Kill my Mate

My love

Ahojte všetci! Prosím, v tejto kapitole zabudnite na všetko, čo o príbehoch dievčat viete, nakoľko to bolo všetko len lož. Ak sa to budete pokúšať spájať s kapitolou Shadow and Blood, zbytočne sa dopletiete, keďže si to Bohyňa celé len vymyslela a pravý príbeh vám teraz povie Lillie.

Prajem ešte príjemné čítanie a predbežne aj pokojné a veselé sviatky! ❤️❤️❤️

Nedokázala som sa sústrediť, stále som len plakala, ale všetky to pochopili a pevne stáli pri mne.

Ukázali mi ich dom, ktorý si postavili. Bol nádherný, celý z dreva, obrastený machom a pôsobil úplne magicky, akoby ho postavili víly.

Mali pre mňa už pripravenú vlastnú izbu...
neprekvapovalo ma to, samozrejme, že vedeli, že sa sem dostanem, či už by som uspela alebo nie.

Moja posteľ bola z machu tak mäkkého, že som sa cítila ako na obláčiku, z okienka bez skla na mňa jemne pofukoval vánok a videla som na les okolo domu. Bolo to nádherné, ale radosť som vôbec necítila.

Dievčatá si šli ešte sadnúť do obývačky dolu, aby ma nerušili, ale aj tak som počula ich rozhovor:

"Mali by sme jej to už povedať... kým bude neskoro," povedala Ava.
"Ešte nie. Potrebuje sa s tým vyrovnať. Nikto z nich to nepochopí tak ako my, dobre to viete," protestovala Lillie.

"Ale veď je úplne zničená, potrebuje ho-"
"Ava, Lillie má pravdu," zavrčala na ňu Stella, "potrebuje sa zrovnať. Všetky sme to potrebovali. Nemôžeme jej zobrať čas, ktorý potrebuje."

"Čo ak ju medzitým pochová...?" opýtala sa ustarostene Bridget.
"Dajte jej ešte chvíľu. Je vydesená na smrť a traumatizovaná tak, že sa z toho možno nikdy nedostane," trvala na svojom Lillie.

"Ale veď-"
"Lillie má pravdu," zasyčali naraz Madison a Stella, "nech sa aspoň vyspí a oddýchne si."

Postavila som sa z mäkkej machovej postele a potichu prešla k nim dolu.
"Čo sa deje? Čo mi zatajujete?" opýtala som sa.
Všetky sebou trhli, keď ma počuli, ale iniciatívy sa opäť ujala Lillie.

"Povieme ti to, keď sa vyspíš, choď si oddýchnuť," povedala jemne a pohladila ma po líci.
"Nechcem ísť spať, kým mi to nepoviete," povedala som a Stella si povzdychla.

"Pozri sa, si unavená, fyzicky aj psychicky, takže sme sa zhodli na tom, že by si si najprv mala riadne odpočinúť."

Stella sa tvárila prísne, ale jej oči nakoniec zmäkli. Povzdychla som si a otočila sa späť ku schodom, no nakoniec som sa otočila späť k nim a nesmelo sa pozrela na Lillie.
"Ešte ste mi nepovedali... ako stvorila Lovcov..." zamrmlala som a dúfala, že som ich nenaštvala a nepošlú ma spať.

Lillie si ťažko preglgla, ale nakoniec prikývla a poťapkala miesto vedľa seba, aby som si k nej mohla sadnúť.

"Čo ti o tom povedali?" opýtala sa Lillie a zakryla ma dekou.
"Že... že si nejakému chlapcovi z dediny povedala naše posvätné tajomstvo a... a on ťa zradil a zabil celú tvoju svorku," povedala som nesmelo.

"Vôbec to nebola jej vina," zasyčala naštvane Bridget, "nemohla za to-"
"To stačí, Bridget," napomenula ju Lillie a zagánila na ňu.
"Ale veď ťa zobrazujú ako hlúpe dievča, kvôli ktorému všetci umreli!" vybuchla Bridget a rozhodila rukami, šťastie, že netrafila Madison do tváre.

"A majú pravdu, tak čuš," zavrčala na ňu Lillie a všetky sklonili hlavu. Zdalo sa, že aj tu vládla akási hierarchia, kde Lillie bola niečo ako ich Alfa a Luna zároveň, dokonca aj bývalé Luny pred ňou sklonili hlavu a nechali ju veliť.

"Bola to moja chyba a kvôli nej veľa ľudí trpelo, preto nebudem utekať a priznám to," povedala na rovinu, "som tu už storočia, mala som dosť času nad tým premýšľať a naozaj nemá zmysel, keď sa budem tváriť, že som nevinná, keď nie som."

