Kill my Mate

Hurt

Zvreskla som a rýchlo sa premiestnila, no už bolo neskoro. Keď som dopadla na podlahu pred našou posteľou, rýchlo som sa chytila za líce a sykla od bolesti. Pozrela som sa na svoju ruku a zbadala tam krv. Luke na našej posteli začal rozzúrene driapať periny na mieste, kde som ešte pred chvíľou ležala ja.
Zakryla som si ústa dlaňou, aby som nevydala žiadne zvuky a radšej som sa ozvala cez puto.

Luke! Čo sa deje?!

V tej chvíli sa Luke vystrel, akoby sa konečne zobudil, no neodpovedal mi, len sa začal zmätene otáčať okolo seba a videla som, ako pevne stisol periny svojimi ostrými pazúrmi. Obzrel sa smerom, kde som sedela ja a mne stislo srdce od strachu. Rýchlo som sa presunula pod pracovný stôl, aby ma bolo aspoň trochu menej vidieť.

Luke sa postavil z postele a priblížil sa ku mne, z očí sa mi spustili slzy a musela som sa naozaj snažiť, aby som zo seba nevydala žiaden hlasný vzlyk.
"Viviane...?" ozval sa, jeho hlas znel stále divne, ale konečne som cez puto pocítila jeho emócie, takže som si bola istá, že už je pri vedomí.

Roztrasene som si vydýchla a nahlas sa rozplakala. Luke sa hneď pohol smerom ku mne a hodil sa vedľa mňa pod stôl.
"Viviane? Čo sa stalo? Čo robíš pod stolom?" opýtal sa a pohladil ma po líci, no hneď pocítil teplú a lepkavú krv. Jeho oči sa vydesene rozšírili a okamžite sa rozbehol zažať svetlo.

Keď sa vrátil ku mne, donútil ma dať si ruky preč z tváre, aby sa na mňa mohol lepšie pozrieť a nahlas zanadával.
"To som urobil ja? Ako sa to stalo?" opýtal sa vydesene a rýchlo ma preniesol do kúpeľne. Pozrela som sa na seba do zrkadla, kým Luke rýchlo namáčal uterák do vody. Celá som sa triasla, po tvári mi tiekli slzy v obrovských prúdoch, no čo ma desilo najviac, bolo päť obrovských škrabancov, z ktorých sa valila krv...

Dva mi rozťali líce od vlasov až po nos, ďalšie dva prechádzali cez moje viečko a obočie, mala som šťastie, že som stihla zatvoriť oko... a posledný prechádzal cez celé čelo a druhú stranu nosa, celá moja tvár bola od krvi a rany nepríjemne pulzovali, ale to nebola tá hlavná vec, kvôli ktorej som sa triasla.

Luke mi začal opatrne prikladať uterák na rany a ja som sykla od bolesti, preto hneď prestal a ľútostivo na mňa pozrel.
"Odpusť mi, prosím... netuším, ako sa to mohlo stať. No dobrá správa je, že nebudeš mať jazvy, takže o to sa báť nemusíš," povedal a počula som, ako sa mu triasol hlas. Položila som mu moju roztrasenú ruku na líce a pokúsila sa usmiať, ale tvár ma pritom zabolela, preto som musela prestať.

"To je v poriadku, Luke. Viem, že si to neurobil neschvál... len nechápem, čo sa stalo. Čo sa ti snívalo? Robil si niečo také vo svojom sne?" opýtala som sa a Luke pokrčil ramenami.
"Videl som teba a Lovcov... a nemohol som sa k tebe dostať, stáli mi v ceste a ubližovali ti... musel som sa cez nich jednoducho prebojovať, tak som ich začal zabíjať..."

Prikývla som a zamyslela sa. Odkedy ma Lovci uniesli, Luke mával často podobné sny, no ešte nikdy sa nestalo niečo podobné ako dnešná nehoda... Vôbec som nechápala, čo sa vlastne stalo. Pravdepodobne som urobila chybu, keď som mu položila ruku na rameno a oslovila ho. No netušila som, že ešte stále spí, myslela som si, že už je pri zmysloch.

Povzdychla som si a nechala ho, aby mi očistil rany.
"Strašne ma to mrzí... ani nevieš ako," povedal a pobozkal ma na čelo. Jeho oči boli plné sĺz a výčitiek, cítila som to aj cez naše puto, ale ja som sa len pokúsila znovu sa usmiať a dala som mu nežnú pusu na pery.
"Už som ti povedala, že je to v poriadku. Poď si znovu ľahnúť, nie sú ani štyri hodiny ráno," povedala som a zaviedla ho za ruku späť do spálne.

