Kill my Mate

Death

Bol som tam, priamo pred tým domom. Vďaka svojmu vlkolačiemu sluchu som počul tlmený rozhovor a... z toho domu šiel zápach krvi, utrpenia a zúfalstva.
Bol taký silný, že ma rozbolela hlava.

"Pripravte sa. Viv povedala, že je ich tam viac. Dávajte si pozor, nechcem žiadne obete," povedal som a tucet mojich vojakov prikývlo. Bola noc, takže ľudia nás nevideli, hoci nás bolo veľa a dokonca sa nám podarilo vyhodiť poistky ulice, aby sme zostali čo najlepšie skrytí.

Vošli sme dnu (inými slovami - vyrazili sme dvere) a svojich mužov som rozdelil tak, že sa prehľadával celý dom. Ja som zamieril tam, kde bol pach krvi najsilnejší. Do pivnice.

Rozrazil som dvere a keď som uvidel, čo sa dialo vnútri, takmer som umrel od toho, ako sa mi trieštilo srdce.

Viv bola na kolenách, celá od krvi, dvaja muži ju pevne držali za obe ruky, aby nemohla ujsť a tretí na ňu mieril zbraň.

Prudko sa na mňa otočil a na tvári mal zdesený výraz, rovnako ako Viviane, ktorá ma zatiaľ nespoznala.

Zavrčal som tak nahlas, že piati vlci za mnou si museli zacpať uši a muži, čo držali Viv ju hneď pustili, aby urobili to isté.

"Pche, ty suka jedna," zasmial sa ten so zbraňou a otočil sa späť k nej, "povedala si, že tvoj druh je mŕtvy. Tak kto je potom toto, hm?"

Povedala, že som mŕtvy? Prečo im nepovedala, kde je naša svorka? Mohla by si pomôcť, aby jej neubližovali a sústredili sa na nás, aby ju netýrali, aby... aby...

Obetovala sa. Za mňa, za svorku, za všetkých vlkov, obetovala sa a mala tak pevnú vôľu, že im klamala do očí aj keď ju mučili, aby nás ochránila. 

"Okamžite ju pusti," zavrčal som a moji vlci sa k nim začali pomaly približovať.
"Suka, odpovedaj! Kto je to?!" zakričal ozbrojený a kopol do nej.

To už som nezvládol. Rozbehol som sa po ňom a ani som si neuvedomil, že som sa premenil do svojej vlčej podoby. Jediné, čo som vnímal, bola Viv, ktorá ticho kňučala na zemi od bolesti.

Zakusol som sa tomu chlapovi do nohy a on zajačal od bolesti. Zatiaľ čo sa všetci rozbehli po dalších dvoch mužoch, jednému z mojich vlkov som cez puto svorky povedal, aby išiel k Viv. Pomohol jej posadiť sa, ale muž, ktorého som kusol do nohy ho zastrelil a putom svorky náhle silno trhlo.

Opäť som muža silno kusol, ale to mu nezabránilo v tom, aby znovu vystrelil, tentokrát na Viviane. Myslel som, že ju netrafil, ale Viv spadla na zem a nehýbala sa, vôbec sa nepohla, nehýbala sa...

Premenil som sa späť a vydesene vykríkol, no kým muž stihol zastreliť aj mňa, moji vlci, ktorí sa konečne dohrnuli do pivnice ho spacifikovali.

Rozbehol som sa k Viv a okamžite si ju vzal do náručia. Jej vlasy sa okamžite z čiernych zmenili na biele a všimol som si, že Lovec sa netrafil, guľka ju len oškrela o ľavý spánok.

Viv otvorila oči, prudko sa nadýchla a zmätene sa obzerala okolo seba.
"Viv," povedal som a uvedomil si, že mi po tvári tečú slzy, "to som ja, Luke. Už si v bezpečí, Amore mio."

"Je to Alba Lupus! Zabite ich všetkých, ale najdôležitejšia je ona!" zreval muž, ktorého som predtým kusol a bolo mi jasné, že je to ich šéf. No aj keď sa zvyšní dvaja Lovci naozaj snažili dostať zo zovretia mojich vlkov, no ich pokusy boli márne, rovnako ako pokus vziať odo mňa Viv.

