Viv sedela na zelenej sedačke v čajovni a usrkávala z kakaa, pretože ho ešte nikdy v živote nemala. Najprv tam byť nechcela, pretože je to miestnosť, kde som ju uvidel prvýkrát (a kde som zároveň vyrval piatim ľuďom srdce z hrude), ale presvedčil som ju mäkkými vankúšikmi a huňatou dekou.
Bavilo ma sledovať ju, ako si nadšene odchlipkáva a mierne sa pri tom usmieva. Síce si najprv riadne popálila ústa, ale bola šťastná, keď som jej spravil aj druhé kakao a pridal tam aj marshmallows.
Ak by som mohol, sledoval by som ju pri tom celý deň, ale mali sme prácu - celá svorka sa s ňou chcela osobne zoznámiť a dať jej dary. Bola to tradícia. Vždy, keď si Alfa našiel svoju spriaznenú dušu, ktorá sa automaticky stala Lunou, svorka ju brala ako niečo posvätné a nedotknuteľné, keďže Alfa je vždy ochotný zabíjať už len vtedy, keď sa na ňu niekto sotva pozrie, a preto bola tá najvzácnejšia a najzaujímavejšia osoba v celej svorke.
Sadol som si k nej, pritúlil som si ju a bol som nadšený, keď sa neodtiahla a oprela sa o mňa. Niekto zaklopal na dvere a po mojom mierne mrzutom vstúpte dnu vošiel hnedovlasý muž s modrými očami - môj najlepší kamoš a Beta Ian.
"Nazdar kamoš," pozdravil ma s úškrnom a ťapol ma po pleci. Všimol som si, že Viv sa na nás nechápavo pozerá, preto som povedal:
"To je Ian, môj Beta. Nemusí predo mnou sklápať zrak, pretože je to môj najlepší priateľ už od detstva.""Sme najlepší kamoši od chvíle, čo som ho sotil do jazera, aby som bol presnejší," povedal Ian a mrkol na ňu, no pri mojom varovnom zavrčaní rýchlo sklopil hlavu.
"Hmm... teší ma," povedala nesmelo a viac sa na mňa nalepila, čo spôsobilo, že moje srdce poskočilo radosťou. "Pripravení na svorku zvedavých vlkov?" opýtal sa Ian opäť s úškrnom. Pozrel som sa na Viv a keď prikývla, Ian otvoril dvere a dnu vošlo malé dievčatko s mamičkou, ktorá mala veľké tehotné bruško.
Viv vedľa mňa stŕpla, ale nechápal som prečo.
"Dobrý večer, Luna," pozdravila sa ryšavá maminka, "volám sa Mary a toto je moja dcérka, Emma."Cez naše puto som cítil, ako sa vo Viv stupňuje panika, preto som si ju k sebe viac pritisol, aby som ju ukľudnil, ale zjavne ani ja, ani deka s vankúšikmi a dokonca ani kakao nepomáhalo.
"T-teší ma," vysúkala zo seba Viviane a všimol som si, ako Mary stuhla, pretože sa bála, či nepovedala, alebo neurobila niečo zlé. Pokúsil som sa o priateľský úsmev, na čom sa Ian nenápadne zasmial.
"Em, daj Lune ten darček," prihovorila sa Mary svojej dcérke a tá sa so sklopeným zrakom pobrala k nám. Emma mohla mať maximálne päť rokov, ale nakreslila naozaj nádherný obrázok vlka, ktorý vyje na mesiac.
"Ďakujem," povedala Viv a obrázok si zobrala, aby si ho riadne prezrela. Emma sa široko zazubila, keď sa na ňu Viv pozrela a... usmiala sa. Cez puto som stále cítil jej paniku, ale jej úsmev vyzeral tak reálne, že by som jej na to skočil aj ja.
Koľkokrát ten úsmev falšovala, že vyzeral tak reálne? Pri tej myšlienke mi prišlo zle.
Keď malá Emma aj Mary odišli, Ian chcel opäť otvoriť dvere, ale zastavil som ho. Viv na mňa nechápavo pozrela, preto som Ianovi naznačil, aby na chvíľu odišiel.
"Čo sa deje, Amore mio?" opýtal som sa a Viviane si zaborila hlavu do môjho pleca.
