Kill my Mate

Horrified

Sedela som v aute v Lukovom náručí a chcela sa naňho pozrieť, ale bola som moc vyčerpaná a opäť sa ma zmocnila temnota.

Keď som sa prebudila druhýkrát, bola som v mäkkej teplej posteli, nič ma nebolelo a tlmene som počula rozhovor Luka a pána Wrenna - našeho doktora svorky.

"Je mi ľúto, ale to je vylúčené. Bolo by to príliš nebezpečné," povedal doktor Wrenn a počula som, ako sa za ním zatvorili dvere.

"L-Luke?" zachripela som a snažila sa posadiť, ale všetko ma príliš bolelo.
"Amore mio, som tu, som s tebou," povedal Luke a okamžite ku mne prišiel.

Posadil sa ku mne na posteľ a pomohol mi sadnúť si.
"O čom to hovoril?" opýtala som sa a uvedomila si, že som v podstate oblečená v obväzoch.

"On... vieš..."
Ak už to bolo čokoľvek, bolo to fakt zlé, pretože Alfa ako Luke nikdy neváha a nekoktá.
"Vieš, ako sme sa bavili o budúcnosti? Vtedy na streche?" opýtal sa, no nepozeral sa mi do očí a mne sa nepáčilo, kam tento rozhovor smeruje.

"Á-áno...?"

"Rozprávali sme sa o... veď ty vieš o čom," povedal a videla som, ako sa mu lesknú oči.
"Ja... chceli sme zistiť, či nemáš vnútorné krvácanie a Wrenn povedal..." odmlčal sa a ja som už tušila, čo povie, "povedal, že nemôžeme mať deti."

Pozrel sa mi do očí a stisol mi ruky, ale ja som mala pocit, že sa prepadám do pekla.

"Koľko by si chcela detí?" opýtal sa Luke a pozeral pri tom na mesiac.
"Čože?" nechápala som a pozrela sa naňho, ale on sa usmieval a hľadel na nočnú oblohu.

"Založíme si spolu rodinu, nie? Aspoň dúfam."
Zasmiala som sa a pritúlila sa k nemu.
"Na to je príliš skroro. Máme veľa práce, musím poraziť Lovcov, ešte tu máme Mesačnú ceremóniu a-"

"Keby neboli Lovci a boli by sme proste len Viv a Luke, čo je tvoja predstava o dokonalej rodine?" skočil mi do reči.

"Hmm... dve deti. Aby sme každý mali parťáka pri bitke," zaškerila som sa, "a pes. Musíme mať psa."

Luke zaklonil hlavu dozadu a schuti sa zasmial.
"Láska, dokážeš sa premeniť na vlka veľkého ako menší kôň, tak načo psa?"
"Aby som sa s ním mohla rozprávať. Vždy som sa chcela vedieť rozprávať so zvieratami, môže sa mi to splniť," povedala som a smiala sa tak moc, že ma bolelo brucho a utierala som si slzy.

"Dobre teda. Urobíme si dvoch malých smradov, budeme s nimi pozerať Harryho Pottera, až kým nebudú vedieť každú vetu naspamäť, budem ich kŕmiť zmrzlinou, čokoládovým pudingom a sladkosťami dovtedy, kým na mňa nebudeš kričať a budeme s nimi skákať na trampolíne, kľudne aj s tým tvojím psom," povedal Luke, vstal a chytil ma za ruky, takže som sa tiež postavila.

"Tam ich budem naháňať a hádzať po nich papuče," povedal Luke a ukázal na menšiu lúčku pred domom, "a tam ti spravím tú najväčšiu búdu pre psa na svete, zmestíme sa k nemu aj my dvaja vo vlčej podobe. A spravím mu aj postroj, ktorý bude hádzať papuče."

Zasmiala som sa a pritúlila sa k nemu.
"Prečo po nich chceš hádzať papuče?"

"Vo všetkých dvojnožských filmoch o rodine to tak býva, nie? Rodičia po nich hádžu papuče a dieťa im ich potom znovu prinesie," povedal rozhodne Luke a pevne ma objal.

"Takže dohodnuté. Budeme mať dvoch smradov, ktorých budeme ostreľovať papučami," zasmiala som sa a pobozkala ho.

"Prepáč, nemal som ti to povedať ako úplne prvú vec. Trápiť sa teraz potrebuješ zo všetkého najmenej," povedal Luke a objal ma.

"A-a ten bojovník? Mal družku? Deti?" opýtala som sa a pozrela sa naňho. Nikdy nezabudnem na zvuk výstrelu, pri ktorom prišiel o život.

"Jeho družka zomrela pred pár rokmi pri útoku na našu svorku. Už sú spolu, Amore mio," povedal Luke a hladil ma po vlasoch.

Nechala som sa vtiahnuť do jeho objatia a snažila sa ukľudniť, no ani keď bol pri mne Luke, nešlo mi to.

"Je to moja vina," zavzlykala som a Luke stuhol.
"Viv, mýli-"
"Keby som ťa poslúchla a nikam nešla, nezobrali by ma, nikto by kvôli mne nezomrel a teba by nezranili," povedala som trhane cez vzlyky.

Lukovi prestrelili rameno a hoci sa tváril, že všetko je v poriadku, vedela som, že ho to pekelne bolí.

A tým nemyslím len to rameno, ale ide o to, že spojenie druhov je také silné, že keď sa jednému z nich niečo stane, pre druhého to je hotová nočná mora. Ak jeden z nich zomrie, druhý sa cíti, akoby mu niekto vytrhol kus srdca a duše. Už len predstava, že vašej spriaznenej duši hrozí nebezpečenstvo sú muky.

"To vôbec nie je pravda. Chránila si našu svorku, mňa a všetkých vlkov na svete. Nechala si ich, aby ti ubližovali, ale nedokázali ťa zlomiť, nech sa snažili akokoľvek," povedal a mňa pomaly pohltila temnota.

Ahojte všetci! Dúfam, že sa Vám príbeh páči a ďakujem aj za votes ❤️

Viem, že podobnú tému som napísala aj v mojej knihe Manželka, no uvidíte, že to bude ešte oveľa zauzlenejšie a na konci bude zvrat 🙀🙀🙀👶👶👶

Susan10273