Moja svorka všetkých troch mužov spacifikovala a keď som si bol istý, že všetci (okrem jedného našeho bojovníka, ktorý ležal mŕtvy v kaluži krvi) moji vlci sú v poriadku, vzal som Viviane na ruky a vyšiel som von z tej odpornej a nechutnej pivnice.

"Luke, počkaj," začala vyplašene Viv a nervózne sa mrvela.
"Všetko je v poriadku, Amore mio. Si v bezpečí, mám ťa," povedal som a dal jej pusu na vrch hlavy, ale ona sa stále nervózne vrtela.

"Nie, je tu ešte-"

Zo schodiska za nami na nás niekto vystrelil z pištole. Mieril na Viv, ale rýchlo som sa otočil a guľka trafila mňa do pleca. Spadli sme na zem a moji vlci sa rýchlo vrhli na štvrtého Lovca, zatiaľ čo ja som sa so zastonaním postavil a skontroloval, či je Viv v poriadku.

Keď som videl, že ju guľka nezasiahla, pevnejšie som ju stisol a vyšiel von z toho odporného domu. Som vlkolak, za pár hodín sa mi to zahojí, bol to čistý priestrel.

"Alfa, čo máme spraviť s tými štyrmi?" opýtal sa jeden vyššie postavený vlk.
"Omráčte ich, zviažte a hoďte do dodávky. Berieme ich sebou," rozkázal som a sledoval, ako moji vlci nakladajú štyroch mužov v bezvedomí do čiernej dodávky.

"Ian?" zvolal som na svojho Betu, ktorý ku mne hneď pribehol.
"Áno?" opýtal sa.
"Postaraj sa o ňu. Nech sa jej nekrivý ani vlas na hlave kým tu nie som, lebo tu všetkých zabijem," povedal som mu a ukázal na Viv, ktorá sedela v bezvedomí na sedadle spolujazdca.

Po chvíli odpadla a lámalo mi srdce, že som ju znovu opúšťal, ale potreboval som vidieť, čo jej robili. A naviac sme museli zobrať aj telo našeho bojovníka, ktorého zastrelili.

Traja muži šli pre istotu so mnou (nie že by som sám nedokázal zabiť dvadsať vojakov za pár minút) a vošli sme späť do pivnice.

Okamžite ma ovalil smrad krvi a zúfalstva - oba pachy patrili Viviane. Prezrel som si hrdzavý stôl, na ktorom ležali obväzy; použité aj čisté, lekárnička, obrovský bič celý od krvi a, samozrejme, drogy na uspanie.

Pach krvi na obväzoch nepatril Viv, ale štvrtému Lovcovi, ktorý do mňa strelil, no ďalšie obväzy na sebe už mali krv Viv, to mi podľa pachu bolo jasné a nepáčilo sa mi, že ich bolo podstatne viac.

"Alfa, sú tu nejaké dvere," povedal jeden z mojich bojovníkov a ukázal na staré hrdzavé dvere.

Otvoril ich a nazreli sme dnu. Boli tam schody, no všimol som si, že je na nich krv, akoby sa po nich niekto skotúľal a pri tom si ublížil - nemusel som dvakrát hádať kto.

V celej miestnosti bola voda, akoby ju zatopilo, ale aj tak tam bol pach Viv.

Zavrčal som a vyšiel von, traja bojovníci so sebou brali mŕtveho a ja som rýchlo prešiel k autám.

Zobral som deku a hodil som ju na Viv, potom som ju vzal na ruky a sadol si tam, kde bola doteraz a pevne ju držal v náručí.

Ian šoféroval, ale ja som sa na cestu vôbec nepozeral, hľadel som len na moju nádhernú družku, ktorá bola konečne v bezpečí. Aspoň na chvíľu.

Ahojte! Ďakujem za podporu a votes, som Vám naozaj vďačná! ❤️❤️❤️

!!!Ale naozaj by som Vás chcela poprosiť, aby ste mi napísali, či mám potom do slovenčiny prekladať môj príbeh (už som zistila, že link nefunguje, ale nájdete ho na mojom profile) My mate's hate

Prosím, napíšte mi to sem, samozrejme, je to dobrovoľné, nenútim Vás. No bola by som naozaj rada ❤️❤️

Susan10273