"Čo ak ti znovu ublížim? A ešte sme ani neošetrili tvoj krk, začali sa ti na ňom robiť dosť veľké modriny..." povedal Luke a cez puto som cítila, ako sa nenávidí za to, čo urobil.
"Neboj sa. Neublížiš mi a môj krk je v poriadku, do zajtra tie modriny aj tak zmiznú," povedala som a ľahli sme si späť do postele, Luke si ma opäť pritúlil, no celú noc som cez naše puto cítila, ako je zo seba znechutený a naštvaný.

***

Ubehli dva dni, odkedy sa stala naša 'spánková nehoda' a Luke za celú dobu nezažmúril ani oka. Snažila som sa ho prehovoriť, nech si pospí, ale stále sa bál, že mi ublíži. Úprimne, absolútne nechápem, ako je možné, že ešte neodpadol, keďže sme každí mali niekoľko stretnutí s každým členom svorky, ktorí ma chceli vidieť a objať ma a nebudem klamať, keď poviem, že tie stretnutia boli zdĺhavé a neuveriteľne uspávajúce.

"Luke, neblázni," povedala som, keď dostal nápad, že si priviaže ruky k posteli, aby ma v spánku znovu nenapadol. Ešte ku všetkému to nazval 'kompromisom'. Vraj, že ak pôjde spať, bude musieť zaistiť to, aby mi neublížil. A to by dosiahol jedine tak, že by vôbec nešiel spať, no to som rázne zamietla, preto vymyslel tento dokonalý plán s priviazaním sa k posteli.

"Luke, ešte si ublížiš," povedala som a vzala mu lano z ruky.
"Nedokázal by som so sebou žiť, ak by som ti znovu niečo spravil..." povedal, znovu si lano vzal a prešiel k posteli. Povzdychla som si a oprela sa o pracovný stôl, pod ktorým som sa dva dni dozadu schovávala.
"Chápem, že keď som zomrela, bolo to pre teba ťažké, ale-"

V tej sekunde Luke vybuchol, rozzúrene sa ku mne otočil a zareval: "nie! Nechápeš absolútne nič! Nechápeš, aké to bolo, keď si ma uväznila v tom bunkri a ja som ti nemohol pomôcť! Netušíš, aké to bolo, keď som sa cez jednu malú škáru pozeral, ako kráčaš preč na smrť! Ty nemáš ani poňatia, čo som cítil, keď som konečne dobehol na tú zasranú lúku a uvidel ťa nehybne ležať v strede! Keď som k tebe dobehol a zistil, že si mŕtva, keď som si odrazu uvedomil, že naše puto sa roztrhlo a už som ťa necítil, keď som prišiel sem a v celom hrade bola tvoja vôňa, aj keď z tvojho tela už dávno vyprchala! Keď mi všetci hovorili, aby som sa s tým zmieril a pochoval ťa, aby som sa spamätal! Ty nechápeš absolútne nič!"

Zaskočene som naňho pozerala, nemohla som sa ani na slovo, kým ďalej vrieskal: "ty netušíš, čo som cítil, keď som pochopil, že si ma tam zamkla s ostatnými! Že si sa rozhodla tam ísť sama! Že si sa na mňa vykašľala! Rozhodla si sa ma tu nechať samého, aby si sa mohla obetovať!"

Luke na mňa ostal naštvane zazerať, hruď sa mu prudko dvíhala a klesala, vyzeral ako naštvaný býk. Chcela som sa ozvať, povedať mu, že ma to mrzí, že toto sa nikdy nemalo stať a že sa nenávidím za to, akú bolesť som mu spôsobila, ale nedokázala som sa zmohnúť ani na slovo, moje telo sa celé triaslo a hrdlo som mala tak utiahnuté, že sa cezeň nepredral ani jediný vzlyk, zatiaľ čo mi po lícach stekali slzy.

A cez naše puto som necítila nič iné, len jeho spaľujúcu zlosť... ktorá bola po prvý raz smerovaná voči mne.

Ahojte čitatelia! Som neskutočne šťastná, že vás príbeh baví a ospravedlňujem sa, že trvalo trochu dlhšie, než som kapitolu vydala, no snáď stojí za toľké čakanie.

Kľudne mi píšte komentáre, rada vám odpovedám a baví ma čítať, čo si o príbehu myslíte 😁

S láskou, Susan10273 ❤️