Kill my Mate

How it all began

Otvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Mala som pocit, akoby som nedýchala celé týždne, cítila som sa slabá, mala som neskutočné sucho v krku a cítila som sa tak malá...

Pomaly som sa posadila a chytila sa za hlavu. Mala som pocit, akoby som sa celá krútila, moja hlava a celé telo boli tak príšerne ťažké...

"Viviane?" oslovil ma ženský hlas a mnou trhlo, ale hneď som sa pozrela pred seba. Až vtedy som si uvedomila, že som sedela na tráve v strede lúčky, ktorú obklopoval nádherný les, no všade okolo mňa bola hmla a nikoho som pred sebou nevidela.

Zrazu ma niekto zozadu chytil za rameno a nadskočila som. Pohotovo som som sa otočila a dala si ruky do obrannej pozície, ale za sebou som uvidela jedine päť žien, sediacich vedľa seba.

"Č-Čo..? Kto ste?" nechápavo som zakoktala. Blondína úplne vľavo sa milo usmiala a položila mi ruku na koleno.

"Pomohlo by toto?" opýtala sa a na lúke začalo fúkať tak silno, že som nič nevidela, ale keď fúkať prestalo a opäť som otvorila oči, zbadala som pred sebou ženy so snehovobielymi vlasmi.

"Lillie!" vzlykla som a hodila sa jej do čakajúceho náručia, "Stella, Ava, Bridget, Madison!"

Vzlykala som Lillie v náručí a všetky ma pevne objali.
"Keď... keď vás vidím, znamená to, že... som vyhrala...? Naozaj... naozaj sa to podarilo?" vzlykla som a nechala Stellu, aby ma hladila po vlasoch, Bridget mi utierala slzy, Ava ma objímala zozadu a Madison mi pevne držala ruku.

"Áno, Viviane, zvládla si to. Všetci Lovci sú mŕtvi," potvrdila Lillie a začesala mi vlasy za ucho.

"Vieme, čo cítiš," povedala Bridget a zotrela mi ďalšiu slzu, "ale zvládla si to. Ako jediná z nás si uspela."

Keď som sa na ne znovu pozrela, zbadala som, že už nemajú biele vlasy, ale svoje pôvodné. Lillie mala vlasy ako zlato, ktoré sa trbietalo aj v hmle, Bridget bola ryšavá ako prefíkaná líška, Stella mala rovnako čierne vlasy ako ja, Ava mala vlasy ako havranie perie a Madisonine vyzerali ako horúca ranná káva. Všetky boli nádherné, vyzerali tak živo...

"Kde to sme?" opýtala som sa a zotrela si slzy z líc.
"Bohyňa nechcela, aby sme všetkým povedali pravdu, preto vytvorila akýsi posmrtný svet len pre nás. Je to niečo ako nebo, ale sme tu len my, žiadni iní ľudia," povedala Lillie.

"Takže... som mŕtva?" opýtala som sa a hoci som už dávno vedela odpoveď, srdce mi pevne stislo a po lícach mi znovu začali stekať slzy.
"Áno, si mŕtva," potvrdila Madison, "ale sme tu pre teba. Všetky sme si tým prešli, vieme, čo cítiš."

"Teraz nás musíš počúvať," povedala Stella a chytila ma za plecia, "musíš vedieť, ako to celé skutočne bolo."

Prikývla som a zotrela si slzy, aby som na ne lepšie videla.
"Zabudni na všetko, čo o Bohyni vieš, pretože všetko je to lož," povedala Lillie a všetky zrazu vyzerali príliš vážne.
"Ja už viem, čo urobila. Preto som schovala svorky do bunkru a-"

"Áno, ako jediná z nás si to odhalila včas, ale musíme začať od začiatku. Všetci sa potrebujú dozvedieť pravdu," povedala Ava a všetky sa odo mňa odtiahli, aby sme sedeli v kruhu.

