Kill my Mate

Decision

Milujem ju. Je dokonalá. Toto bolo dokonalé. Ešte pred pár týždňami som myslel, že sa to nikdy nestane, ale stalo!

Pozrel som sa na ňu, ako leží vedľa mňa, zachumlaná pod paplónom a usmial som sa. Pritiahol som si ju ešte bližšie a Viv si cezo mňa položila ruku.

Dal som jej pusu do vlasov a Viviane sa na mňa pozrela tými nádhernými azúrovými očami. Keď sa tiež usmiala, srdce mi v hrudi začalo skákať od radosti.

Milujem ju najviac na celom svete a ak sa jej niekto pokúsi ublížiť, roztrhám ho vlastnými rukami.

***

Sedela som na zemi v Hall of the White Shadows a snažila sa prísť na kĺb textom na podstavcoch.

Ani jeden nedával poriadny zmysel, ak teda legendárne bojovníčky nemali v úmysle po sebe zanechať len divné sentimentálne odkazy.

Nedávalo mi to zmysel. Postavila som sa a prešla k prvej soche. Možno tu bolo niečo schované, niečo, čo si nikto nevšimol.

Pozrela som sa pod meč, ktorý mala Lillie zabodnutý v bruchu, pozrela som sa pod jej vlasy a takto to zopakovala so všetkými sochami, ale nikde nič nebolo.

Smutne som si povzdychla a pobrala sa späť do stredu miestnosti, kde som mala deku (pretože Luke na tom trval, no aspoň ma sem nechal ísť samu), ale zrazu som nič nevidela a nahlas som vykríkla.

"Viviane Leaf," oslovil ma neznámy hlas a keď som otvorila oči, uvidela som, že stojím v lese, som bosá a mám ma sebe len biele šaty.

"Eee, áno?" odpovedala som a rozhliadla sa okolo seba, no všade boli len stromy, cez ktoré presvitalo denné svetlo, ktoré hádzalo na ihličie zlaté škvrny.

Zjavila sa predo mnou biela žiara a z nej sa stala nádherná žena, ktorá mala čierne vlasy, v ktorých bola zapletená kôra a motýle, pleť mala bielu ako sneh, jedno oko mala zelené a druhé modré a namiesto oblečenia na sebe mala niečo, čo mohli byť šaty z machu. Poletovali okolo nej motýle a svetlušky. Bola to tá najkrajšia žena, ktorú som kedy videla.

"Alba Lupus," oslovila ma a ja som sa trhla.
"Máš veľa otázok. Pýtaj sa," vyzvala ma.

"Prečo ja?" opýtala som sa bez váhania.

"Vieš, čo mali všetky tvoje predchodkyne spoločné?" opýtala sa a ja som pokrútila hlavou.

"Lillie bola Omega, ktorú si nikto nevšímal, rovnako ako aj Avu a Bridget. Madison a Stella boli Luny, každý ich uctieval a boli na to zvyknuté. No ty si oboje. Omega, ktorá sa stala Lunou. Si niekto, kto bol prehliadaný, no teraz si to najposvätnejšie v svorke."

Nechápavo som naklonila hlavu a Bohyňa sa milo usmiala.
"Dokážeš sa stať neviditeľnou a tichou pozorovateľkou, no zároveň si prirodzená vodkyňa."

"Ja nie som vodkyňa. Nedokážem bez nervov ani jesť v jedálni," namietla som.

"Premeň sa," povedala Bohyňa a ja som ju poslúchla. O sekundu som už stála štyrmi bielymi labami na zemi a nasledovala Bohyňu, ktorá ma viedla ďalej lesom.

Zrazu zastavila a pozrela na mňa. Tiché znamenie, aby som sa premenila späť. Poslúchla som ju a pozrela sa pred seba.

Boli tam všetky. Všetkých päť bojovníčok, no neboli tam tak ako Bohyňa - ona bola... akoby reálna, no ony boli ako vo filme.

Videla som, ako Lillien jej milovaný zabodáva do brucha meč, Madison vraždia druha a potom aj ju, ako na Stellu hádžu sieť a zabíjajú ju, ako Avu bodajú, rovnako ako jej druha, ktorý sa ju snaží zachrániť a posledná - Bridget, no pri tej som sa už pozerať nemohla, prehla som sa v páse a vyvracala sa na zem.

"Toto čaká všetkých vlkov," povedala Bohyňa, "pokiaľ nezasiahneš."

Pozrela som sa na ňu, ale jej obraz sa začal rozplývať a...

"Viviane!"
Niečo ma zhodilo na zem a ja som si uvedomila, že je mi obrovská zima, pretože všade okolo mňa bol sneh.
"Si v poriadku? Ublížil ti niekto?"

