Kill my Mate

Andrew

Ležala som na zemi vo svojej starej chalupe a zuby mi znovu drkotali.
Luke najprv protestoval a nechcel odísť, ale naštvane som naňho vybehla a on sa vrátil späť do svojej svorky.

Hlava mi hovorila, aby som ho nenávidela do konca svojho života, ale srdce mi šepkalo, aby som sa za ním rozbehla a vrútila som sa mu do objatia. Môj vnútorný vlk vedel, že Luke je moja spriaznená duša a vyl, aby sme boli spolu.

Ale zakaždým, keď som naňho pomyslela, uvidela som tvár Bety.
Hruď mi znovu stislo a vykotúľali sa mi z očí slzy. Vydral sa mi z hrdla vzlyk a cítila som, ako sa mi v krku zbiera krv. Už ani neviem, koľko krvi som mala na svojej deke, pretože som stále plakala a z toho kašľala. Bola mi zima, dokonca ani tá smiešna košeľa ma nezohriala.

***

Prešli dva týždne, z neskorej jesene sa stala zima a hroby zasypal sneh. Kvety nerástli, sviečky som nemala, a tak som im na pamiatku nemohla dať žiadnu ozdobu. Vždy som tam len kľačala a slzy mi stekali do ľadového snehu.

Keďže ma Luke neoznačil, nemohla som sa premeniť, a tak som nedokázala loviť. Všetky zásoby jedla, ktoré boli v ostatných chalupách som už spotrebovala, v lese neboli žiadne bobuľe, takže by sa dalo povedať, že som sa dala na diétu.

Nebola to moja prvá zima bez jedla, takže som na to bola zvyknutá. Naviac, vlci vydržia bez jedla a tepla oveľa dlhšie, než dvojnožci.

Tie smiešne topánky, ktoré mi Luke dal mi už premokli od snehu, preto sa mi teraz sušili. Podarilo sa mi zaplátať nejaké diery v chalupe, a keďže teraz nemám nič moc na práci, zriadila som vonku ohnisko. Zavesila som nad neho lano, na ktoré som priviazala topánky od Luka, aby mi vyschli.

Teraz však bola noc, preto bol oheň zahasený, topánky som mala v chalupe a už znovu som ležala na dečke na zemi. Drkotali mi zuby, pretože som na sebe nemala topánky, ktoré mi predtým aspoň ako-tak zohrievali nohy.

Nechcela som však ísť do inej chalupy. Takto som mohla aspoň predstierať, že všetko je v poriadku, myšlienkami som sa mohla preniesť do minulosti, kde bola moja svorka ešte živá. Zatvorila som oči a hlboko sa nadýchla.

***

Ráno som sa zobudila, ale všetko bolo rozmazané a dych sa mi v hlave ozýval oveľa hlasnešie než zvuky okolia. Čo sa to, dopekla, deje?

Postavila som sa a zatackala sa dozadu. Chytila som sa za hlavu a zatriasla ňou, aby som sa spamätala.
Sadla som si, navliekla si na seba ešte stále vlhké čižmy a vyšla som von do snehu. Oprel sa do mňa ľadový vietor, ale aj tak som prešla k hrobom na okraji lesa. Bolo tam dvadsaťosem hrobov pre tridsaťšesť členov.
Niektorí mali samostatní hrob, iní ako napríklad Alfa a Luna boli pochovnaí v páre, alebo boli aj takí (ako Emily, Emma a Finn), čo boli pochovaní spolu ako rodina.

Podišla som k hrobu Bety a kľakla si k nemu. Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy a vybavila som si jeho tvár, no jej črty sa začali pomaly rozplývať.

"Andrew," zašepkala som jeho pravé meno. Nikto ho nesmel oslovovať inak než Beta, ale raz... raz mi povedal, nech ho v súkromí oslovujem Andrew. Netušila som, prečo mi to dovolil, ale keď si na to teraz spomeniem, všetko mi do seba zapadá. Miloval ma.

A nikdy mi to nepovedal, až kým nebolo príliš neskoro. Zlatý, dobrosrdečný Andrew, ktorý sa ma ako jediný zastával, nikdy mi neublížil a dovolil mi veci, ktoré boli pre mňa prísne zakázané.

"Pozri sa mi do očí," povedal a nadvihol mi bradu. Najprv som stále pozerala do zeme, ale nakoniec som sa mu pozrela do tváre. Usmieval sa, oči mal nežné a pozeral sa mi priamo do tých mojich.

"Povedal som ti, aby si predo mnou neuhýbala pohľadom," povedal jemne a ja som cítila, ako sa červenám.

"Beta, ja nesmiem..."

"Neoslovuj ma Beta. Som Andrew. Volaj ma krstným menom."
Prikývla som a on sa znovu usmial.

V ten deň sme sa spolu veľa nasmiali, rovnako ako aj týždne po tom. Keď sme boli sami, nemuseli sme sa na nič hrať. Vtedy sme neboli Omega a Beta, boli sme len Viv a Andrew, dvaja vlci, ktorí si rozumeli. Bola som doňho bezhlavo zamilovaná, ale nikdy som mu to nenaznačila, pretože hlboko v mysli som mala stále zakódované, že je niekto, kto má nado mnou moc. Bála som sa, že keď mu to poviem alebo ho pobozkám, vysmeje sa mi a bude sa mi smiať aj celá svorka.

Modlila som sa, aby bol môj druh, ale zjavne sme také šťastie nemali. Ak by sa nehodil medzi mňa a bojovníka, stále by žil. Možno by ho zabil niekto iný a ja by som sa nikdy nedozvedela pravdu o jeho citoch, ale takto som si jeho smrť vyčítala ešte viac.

Priložila som si prsty k perám a potom ich položila na sneh, presne na miesto, kde bola pochovaná jediná osoba, ktorú som kedy milovala.

***

Kráčala som späť do mojej chatky, keď sa za stromom mihlo niečo čierne, ale keď som sa tam otočila, nič tam nebolo.

Chvíľu som stromy okolo mňa jedným okom nenápadne sledovala, keď som to uvidela znovu.

Prudko som sa otočila a zbadala veľké zelené oči. Nič iné som nevidela, len tie oči, pretože svet okolo bol už tmavý a ešte stále sa točil.

Tie zelené oči ma hypnotizovali, ale donútila som sa vrátiť do domu, kde som hneď padla na dečku.