malá osamelá vlčica, ktorá zúfalo čaká na spásu, ktorá si ju však nájde v tej najhroznejšej pod...