Pozrela som sa pred seba a zbadala nad sebou vydeseného Luka. Obzrela som sa okolo seba a zistila, že som v lese - bosá a v tých bielych šatách.

"Nie, nič mi nie je," povedala som.
"Ako si sa sem dostala? Vletel som do haly, keď si vykríkla-"

"Ty si tam bol? Povedala som ti, aby si ma nechal samu," zamračila som sa.
"No... len za dverami."

"Luke! Nemôžeš ma dokola chrániť!"
"Veď si zmizla! Otvoril som dvere a ty si sa zrazu vyparila!"

Posadil sa, vtiahol ma do pevného objatia a nedovolil mi vytiahnuť sa z neho, takže som to vzdala a nechala ho, aby ma tuho objímal a posadnuto vdychoval moju vôňu.

"Už si skončil?" opýtala som sa, keď si zaboril hlavu do mojich vlasov a ešte pevnejšie ma zovrel.

"Prepáč, strašne som sa bál," povedal, ale nedotiahol sa.
Odkedy sme sa spolu... ehm... vyspali, Luke bol až príliš ochranársky a chodil so mnou úplne všade. Akože, VŠADE. Ak by som mu to nezatrhla, chodil by so mnou asi aj na záchod.

Keď sme šli ráno na raňajky do jedálne, zavrčal na ženu, pretože sa na mňa pozrela. Na tehotnú ženu. Pred všetkými som ho sprdla a už to nespravil, ale zúrivo zazeral na celú jedáleň.

"Zmizla si a ja som takmer dostal infarkt. Roztrhol by som aj zemeguľu, aby som ťa našiel," povedal a znovu sa nadýchol mojej vône.

"A potom som proste len bežal a našiel ťa tu, ako len tak stojíš, ale kým som k tebe dobehol, premenila si sa a rozbehla sa preč," povedal a pozrel sa mi do očí, no hlas sa mu lámal a keď som sa naňho pozrela, všimla som si, že mu po tvári stekajú slzy. Rýchlo som ich zotrela a usmiala sa naňho.

"Poď, pôjdeme. Aby si neprechladla," povedal a vrátili sme sa späť.

***

*UPOZORNENIE:
V TEJTO ČASTI SA NACHÁDZAJÚ CORNGE SEXU@LNE SCÉNY! AK TO NECHCETE ČÍTAŤ, PRESKOČTE TO*

Je v poriadku, je v poriadku, je v poriadku, jevporiadkujevporiadkujevporiadku...

Objímal som ju tak tuho, že som ju tým naštval, ale nepustil som ju. Tak strašne som sa bál, že jej Bohyňa spravila niečo kvôli tomu, že nechce byť Alba Lupus, že by som sa tam zrútil, keby som necítil naše puto. To bolo to jediné, čo ma udržovalo pri zmysloch.

"Označ ma," povedal som a Viv stuhla.
"Čože?"
"Označ ma," zopakoval som sa posadil sa, rovnako ako Viviane.
"Kusni ma tak ako som kusol ja teba."

"Ja neviem ako," povedala zahanbene Viv.
"Ani ja som to nevedel, ale zistíš to."

Sotva som to stihol dopovedať, Viv ma chytila za ramená a kusla ma medzi plecom a krkom.
Zaťal som zuby, pretože to pekelne bolelo, ale potom som si Viv pritiahol ešte bližšie, pretože... och, Bohyňa!
Nikdy som necítil taký pokoj, že sme obaja v bezpečí a spolu.

Viviane sa odtiahla a ja som ju hneď pobozkal. Zvalil som ju na posteľ a postupne z nej zvliekol oblečenie. Vnikol som do nej a chvíľu čakal, kým si privykne na moju veľkosť, pretože ju to ešte stále trochu bolelo, no potom som začal pomaly prirážať.

Viv do môjho chrbta zaťala nechty a odhalila mi krk. Vnikol som do nej hlbšie a obaja sme zastonali.

"M-milujem ťa," zavzdychala Viviane a vo mne niečo prasklo - akoby zo mňa vyleteli všetky pochyby a strach, že toto nie je reálne, pretože som dosť často pochyboval, že mi Bohyňa po všetkých tých hriechoch nadelila družku - ešte k tomu takú dokonalú družku ako Viviane.

Začal som prirážať rýchlejšie a prvá sa spravila Viv, no potom som sa jej spravil na brucho aj ja.

Dal som jej posledný bozk a usmial sa jej do pier.
"Aj ja ťa milujem, Amore mio."

Ospravedlňujem sa, že pridávam časť po takej dlhej dobe, ale kapitoly teraz nebudú vychádzať tak často.

Každopádne, čo si myslíte o kapitole? Ak máte nejaké otázky, kľudne napíšte, rada odpoviem! ❤️

Susan10273