Kill my Mate

Connection of mates

Po všetkých nevydarených pokusoch spojiť sa s Viv cez puto som sa rozhodol o pokus, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nevyjde.

Zišiel som dolu do Hall of the White Shadows a prezrel si každú jednu sochu. Možno tu je niečo, čo mi uniká.

Na sochách nebolo nič, čo by mi pomohlo, tak som zamieril do stredu miestnosti ako vtedy Viv a čakal, či sa niečo nestane.

A ono sa aj stalo.

***

"Prisahám, že neklamem! Moja svorka je mŕtva, sú tam hroby!" zavzlykala som, keď ma dvaja Lovci schmatli a zabránili mi hýbať sa.

"A ktorý hrob patrí tvojmu druhovi?" opýtal sa Alex a vzal do ruky nejaké kľúče.
"Druhý zľava," povedala som.
"Hmm. Nie je tam náhodou napísané Beta?" opýtal sa a premeral si ma, no potom zamieril k starým hrdzavým dverám.

"Áno. Andrew je môj druh," zalapala som po dychu a snažila sa nenamáhať svoju zranenú nohu, ale aj tak to pekelne bolelo.

Alex sa usmial, odomkol dvere a pozrel sa na mňa. Keď ku mne kráčal, mala som pocit, akoby ma niekto bodal dýkou a ja som s tým nemohla nič spraviť, nemohla som sa ani brániť, ani sa pohnúť...

Alex mi schmatol tvár a donútil ma pozrieť sa naňho, krk ma kvôli tomu bolel, ale keď som sa pokúsila odtiahnuť sa, schmatol ma pevnejšie.

"Vieš, čo ma fascinuje?" opýtal sa Alex a lesk v jeho očiach mi spôsobil zimomriavky.
"Povedala si, že tvoj druh bol Beta. Ale taktiež si povedala, že ty si Omega. Hmm, zvláštne, nemyslíš?" opýtal sa s úsmevom a jeho stisk na mojej tvári sa zmenil na bolestné zvieranie, pri ktorom mi po lícach začali stekať slzy.

"A taktiež je zvláštne, že si nám povedala, že prvá umrela tvoja svorka a tvoj druh až potom, ale nesedí mi tá časová os."

Keď som si uvedomila svoju chybu, začala som sa triasť a nebyť tých dvoch Lovcov, spadla by som na zem.

"Tvoj druh je Beta. Takže si Beta aj ty. Ale potom by umrel, čo znamená, že sa z teba mohla stať Omega," začal vysvetľovať Alex a konečne ma pustil, "ale to nesedí, keďže tvoja svorka umrela prvá a tvoj druh až potom. Čo znamená, že si Beta a klameš, ale ani to nesedí, keďže hrob tvojho údajného druha je druhý zľava, čiže si ho musela vykopať v dobe, keď si kopala hroby aj ostatným. Čo znamená, že nič z toho, čo si nám povedala, nie je pravda."

Alex znovu prešiel k dverám a s rachotom ich otvoril, takže sa mi naskytol pohľad na čiernu temnotu, ktorá bola za ním.

"Tom, Ben, zavrite ju tam. Po pár dňoch v tme sa jej možno bude chcieť rozprávať," povedal Alex a opäť sa na mňa usmial.

"Uži si to, Vĺčik," povedal a sotil ma dnu.

***

"Luke Leaf," oslovila ma Bohyňa a sálal z nej úplný kľud.
"Kde je moja družka?" opýtal som sa okamžite.

"Nemôžem ti povedať, kde presne sa nachádza. Môžem ti len vysvetliť najdôležitejšie veci," povedala a vôbec nevyzerala vystresovaná, narozdiel odo mňa.

"Prečo ju nemôžem nájsť cez puto?"