Stella jej položila ruku na rameno a objala ju.
"Nevedela si, že sa to stane. Možno si to spôsobila, ale určite to nebola tvoja vina. To on mal na meči krv tvojej rodiny, nie ty. Tak sa už po tých rokoch neobviňuj," povedala jej a Madison k nám priniesla tácku s šiestimi šálkami lákavo voňajúceho čaju.

"Ja... nemyslela som to tak," povedala som a chytila ju za ruku, "nechcela som, aby to vyznelo tak, že ťa obviňujem..."

"To je v poriadku, Viv," usmiala sa na mňa, "viem, že si to tak nemyslela."

Podala mi jednu hlinenú šálku a ja som si privoňala k čaji vnútri. Nevedela som identifikovať bylinky vnútri, ale bol naozaj lahodný.

"A... ako to teda celé bolo?" opýtala som sa opatrne a odchlipla si z čaju.
Lillie stisla šálku pevnejšie a skrčila ramená.

"Volal sa Thobias," povedala a prisahala by som, že jej na tvári prebehol malinký úsmev, "bol to syn starostu mestečka a často chodil na poľovačky, takže sme ho vždy museli odlákať opačným smerom než bola naša svorka."

Odpila si z čaju a pokračovala: "raz som sa pohádala s rodičmi a urazene som sa išla behať do lesa. Nevedela som však, že ma uvidí a začne po mne strieľať," zasmiala sa, "trafil ma šípom do ramena a ja som sa premenila späť do ľudskej podoby. Vydesene ku mne prišiel a pomohol mi, keď som mu povedala, že vlk prebehol okolo mňa a asi si ma len splietol. Nakoniec ma donútil ísť s ním do dediny, kde mi rameno ošetrili a chcel ma odprevadiť domov, ale to som mu zakázala, a tak mi povedal, že sa s ním mám stretnúť další deň pri hranici lesa, aby ma mohol skontrolovať a odpykať tak svoju chybu."

Hltala som každé jej slovo s všimla som si, že všetky ostatné dievčatá tiež, hoci ony už ten príbeh poznali.

"Mala som radšej povedať nie, no bolo na ňom niečo, čo ma nesmierne priťahovalo a keď sme boli spolu, mala som pocit, akoby som našla druhú polovicu svojej duše. Jedného dňa som sa odvážila povedať mu moje tajomstvo."

Pozrela som sa okolo seba a mala som pocit, že Bridget a Ava ani nedýchajú, vyzerali docela vtipne, oči im úplne žiarili a na malých kresielkách boli nahnuté dopredu, až som sa bála, že spadnú.

"A práve tu sa ten príbeh zamotáva," povedala Lillie a odpila si z čaju, "povedali ti, že to on ma zradil, ale to nie je pravda. Nikdy ma nezradil, práveže mi zachránil život."

Vypleštila som na ňu oči a Stella za mnou sa na mojom výraze zasmiala.
"Prijal moju druhú časť úplne v poriadku, hoci bol dosť šokovaný," zasmiala sa Lillie a uškrnula sa, "dokonca sa skvele spriatelil aj s mojou svorkou a bral ich ako druhú rodinu. Problém nastal vtedy, keď sme šli spolu do lesa a jeho najlepší priateľ, Ben, ma videl premieňať sa.

Aj napriek Thobiasovým prosbám to povedal celej dedine a kým nás potom stihol Thobias varovať, Ben mal už zostavenú armádu naštvaných dvojnožcov.

Dohodol sa s Bohyňou, aby mu dala temnú silu, vďaka ktorej budú schopní poraziť vlka a ona im ju ochotne dala.

Thobias k nám nakoniec dobehol a upozornil nás, ale nemali sme moc času a kým sme sa stihli pripraviť, došli k nám a začali nás vraždiť.

Bohyňa mi ponúkla dar, ktorý nás mal zachrániť a ja som súhlasila, dúfajúc, že mi to pomôže, ale vôbec to tak nebolo. Zmenila sa mi srsť aj vlasy na bielo, čo akurát spôsobilo, že ma Lovci mohli lepšie vidieť. Ben predo mnou zabil Thobiasa a potom aj mňa.

Keď som sa zobudila, bola som tu a o pár desaťročí sa pripojili aj ďalšie," ukončila a kývla hlavou na dievčatá.

Usmiala sa na mňa a ja som zrazu cítila veľkú únavu, ktorá ma donútila klesnúť jej do náručia a všetko pohltila tma.

Ahojte, čitatelia! Ďakujem za všetky komentáre a votes, naozaj si toho vážim! ❤️‍🔥

Prajem veselé Vianoce a šťastný nový rok 2024! ❤️

S láskou, Susan10273 ❤️❤️‍🔥❤️❤️‍🔥