"Bohyňa nám naše schopnosti vôbec nedala ako dar," povedala Madison, "mal to byť trest za to, že jeden z dedinčanov jej z oltára ukradol chlieb."

"O Bohyni vedeli aj obyčajní ľudia?" opýtala som sa prekvapene, "myslela som, že ju okrem vlkov nikto nepozná..."

"Áno, poznali ju, ale zabudli na ňu rovnako ako na nás," povedala Stella, "keď jeden chlapec ukradol z jej oltára chlieb, použila svoju temnú mágiu a uvalila naňho aj na celú jeho dedinu kliatbu. Zakaždým, keď prišiel spln, dospelí ľudia sa premenili na hrozné krvilačné beštie, ktoré zabíjali svoje deti a keď prišiel úsvit, utápali sa v zúfalstve."

Nadýchla som sa a chcela niečo povedať, ale Bridget vedľa mňa mi zakryla ústa, aby Stella mohla pokračovať.

"Jednému mágovi prišlo vlkolakov ľúto, preto potajme kliatbu zmenil a dal nám schopnosti, ktoré máme dnes. Odvtedy už to nebolo prekliatie, ale dar. Mohli sme sa premeniť kedy sme chceli, boli sme silní, rýchli a stali sme sa rodinou - svorkou.
Bohyni sa to však vôbec nepáčilo a rozhodla sa nás znovu potrestať."

Kým však stihla povedať ako, Ava jej skočila do reči a dokončila to za ňu: "zviazala dve duše dokopy, aby cítili utrpenie toho druhého a navzájom si ním ubližovali," povedala a Stella na ňu zagánila, "ale syn mága, ktorý nám pomohol predtým, sa rozhodol zakročiť a vytvoril z toho temného zviazania puto druhov."

"Nie len to," povedala Bridget, "ale vytvoril aj puto svorky, aby sme mali väčšiu silu."

"Druhovia nie sú len náhodní vlci, ktorých mágová mágia zviazala dokopy," povedala Lillie, "sú to duše, ktoré sa stretávajú v každom živote a sú zviazané už storočia. Mágova mágia ich vyberie tak, aby spĺňali presne to, čo ten druhý potrebuje."

Všetky sa na mňa smutne usmiali a Bridget ma znovu objala.

***

"Luke, prosím, je už naozaj čas, aby si nechal svorku oplakať ju," povedal znovu Ian a položil mi ruku na rameno.

Nahlas som zavrčal a odstrčil ho od seba. Dal som pre ňu spraviť špeciálny mrazák, aby sa jej nič nestalo, keďže som ju odmietal pochovať. Bol som pri nej každý deň, každú minútu, dokonca som tam posledný týždeň aj spával.

"Luke, už sú to tri týždne..."
"Už mlč! Nikto sa k nej nepriblíži!"
"Luke-"

"Som tvoj Alfa a ty mi nemáš čo rozkazovať!" zreval som a vrazil mu päsťou do tváre, "a ak ma ešte raz oslovíš Luke, nechám ťa verejne popraviť alebo vyhostiť!"

Ian sklonil hlavu a mierne prikývol, z nosa mu tiekla krv.
"Vypadni," zavrčal som a zatreskol za ním dvere.

Prešiel som k presklennému mrazák, kde už tri týždne nehybne ležala jediná osoba, na ktorej mi záležalo.

Pozrel som sa na svoje ruky a na obrovské škrabance a jazvy, ktoré ich pokrývali. Stále som do niečoho mlátil a dúfal som, že mi to aspoň trochu pomôže, ale vôbec to tak nebolo.

Nedokázal som prestať myslieť na to, že je mŕtva, bola bledá a už vôbec nevyzerala ako žena, ktorá bola predtým tak plná života.

Ahojte všetci! Ďakujem vám za votes a komentáre, ale nemôžem vám sľúbiť, že sa Viv preberie 😄

Je mi ľúto (nie je), že som vás rozplakala, ale príbeh nám ešte nekončí (možno).

S láskou, Susan10273 ❤️❤️❤️