"Puto druhov existuje vďaka vlkom, ktorých máte v sebe. Vaši vlci medzi sebou komunikujú a vďaka tomu si zdieľate svoje pocity, myšlienky a aj bolesť, no ty teraz nemôžeš jej vlka cítiť, pretože som ho utlmila, aby ju Lovci nespoznali. Vaše puto ti teraz nepomôže, kým je jej vlk utlmený. Ona tvoju paniku cíti, ale ty jej bolesť nie, keďže jej vlk ti to nemôže poslať."

"Bolesť? Akú veľkú bolesť cíti?" opýtal som sa a mal som pocit, že sa povraciam.
"Nedá sa to opísať slovami v žiadnom jazyku," povedala Bohyňa a tentokrát znela smutne.

"Ak by jej vlk nebol utlmený, mohol by som s ňou komunikovať?" opýtal som sa.
"Áno, ale..."
"Odblokujte ho! Prosím!" zakričal som zúfalo a padol na kolená.

"Nemôžem. Lovci ju zabijú, keď sa jej vlasy opäť zmenia na biele."

"Sú teraz pri nej?" opýtal som sa a Bohyňa mala na pár sekúnd neprítomný pohľad.

"Nie. Je sama a nevidno ju," povedala a opäť sa pozrela na mňa.
"Tak prosím, odblokuje jej vlka. Aspoň na chvíľu," prosil som, doslova, na kolenách a ak by som musel, začal by som sa biť aj so samotnou Bohyňou, ak by to znamenalo, že budem mať šancu dostať sa k Viviane.

"Dobre," povzdychla si nakoniec Bohyňa.

***

Sedela som vo vode, pretože miestnosť, do ktorej ma sotili, bola mierne zatopená a jediné, čo by som mohla urobiť, aby som nebola vo vode, bolo, že by som si sadla na schody, po ktorých som sa skotúľala.

Lenže ja som sa nevládala ani pohnúť, dokonca aj posadiť sa mi trvalo asi hodinu.

No potom som pocítila, ako naším putom trhlo a zrazu som ho začula.

Viviane! Počuješ ma?

Luke, Panebože, áno, povedala som cez puto a rozvzlykala sa.

Nemáme veľa času, Bohyňa tvojho vlka bude musieť opäť utlmiť, aby ťa Lovci neodhalili, ale ver, že aj tak som stále s tebou, dobre, Amore mio?

Kde si? opýtala som sa.

Som ešte v našej svorke. Spojil som sa s Bohyňou a teraz pre mňa bude ľahšie vystopovať ťa, ale možno to bude ešte trvať, povedal Luke a mne po tvári začali stekať slzy, no nevedela som, či sú to slzy smútku, radosti alebo bolesti.

Si v poriadku? Ako vážne sú tvoje zranenia? opýtal sa Luke a cez puto som cítila jeho pulzujúcu paniku.

Ja... ja neviem. Hojím sa pomalšie, pretože môj vlk je slabý a necítim ho, ale pár dní asi ešte vydržím, povedala som a modlila sa, aby to bola pravda. Ak by som mala umrieť bez toho, aby som naposledy videla Lukovú tvár...

Nie. To sa nesmie stať.

Prosím... ponáhľaj sa, zavzlykala som a objala si nohy rukami.

Idem si po teba, Amore mio.
Cez puto ku mne z Lukovej strany prišla tak obrovská vlna lásky, že ma celú zaplnila, hojila moje rany a dala mi nádej.

Chcela som sa s ním ešte rozprávať a cítiť, že nie som sama, ale potom mnou opäť prenikla bolesť a moje vlasy boli zrazu čierne.

No od Luka ku mne stále prúdila láska a to ma ukľudnilo. Aspoň zatiaľ.

Ahojte všetci! Ďakujem Vám za votes a budem rada, ak mi napíšete aj Vaše teórie🩷

Čo si myslíte? Nájde Luke Viviane včas? Alebo Lovci odhalia, že je Alba Lupus a zabijú ju?

Dosť sa nám to komplikuje, nemyslíte?

Susan10273