Hazel: Zázračný svet

Nové odhalenie

Ruka sa mi už pomaly hojila a už ma ani nebolela. Ránhojička mi povedala že sádra pôjde preč asi o dva dni, ale dotým mám odpočívať, lebo hneď keď sa mi to vylieči, no tak budem trénovať. Samozrejme som s tým ja súhlasila a polovicu dňa len odpočívam v posteli. Radon našťatie išiel na ďalšie obchodné stretnutie s lortdom Mazareckým, takže ho aspoň nemusím stretnúť. Vytiahla som si knihu obdarení a pokračovala som v čítaní. Listovala som ďalšiu stranu a jak om prelistovala stranu kde som minle skončila, som si tam niečo všimla. Boli tam ešte pár zaujímavých riadkov: Ale najsilnejší obdarení, niesu len obyčajný ľudia s obdarením. Tí majú veľkú cenu, kvôli čomu by mohli byť veľmi bohatý alebo si ho nechajú pre vlastnú potrebu. Oni majú aj svoj názov: Riverenty. Spomenula som si na včerajší obed ako mi Radon hovoril, že sa mu ešte hodím. Najprv ma napadlo že musím odtiaľto utiecť, ale to by zabil Poa a to rozhodne nechcem. Ale čo mám robiť? mám ho nechať aby ma predal nejakému chamtivému úchylovi.  V sebe som ncítila hnev,ani sklamanie a vôbec ani strach, Cítila som len pokoj a ticho. Nevedela som prečo, ale proste to tak bolo. Knihu som odložila na stôl a rozmýšľala čo budem robiť, lebo sa tu veľmi nudím. Teraz by ma malo napadnúť veľa nápadov keď tu nieje Radon, ale čo také? Napadlo ma najprv že sa tu pôjdem ešte raz a poriadne obhliadnúť, ale ja to tu už poznám ako svoju ruku. Radon sa vráti okolo večera, tak by som mohla ísť za strážcov obdarených. Alebo mám ísť predsa do knižnice? Mala som veľa možnosti, ale nevedela som kam ísť. Lenže potom som si spomenula na Radovho radcu. Víta som nevidela ísť s Radonom na obchodné stretnutie, tak si myslím že tu zostal a určite rieši spisy. On by mi určite niečo o Radonovi povedal. Povedal mi koľko má súrodencov, určite by mi mohol povedať viac. V Radonovej komnate nebol tak som sa chcela pozrieť do jeho komnaty ale nevedela som kde ho má. Našťastie bola blízko Hannah a ona mi už vysvetlila kde môže byť. Na tejto chodbe hneď tretie dvere od Kráľovej komnaty. Z poslušnosti som zaklopala, odkiaľ sa ozvalo slovo „ďalej" a vstúpila som do menšej komnaty, plná obrazov, hlavy zvierata a mŕtvych víl zavesené na stene. Vít sedel hneď na stoličke pri písacom stole a plnil nejaké spisy a dokumenty, čo som aj predpokladala. Ja som stála pred dverami a čakala som ako zareaguje alebo čo mi povie. Až po chvíli sa ma všimol a nahodil svoj úsmev, pričom sa mu pri úsmeve zdvihla jeho veľká jazva. Nachvíľu som si myslela že je to kráľov brat.„Ahoj, Hazel, som vedel že ma niekedy navštíviš," vstal a niekoľko spisov mu popadalo na zem. Mala som pocit že som ho vyrušila a trošku som sa zahanbila. Pomyslela som si že pôjdem preč, ale už som to nechala tak. „Ahoj, Vít, ako sa máš?" opýtala som sa a nahodila som úsmev. „Úžasne, poď si sadnúť," ponúkol mi a ja som si sadla na drevenú stoličk hneď oproti neho, pričom nás rozdeľoval väčší drevený stôl. Vít ešte pozdvíhal popadané spisy a sadol si na svoje miesto. „Tak čo si chcela? Na niečo sa opýtať alebo ma len navštíviť," prekrížil si prsty, opretý lakťami o stôl. „Chcem sa ťa opýtať ohľadom kráľa Radona," začala som svoju tému a  Vít sa ešte prekvapivo usmieval. „A čo by si o ňom chcela vedieť?" oprel sa o operadlo stoličky. „Všetko," vyslovila som a pomrvila som sa. Jeho úsmev sa za minutu vyparil a už nebol opretý o operadlo, ale už mal opäť prekrížené prsty  lakťami opretými na stole. „Prečo ťa to zaujíma?" 

„Myslela som si že keď si mi minule hovoril že má 7 bratov, som si myslela že sa nebojíš o ňom povedať pravdu," nakoniec som povedala a vôbec som sa nechcela vzdať. „To sa nebojím, lebo na mňa to jeho obdarenie, neplatí," pri tejto vete som spozornela. Že by bol obdarení?  Alebo je dostatočne silný na to aby ho nepočúval? „Ako je to možné?" Usmial sa. „Na teba to tiež skúšal?" opýtal sa a ja som premýšľala. „Nie, neskúšal," Vít nahodil svoj výraz, ktorý ako keby hovoril: „Ja som to vedel," a oprel sa o operadlo. „Takže ty si voči jeho obdareniu odolná," vrhla som na neho začudovaný výraz. „Vieš že predtým ako ide na niekoho použiť svoje obdarenie, tak sa najprv pozre poriadne do jeho očí, aby hneď vycítil či nieje voči nemu odolný?  Keď to zistí, tak nemáš nad vás žiadnu moc," táto informácia ma dosť prekvapila ale aj zároveň potešila. Vždy som sa čudovala prečo to na mňa neskúša, keďže som urobila veci proti jeho vôli a to mohol na mňa len použiť svoje obdarenie a teraz už chápem prečo to nerobil. Ja som voči nemu odolná. „No a ďalej, čo o ňom viete?" Vít opäť nahodil svoj úsmev. „Odkiaľ mám začať?"