Hazel: Zázračný svet

Záchvat

Ráno som vstala celá uplakaná. Bolto kvôli mojej nočnej more. Tam sa odohrávalo všetko zlé čo sa mi tu stalo. Bol to hrozný sen, ktorý by som nikomu nepriala, ani Radonovy. Ale na konci som stratla Arneho. Bol tam ranený a ležal tam. Ked som k nemu prišla, mi povedal že tu bude stále pi mne a nikdy ma neopustí. To ma ukľudnilo a práve vtedy som sa zobudila. Nevedela som čo mi chcel ten sen povedať. Niečo sa Arnemu stane? Alebo mám ja dávať na neho pozor? Dúfala som že to nebolo znamenie alebo niečo podobné, Zrazu som sa o Arného bála a mňa sa zmocnila zima. Duchnu som si k sebe zdvihla a zaborila som sa do neho, čo mi veľmi pomohlo. O chvíľu sa vo dverách zjavil Po, čo madosť prekvapilo. Po sem za mňou nikdy nechodí. Jedine keby hľadal Hannah. „Ahoj, Po, Hannah tu nieje," povedala som mu keď vstúpil do miestnosti a zavrel dvere. „JA ju nehľadám, idem za tebou," sadol si ku mne do postele a zahľadel sa mi do mojich ružových očí. „ Chcem sa s tebou porozprávať," jeho rany už neboli vidieť, čo som bola veľmi rada. „ O čom?" Opýtala som sa a sadla som si . Postel som mala celú špinavu od špinavých oblečení a topánok čo som mala včera ale nad tým som sa ani trošku netrápila. „Hannah mi povedala že vieš o tých rivelentoch, zavretých za mrežami," opäť sa mi zakukal do očí a ja som uhla pohľadom. „Áno, viem, a nechápem prečo tam sú," pozerala som na zem a hrala so šnúrkou na nohaviciach. „Ja viem," pozrela som sa s nádejou na neho a priblížila som sa k nemu aby som lepšie počula, načo sa len zasmial. „Vieš že riverenty ako ty sú nesmrteľný?" Nachvíľu sa odmlčal. „Určite si počula o tom ako chce byť Radon nesmrteľný, však?" Súhlasne som prikývla. „ Keď riverenta zabiješ, všetká ich sila čo u nich vládla pôjde na najbližšieho človeka," táto informácia ma veľmi uchvátila a mne dávalo skoro všetko zmysel. „Ale čo ten chlapec, ktoré má to obdarenie?" opýtala som sa. „Ten chlapec je vlastne hlavným riverentom, bez koho by ten proces nemohol fungovať, preto sú tam väznený toľko rokov," už mi to dávalo zmysel a mne sa uľavillo. „On nemôže len tak nakresliť nesmrteľnosť, to sa nedá. On dokáže nakresliť len niečo hmotné, to je hneď jasné," uvedomila som si že som vo veľkom nebezpečenstve. Keď Radon zistí že mám také obdarenie, nastane katastrofa. A ako mu mám zabrániť aby získal toho chlapca? Poriadne som sa nadýchla, lebo som cítila ako keby mi už prestalo pumpovať srdce. Musela som ísť niekde na vzduch. „Hazel, si v poriadku?" Opýtal sa ma ale ja už som bola niekde na chodbe a zastavila som na dvore, pri kroví Radona a zhlboka som dýchala. Chcelo sa mi kričať. Vypustiť všetkú tú moju zlosť, trápenie a smútok.  Nechcelo sa mi veriť že som sa sem dostala. Do tejto skázy a zloby. Mojich rodičov si už nepamätám a spomienky už sú dávno preč. Ale pamätám si ich len hmlisto a je veľmi obtížne si ich necháť v pamäti.  Už som to nevydržala. Do očí sa mi nahrnuly slzy, neskôr to bol vodopád sĺz ale stále som cítila tú veľkú puklinu v srdci a nakoniec som musela od žiaľu kričať. Pichalo ma to u srdca ako nikdy predtým. Cítila som všetky oči namierené na mňa ale to som si nevšímala. Ucítila som nieče ruky položené na mojom pleci. Ani som sa nemusela pozrieť, hneď som vedela že je to Po. Ale ja som stále kričala a ignorovala som jeho upokojovanie. „Hej! Čo sa stalo!" kričal na nás strážnikov hlas ale to Po ignoroval a venoval sa len mne. „Ja som ho zabila!" zakričala som a keď si ma Po otočil som do neho kopala,  fackovala, kričala aby ma nechal tak. Ale on si ma k sebe schúlil a ja som už cítila bezpečnejšie. Prestala som kričať a plakala som na jeho rameni. „On im ublíži, ublíži riverentom," šepkala som, lebo už mi došlli sily. „Ty si ho nezabila, to on ho zabil," upokojoval ma a hladkal ma po vlasoch. „Čo sa stalo?" začula som Radonov hlas a mne opäť prestalo fungovať srdce. Po ma chcel pustiť ale ja som mu to nechcela dovoliť. Nechcela som sa pozerať na vraha s jazvenou tvárou. Nechcela som sa pozerať na človeka ktorý rád ubližuje človeku.A ešte ho to aj baví. „No, dočerta, povieš mi to?"  netrpezlivo na neho zakričal a tváril sa že mu na mňa záleží. „Ale nič, len má taký záchvat z toho že zabila kráľa," cítila som Radonovú blízkosť ale aj jeho úsmev. „Neplač! Na to si budeš musieť zvykať, moja malá, už to budeš robiť neustále, a pamätáš čo som ti povedal keby si utiekla?" povedal a ja som bola stále zaborená do Poovho trička. „Povedz mi to, čo by sa stalo," šarkastiky povedal a ja som sa na neho pozrela. Akurát sem prišla Gréta a hannah, jak sa na mňa ustarostene pozerali. „Hovor!" Zakričal na mňa až som sa zľakla. „Zabiješ Poa!" Prekričala som ho a veľmi dobre som si všimla Hanninu a Poovu tvár. „Presne tak, tak rob čo ti ja hovorím a nestane sa to, áno pusa?" Opýtal sa ma keď sa ku mne priblížil a utrel mi slzu.  Hneď som ju zo seba vyndala a vrhla som na neho naštvaný výraz. On sa na to usmial a odišiel. Chytala som dych a už som cítila jak sa ma dotýka Po a Hannah. „Hazel, je to pravda že ma zabije ak urobíš nejakú hlúpost?" svoje ruky som oprela o kolená a súhlasne som prikývla. „To je od teba milé, ale nemusíš takto trpeť len kvôli mne," zdvihla som hlavu a naštvane som sa na neho pozrela. Nechápem ako môže niečo také povedať. „Ako to myslíš? To ťa mám nechať zabiť?" rozčúlene som sa opýtala a sundala si jeho ruku z môjho pleca. Hannah sa hneď postavila za Poa.  „Ty si myslíš, že ťa tu len tak nechám sa zabiť? Po veď sa uvedom si môj priateľ, a priateľa nenechám len tak v stichu," po líci mi opäť tiekla slza, ktorú som si hneď utrela. „Ja viem a veľmi ti ďakujem," šepol mi a opäť ma objal. Znova som sa cítila bezpečne. Slzy mi prestali tiecť a odtiahli sme sa od seba. Chýbala mi Ariana, ktorá je teraz u Berthy Prikázala som jej to, a ona ma hneď poslúchla. Už som ju nevidela tri dni a už by som ju chcela navštíviť, lenže teraz sa na to necítim. Som unavená. Bola som tak unavená že som videla pred sebou len hmlu a potom len temnotu.... .