Ležali sme v posteli a Luke už pravidelne odfukoval, ale ja som nemohla zaspať. V hlave som si opakovala každý jeden citát vyrytý na podstavci a želala si, aby toto celé bol len sen - alebo skôr nočná mora, aby som bola presnejšia.
Pripadala som si tak opustená, akoby som na všetko bola sama, pretože je na mne uložené obrovské bremeno, ktoré musím niesť iba ja a nikto mi s tým nedokáže pomôcť.
Cítili sa takto aj predošlé bojovníčky? Tiež na ne svet nepríjemne tlačil?
Bolo mi zle, ale s chorobou to nemalo nič spoločné. Vedela som, že aj ak by sa mi podarilo Lovcov zničiť, umriem. V podstate som mala tri možnosti:
1. Umriem pri zničení Lovcov
2. Umriem, pretože ma Lovci zabijú
3. Umriem na starobu, pretože ma tu Luke bude držať do konca života
Ak už by som si vybrala ktorúkoľvek možnosť, tak-či-tak ma na konci čaká smrť.
Dokonca ma opustil aj hnev voči Lukovi a cítila som sa opäť ako pokorná Omega, do ktorej hádzali kamene a topili ju v rieke.
Cítila som sa slabá. Neužitočná. A hlavne hlúpa. Bojovníčky predo mnou aspoň vedeli čo je vaňa a posraté zrkadlo! Ale ja? Ja som nevedela o svete nič!Zaťala som zuby a zavrela oči, ale aj tak mi po tvári začali tiecť slzy. Zovrela som paplón tak silo, až ma boleli ruky, no nemohla som vydať ani hláska, pretože by som zobudila Luka.
No keďže mám v živote úžasné šťastie, vydral sa zo mňa tichučký vzlyk, celá som sa triasla a Luke sa okamžite posadil.
"Amore mio? Čo sa deje?" opýtal sa a zažal lampu. Schovala som sa pod paplón a snažila sa zamaskovať svoje vzlyky, ale moc mi to nešlo, keďže moja hruď sa kvôli nim stále nadhadzovala.
Luke z mojej tváre strhol paplón a vydesene sa na mňa pozrel. Vzal mi tvár do dlaní a donútil ma posadiť sa, až som, sama neviem ako, skončila v jeho náručí.
"Čo sa deje, Amore mio?" opýtal sa a hladil ma po vlasoch, zatiaľ čo som mu doslova plakala na hrudi."Bojím sa," zašepkala som mu do trička, ktoré bolo zmáčané od mojich sĺz.
"Čoho? Tu sa ti nič nemôže stať. A ak by sem aj niekto prišiel, zabil by som ho skôr, než by sa na teba vôbec stihol pozrieť," povedal Luke a ďalej ma čičíkal v objatí."N-nemyslím taký strach," povedala som trhane cez vzlyky, "bojím sa..."
Až príliš som plakala, preto som mu to nedokázala vysvetliť, ale Luke sa to zo mňa nesnažil vypáčiť, len ma pevne držal, kým mnou otriasal plač a presne to som potrebovala.
"Nemusíš nič hovoriť, môžeš to poslať cez puto," povedal Luke a dal mi pusu do vlasov.
Skúsila som urobiť to, čo mi povedal a poslala som cez puto všetky svoje obavy, osamelosť a strach."Och, Viv, nechcel som ťa tým vystrašiť," povedal Luke a stisol ma, "len som... ja neviem. Asi som si myslel, že keď to nebudeš chcieť, už Alba Lupus nebudeš a stane sa ňou niekto iný."
"J-ja ňou nechcem b-byť," povedala som a pevne zovrela jeho pyžamo.
"Nikto ťa nenúti, láska. Rozhodni sa, ako chceš, ja budem vždy pri tebe," povedal Luke a konečne som sa necítila opustená.***
Posledné tri noci som spala zachumlaná v Lukovom objatí. Zvádzala som to na zimu, ale obaja sme vedeli, že potrebujem pocit bezpečia.
Najprv som sa k nemu pritúlila nesmelo, ale postupne som si k nemu do postele líhala dokonca až šťastne.
Áno, mala som výčitky svedomia kvôli Adrewovi, ale mala som pocit, že takto to je správe a výčitky pomaly bledli.
