Kill my Mate

Magic powers

Ráno som sa zobudila a hneď som sa usmiala. Luke spal vedľa mňa a jednu ruku mal prehodenú cez moje brucho, čierna strapatá ofina mu padala do očí a nad mojím telom tvoril akúsi klietku.

Podarilo sa mi dostať sa z postele tak, že sa nezobudil a po špičkách som precupitala do kúpeľne.

Zatvorila som sa tam a prešla k umývadlu, aby som si vyčistila zuby, no keď som sa pozrela do zrkadla, nahlas som vykríkla.

Moje oči, ktoré boli predtým tmavomodré, boli teraz úplne bledé a žiarivé a rovnaká farba sa nejako dostala aj do mojich vlasov. Mala som v nich pásy bledomodrej farby, ktoré sa prepletali s bielymi prameňmi a vyzeralo to, akoby celé moje vlasy boli posypané hviezdami a úplne žiarili.

Počula som zo spálne tresknutie a zrazu sa dvere do kúpeľne otvorili. Luke vbehol dnu, ale keď ma uvidel, zatackala sa dozadu a spadol do vane, pričom sa riadne udrel a zamadával si popod nos.

"Luke, si v poriadku?" opýtala som sa a pomohla mu dostať sa von. Chytil sa zozadu za hlavu sa sykol, ale nakoniec prikývol a chytil si moju tvár do dlaní.

"Ako sa to, dopekla, stalo?" opýtal sa a celú si ma obzeral.
"Podľa mňa to spôsobil ten Modrý mesiac," povedala som, "mág predsa hovoril, že budem najmocnejší vlk ma svete."

Uchechtla som sa, ale Luke sa neusmial.
"Pôjdeme za ním, nech nám to objasní," povedal a tvár mi pustil.
"Prečo? Vyzerám s tou farbou až tak zle?" opýtala som sa urazene a Luke sa zamračil.

"Prestaň si z toho robiť žarty. Čo ak sa ti niečo stane?" opýtal sa a pevne ma chytil za plecia.

"Ale prosím ťa, na farbu vlasov ešte nikto neumrel," zasmiala som sa, capla ho po zadku a prebehla do spálne.

No zrazu som narazila do mreží a spadla do mláky. V nose ma hneď začal štípať smrad krvi a bahna, ktoré sa miešali so smútkom a boli tak silné, že ma rozbolela hlava.

Poobzerala som sa okolo seba, no všade bola tma, takže to znamenalo, že som v nejakej cele v mučiarni. Mala som jediné šťastie, že cela bola prázdna a žiaden vlk tu nebol, inak by som mala dosť veľký problém.

Kde si?! zreval Luke cez puto tak nahlas, že mnou trhlo

V mučiarni, povedala som, v jednej z ciel, ale neviem v ktorej.

Ako si sa tam, Preboha, dostala?!

Neviem, zrazu som sa tu objavila, povedala som a postavila sa zo špinavej zeme.

O pár sekúnd neskôr som zo schodov počula rýchli dupot a zjavila sa predo mnou vysoká postava, ktorá zamknuté dvere mojej cely vyhodila z pántov a vtiahla ma do príliš pevného objatia.

"Ako si to urobila?" opýtal sa Luke a pustil ma.
"Neviem, chcela som ísť do spálne a zrazu som sa ocitla tu," povedala som a pokrčila ramenami.

"Zmizla si v modrom trbietavom oblaku!" povedal Luke a vyhodil rukami.
"V trblietavom?" potešila som sa, "naozaj bol trblietavý?"

"Viviane, to vôbec nie je podstatné!" rozčúlil sa Luke.
"Hmm... možno by som to dokázala urobiť znovu..."

"Ani o tom neuvažuj!" povedal v panike.

"...len sa musím rozbehnúť a možno sa niekam dostanem. Snáď sa nezabijem," usmiala som sa a rozbehla sa preč ku schodom.

"Vivia-"

Kým Luke stihol dopovedať vetu, pristála som v kuchyni a na smrť vyľakala kuchára, ktorý vyskočil a premenil sa do vlčej podoby.

Nabúrala som do hrncov, keďže som ešte stále bežala, vyliala som jedlo, ktoré pripravoval a spadla som na zem aj s hrncami, ktoré mi pristáli na hlave.

"Och, ospravedlňujem sa, nechcela som," povedala som a pozrela sa na všetky jeho vydesené pomocníčky, ktoré na mňa hľadeli s otvorenými ústami.

Jedna pustila varechu, ktorú držala, ale vôbec si to nevšímala.
"L-Luna, ako... ako ste sa sem dostali?" opýtala sa ďalšia a kuchár sa premenil späť, no stále na mňa púlil oči.
Dala som si z vlasov dolu omáčku a postavila sa.

"To ani ja sama neviem," priznala som a začala som zdvíhať hrnce. Dvere do kuchyne sa s rachotom otvorili a objavil sa v nich rozzúrený a dychčiaci Luke.

"Viviane!" Prešiel ku mne a schmatol ma za lakeť.
"Prepáčte ten zmätok a neporiadok, už ideme preč," povedal a ťahal ma po chodbe.
"Toto už nerob," povedal naštvane, "a poď sa radšej okúpať."

***

Po hodine vo vani, kde som sa zo seba snažila zmyť paradajky a bahno, som vyliezla von a obliekla si niečo pohodlné. Aj keď som si umyla vlasy, modrá z nich nezmizla, ale mne sa to páčilo, pretože tie modré pásiky boli pekne trblietavé.

Vošla som do spálne a uvidela ešte stále naštvaného Luka, ktorý pozeral niečo v mobile.

(Áno, naučila som sa, čo je mobil!)

Keď ma zbadal, odložil ho a ešte viac sa zamračil. "Chceš byť na mňa naštvaný celý deň?" opýtala som sa a unavene si sadla na posteľ. To premiestňovanie ma dosť unavilo.

"Kvôli tebe mi za chvíľu začnú rásť šediny a tvoriť vrásky, a na to ešte nie som pripravený!" povedal a prešiel ku mne.

"Mrzí ma, že je to so mnou také ťažké, ale-"
"Nie, Viv, to som nechcel pove-"

"Ale konečne sa stalo niečo skvelé," skočila som mu do reči, "celú tú dobu moja moc znamenala len to, že umriem, ale toto je úžasné!"

Luke sa pri zmienke o mojej smrti zatváril ublížene a smutne, ale neprerušil ma.
"Toto je niečo, čo mi môže pomôcť a nie ublížiť. Naviac, všetko sa trblieta!" povedala som veselo, "a stavím sa, že tých schopností mám viac."

"Skúšať to ale nebudeš," povedal a ľahol si ku mne. Objal ma a prikryl nás mojou perinou, ale nevadilo mi to, práveže som sa k nemu ešte viac natisla.

Aj zajtra je deň. A pokiaľ ide o mňa, každá minúta strávená s mojím druhom je vzácna.
Pretože už o chvíľu spolu nikdy nebudeme, nemáme žiadnu nádej, keďže ak to dopadne akokoľvek, ja sa našej budúcnosti nikdy nedožijem.

Ahojte! Dúfam, že sa vám kapitola páčila a ďakujem za komentáre a votes❤️❤️❤️

Čo myslíte, aké schopnosti má teraz Viv?

Čo ešte dokáže?

Naučí sa to ovládať?

Susan10273 ❤️