Hazel: Zázračný svet

rozdelenie

Hľadať sme ju išly všetci. Ja a všetci moji priatelia. Zobral som si aj so sebou svoj luk, aby som sa ľahko chránil. Síce neboli z toho moc nadšení ale vďaka môjmu presviedčaniu tam išly. Aj keď Wer s tím vôbec nesúhlasil. Ale išiel nakoniec. Keďže sme nemali kone, tak sme kráčali pešo do hlbokého lesa, kde to bolo strašidelné aj cez deň, nielen v noci. Okolo nás zvedavo lietali víly a niektoré nám sa snažili otrhať aj látku, ale keď zistili že je to pevná látka, tak to nakoniec vzdali a išly preč. Pod nami sa zase motali malí trolovia a snažili sa chytiť nejakú vílu, ale zatiaľ som niejakého nevidela. Vládlo tu napätie a strach. Všetci sa tu od zimy triasli aj keď mali na sebe teplé plášte, ale tie moc nepomáhali. Strach sme sa snažili zahnať sa zhováraním a rýchlym dýchaním. Wer vytváral oheň aby sme videli na cestu, Lóra sa zo strachu vytvárala vodnú guľu a hádzala si ju,ktorú  omylom trafil Auru, keď  sa tam premieňala na vílu. Tá sa nasrane premenila na leva-na ktorého sa veľmi rada mení- a utekala za ňou. Chudinka Lóra mala čo robiť aby jej neublížila. Našťastie sa jej ospravedlnila a Aura sa spokojne premenila na seba. „A rozmýšľal si nad tým, kde tak môže byť?" Nervózne sa ma spýtal Trek, keď si sadol na zem a pozeral sa na mňa a ostatných. Zastal som a ostatný to urobili isté. Od únavy si sadli vedľa Treka. „To ja neviem, ale zrejme bude niekde v údoli nebezpečenstva, tam sa väčšinou vyskytujú obri," poznamenal som a sadol som si vedľa Dálie, ktorá sa oprela o plece Treka. Trek ju pobozkal na hlavu.„A čo keď je už mŕtva?"  Opýtal sa zrazu Wer, čo ma úplne zarazilo. Wer ktorého poznám, by toto nikdy nepovedal. „Čo to hovoríš? Iste že je živá, len musíme ponáhľať," zasyčal som, lebo táto otázka sa mi veľmi dotkla. Hazel musí žiť. Wer vstal a podišiel ku mne. „A čo ak nie? Čo keď sa zbytočne pretŕčame cez tento les  a nakoniec zistíme že je mŕtva," toto ma naštvalo. „Ale veď sme preč len 5 hodín, čo to do teba prišlo?" Opýtal som sa a snažil som sa byť kľudný. „A stále sme ju nenašli, ani nemáš plán," zvýšil hlas. Pozrel som sa na ostatných, ktorý sa len na nás pozerali. „Nájdeme ju, určite,"  videl som na Frodov pohľad,  ktorý vždy naznačoval že sa niečo dozvedel.„Dostali sa doňho štíri," oznámil nám Frodo a pokrčil sa mu čelo. Wer na neho len začudovane pozeral. Štíri sú nebezpeční chrobáci, ktorý sa dostane do tela človeka uchom až do mozga a spôsobí mu agresívne správanie, zúfalosť a beznádej. A v niektorých prípadoch spôsobil aj kómu.  Človek to zistí vďaka jeho očiam, kde sa zreničky zázračné rozšíria, až z neho ide strach. Wer sa začal smiať a tváril sa že je to úplna hluposť, čo je ďalší náznak že ich má. Pozrel som sa mu na oči. Jasné. Frodo mal pravdu. Fakt ich má. To bude trošku problém, ich aj vyndať. Otočil som sa k Frodovi, ktorý stál hneď zamňou a pozeral sa jeho hnedými obyčajnými očami na Wer, ktorý sa mračil a začal byť  nervózny. „Máš pravdu, ale ako ich tu máme vyndať?"Opýtal som sa pozerajúc na Froda a Lani, ktorá práve k nemu prišla a pozerala sa na čierne oči Wera. „Nato potrebujeme čili papričku a kozie mlieko aby sme ich zabili," poznamenal tichým hlasom.  „Ale tu v lese sa žiadna koza a ani čili paprička nevyskytuje," pozrel sa konečne na mňa a tváril sa dosť ustarostene a ja som už znervóznel. „Lenže, on je Obdarený a Obdarený ú veľmi citlivý, takže on môže aj zomrieť dokým ich nezabijeme," Wer sa ešte viac nad tým zasmial, čo ma ešte viac znervózňovalo a nemohol som rozmýšľať čo mám pre neho urobiť. „Ale predsa niekde tu čili paprička a koza musí byť," pridala sa do rozhovoru Laňa a postavila sa pred nás. „Ale vyskytujú sa tu v lese," chytil si bradu a rozmýšľal. Hneď som spozornel. „ Kde?!" zvýšil som hlas. „Nerobte voloviny, pánové, nič mi nieje, je mi úplne fajn," prehovoril Wer a tľapol mi po pleci. „Ale to by sme sa museli rozdeliť," odsunul som Werovu ruku preč a opäť som sa pozrel na ustarostenú tvár Froda a ostatných. Vedel som že to bude ešte komplikovanejšie keď sa oddelíme a hlavne nebezpečné.  Ale musím mu predsa pomôcť. „Kde je to?" Opýtal sa za mňa Lór, lebo videl ako som bol v šoku.„V údolí strachu," vážnejším hlasom povedal a na vštkých sa pozeral. Aj na Wera, ktorý sa prestal smiať a mračil sa. „Ja tam nejdem! Zabudnite!" Zakričal Wer, až som sa mykol. Údolie strachu je najdesivejšie a najstrašidelnjšie miesto tu v lese. To miesto čerpá nás strach a ukazuj nám veci, tvory alebo ľudí, ktorých sa veľmi bojíme. Zatiaľ to prežil len jeden a doteraz o tom ani neprehovoril. Uzavrel sa do seba a nakoniec skončil ako Gréta, slúžka u Radona, ktorá sa vrátila z najstrašidelnejšeho lesa krajiny Aladfar a doteraz neprehovorila ani slovo. Presne to sa stalo jemu, len už je dlhodobo v depresii. Bude to veľmi nebezpečná cesta a ja som sa musel rozhodovať medzi dievčaťom, ktorú milujem alebo kámoša od narodenia, ktorý mi je skoro ako brat. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Na jednej strane by som mohol mojich priatelov poslať zachrániť Hazel a ja by som išiel ešte s niekym do Údolia strachu. Alebo na druhej strane by som mohol zase  za Hazel ísť sám. Neviem vôbec. „Počúvate ma? Ja tam nejdem!" Zakričal Wer a mne už dochádzala trpezlivosť. Stáli sme uprostred lesa, plná tmy a hmly. Vypadalo to tu dosť strašidelne. Pozrel som sa naookolo a dúfal že niekto či niečo nevylezie. Našťastie to boli len víly a trolovia. „Arné, my pôjdeme s Werom, ty choď za Hazel," chytila mi pleco Dália a s tým ma aj upokojovala.„Nie, nenechám ho len tak v stichu, veď sa tam zabijete," už som panikáril a nevedel som sa stále rozhodnúť. Mám ich tam poslať a ísť za Hazel sám? Mám ísť do údolia smrti ja sám a oni za Hazel?Alebo úplne inak? Neviem čo mám urobiť. „Arné, nezabijeme, vďaka našim schopnostiam určite nie," ďalej ma ukľudňovala. „Pôjde s nami aj Frodo, lebo ten vie o tom údlí najviac a najlepšie," ukázala na Froda, ktorý tam ukľudňoval Wera, ktorý je už agresívnejší ako predtým.  „Arné, len nám ver," pohladkala mi líce a stiekla jej po líci slza, ktorú som jej utrel. „Dalia, ja ti verím a nech sa vrátia živý," upozornil som ju a objali sme sa. „Arné, ja ťa len tak nenechám sa zabiť," podišla ku mne Lóra s Lórom ako sa držali za ruku. „Pôjdeme tam s tebou, ja ti budem veľmi prospešná," povedala a ja som sa musel usmiať. „Ja idem s Werom," pripomenul Trek a zdvihol ruku. „Dajme si jasno! Kdo ide s arném nech zdvihne ruku," ozvala sa Dália a zdvihly štyria ľudia ruky. Bol to Lór, Lóra, Laňa, Aura a podišly k Arnému. „A ostatný choďte s Werom," rozkázala im a Trek,Frodo, Dália išly za Werom. Dve skupiny stáli okolo seba, ktorý sa strachovali o seba ale aj o svojich priate%lov, ktorý išly na nebezpečnú cestu.  VeĹmi nerád som opúšťal ľudí, ktorých mám rád. S ktorými som vyrastal. „Nebojte sa, my sa ešte stretneme," oznámil som im a Wer sa začal smiať načo sa zase zamračil. „To vám sľubujem," venovali sme si poslednáý pohľad a išly sme si svojou cestou, aj keď ešte stále neviem kde Hazel môže byť.