Už opäť bol večer a chystali sme sa do postele. Luke bol pod perinou vždy prvý, keďže on si nemusel česať sprosté dlhé vlasy, čo podľa mňa vôbec nebolo fér. Ľahla som si k nemu, zhasla lampu a prisunula sa o kúsok bližšie, no on ma chytil a potiahol k sebe tak, že som sa hruďou dotýkala tej jeho.
Zakryl ma paplónom, oblapil svoje veľké ruky okolo mňa a ja som si našla pohodlnú polohu na spanie na jeho hrudi.
Takto sa mi spalo oveľa lepšie. Bola som kľudná, cítila som sa absolútne v bezpečí a čo je hlavné, odpustila som mu.
***
"Pripravená?" opýtal sa Luke a chytil ma za ruku. Bola som tu už týždne, ale ešte ma nepredstavil svojej svorke. Úprimne, bála som sa, keďže išlo o najnebezpečnejšiu svorku sveta, ale kým bol Luke pri mne, mala som v sebe aspoň ako-taký pokoj.
Pozrela som sa na obrovské dvere pred nami, za ktorými bolo niečo cez sto vlkov, ktorí čakali na to, kedy uvidia svoju Lunu.
Aby sme si to ujasnili, ešte som na tom nebola tak, že by som súhlasila s tým, že sa stanem Lunou tejto svorky, aj keď som Lukovi odpustila. Andrew bol stále moja láska a milovala som ho, ale Luke...
Pomaly som mala pocit, že patríme k sebe. No naozaj len pomaly.
Preglgla som a prikývla, načo Luke otvoril dvere a otočili sa k nám všetky pohľady v obrovskej jedálni, ktorá mala tri masívne stoly ťahajúce sa od začiatku miestnosti až po koniec.
"Pamätaj, nesklápaj pohľad," zašepkal Luke a vykročili sme. Všetci na mňa pozerali, no nikto sa mi nepozrel do očí. Mala som sto chutí sklopiť pohľad, pretože som na to bola zvyknutá, ale donútila som sa pozerať pred seba.
S Lukom sme zastavili na konci miestnosti, kde sme si sadli za veľký stôl.
"Svorka Temného Lesa, toto je moja spriaznená duša a vaša nová Luna," povedal Luke a ja som sa pozrela na všetkých vlkov, ktorí na mňa hľadeli, ale tvári sa vyhýbali.
"A zároveň je to aj Alba Lupus, Skaza Lovcov."
V celej sále sa ozvalo prekvapené, nadšené a aj zhrozené mrmlanie. V mojom bruchu žalúdok robil saltá, ale chápala som, že Luke to musel povedať. Bol to môj druh, ale zároveň Alfa a jeho povinnosťou bolo dávať na svorku pozor.
Bola to výzva, aby zistil, kto je lojálny a kto nie, aj keď musím povedať, že takýto test sa mi zrovna nepáčil.
Čo ak sa niekto z jeho vlkov prekecne a Lovci ma nájdu skôr, než ich stihnem vyhubiť? Čo ak potom zabijú úplne všetkých? Čo ak budú týrať aj Luka? Čo ak, čo ak, čo ak, čoakčoakčoak...
Stuhla som a Luke si to všimol, preto sa znovu obrátil na jeho svorku.
"A ak to niekomu z vás náhodou vykĺzne, mučiareň bude jeho najmenší problém," zahrmel a pozrel sa na mňa, no jeho oči narozdiel od jeho slov boli nežné a plné lásky.Ahojte milí čitatelia! Dnes sme mali už trochu romantiky, čo na to poviete? 🥰
Ako sa Viviane rozhodne? Prekoná svoj strach a stane sa Albou Lupus, alebo ostane doma a pokúsi sa emocionálne vyrovnať s faktom, že Luke je jej druh?A čo znamenajú citáty na podstavcoch? Majú vôbec význam?
Vaša Susan10273 ❤️❤️❤️
YOU ARE READING
Kill my Mate
WerewolfUž od dávnych čias na zemi žili zvláštne stvorenia, napoly ľudia, napoly vlci. Alebo inak povedané, ľudia s vlčom dušou. Viviane Rivver je jednou z nich, malá osamelá vlčica, ktorá zúfalo čaká na spásu, ktorá si ju však nájde v tej najhroznejšej pod...