"Pripomenula mi moju Lunu," zašepkala, "a to dievčatko... tak sa volalo aj jedno malé dievča z mojej svorky, ktorú..."Chápal som, čo chcela povedať: ktorú zabili.
"Mrzí ma to, Amore mio," povedal som a hladil ju po chrbte, "teraz máš však novú rodinu, ktorá ťa bude milovať, nie je to fajn? Skús na všetko predtým zabudnúť a bude to v poriadku."
"Ako na nich mám zabudnúť? Veď to bola moja svorka, moja jediná rodina, nemôžem ich len tak vymazať zo spomienok," povedala trasľavo.
"Niekedy je lepšie, keď sa minulosti otočíme chrbtom a zabudneme na ňu. Veľa psychológov to odporúča," povedal som, Viviane sa odo mňa trochu odtiahla a nechápavo sa na mňa pozrela.
"Psycho-čo?"
Rozosmial som sa a pohladil ju po líci. "Vysvetlím ti to neskôr," povedal som a keď sa vrátil Ian, pokračovali sme v zoznamovaní.
***
Už ani neviem, koľko hodín som sedela na zadku vedľa Luka, usmievala sa a ďakovala za každý darček, ktorý som dostala. Nie že by som nebola vďačná, bola som úplne nadšená, pretože som darček nikdy predtým nedostala, no bola som už riadne vyčerpaná.
A asi som aj zaspala na gauči, pretože sa mi zdalo, že som v Lukovom náručí a kráča so mnou niekam preč, ale potom som sa zobudila v posteli, Luke odfukoval vedľa mňa a mal ma pritisnutú tesne k svojej hrudi. Spokojne som zatvorila oči a nechala sa unášať temnotou.
Môj košík už bol takmer plný, narozdiel od toho Joshovho. Bude zúriť, keď to uvidí! Vždy, keď sme šli na prechádzku sme súťažili, kto z nás nazbiera viac jahôd. A hádajte, kto vždy vyhral!
"Mami, pozri! Už ho mám plný! Však som vyhrala, však?" zakričala som nadšene a rozbehla sa k nej.
"To nie je fér! S tebou chodí mama a so mnou otec, ktorý je slepý ako patrón!" zvolal urazene Josh, ktorý bol odo mňa o tri roky starší.
"Ja už som starší muž, chlapče! " zvolal naoko naštvaný otec a začal Josha štekliť.A v tom sa to stalo. Odniekiaľ sa ozvalo vrčanie a štekanie, no podľa vzdialeného pachu to neboli vlci z našej svorky.
Bola to svorka Červeného Ihličia.Za pár sekúnd som s Joshom bežala, čo nám nohy stačili, zatiaľ čo sa mama a otec vo vlčích podobách bili o život. Nikto z nás nevedel, čo chceli. No vedeli sme, že ak neutečieme, budeme už len studené a vysušené telá.
Jeden vlk ma zvalil na zem a kusol do ruky, načo som nahlas zvreskla. Videla som slabý záblesk svetla a keď sa Josh vo vlčej podobe vrhol na vlka, ktorý bol asi trikrát väčší než on, postavila som sa a zdravou rukou zdvihla zo zeme kameň. Treskla som ho vlkovi o hlavu a ten Josha pustil. No keď som sa na svojho brata pozrela, už sa nehýbal. Celé telo mal pokryté krvou a...
Zdravím, milí čitatelia! Dúfam, že sa Vám príbeh páči a kľudne mi do komentárov píšte otázky, teórie alebo hocičo iné, pokúsim sa na všetko čo najrýchlejšie odpovedať ❤️
Dnes sme mali v kapitole trochu romantiky (ak sa to tak dá nazvať). Viv už Lukovi odpustila, no dokáže prestať milovať Andrewa? A ako sa rozhodne ohľadom svojej budúcnosti? Stane sa obávanou bojovníčkou, ktorá vyhubí Lovcov? Alebo sa rozhodne v pravý opak?
Ďakujem za votes a podporu, posielam pusu 😘
Vaša Susan10273 ❤️
YOU ARE READING
Kill my Mate
WerewolfUž od dávnych čias na zemi žili zvláštne stvorenia, napoly ľudia, napoly vlci. Alebo inak povedané, ľudia s vlčom dušou. Viviane Rivver je jednou z nich, malá osamelá vlčica, ktorá zúfalo čaká na spásu, ktorá si ju však nájde v tej najhroznejšej pod...