Arné

309 28 0
                                    

  Pozeral som sa na Dáliu, ako si pýta ďalšie pivo. Neviem o čo jej teraz ide a prečo sa chová tak čudne. Dneska je nejako nesvoja. Potom moje oči spočinú na Treka, Auru, Laňu a Froda, ktorý tam skúšajú svoje obdarenie, čo by sa nemalo. Všetci štyria radi predvádzajú a to ma veľmi hnevá. Ak budú svoje obdarenie takto ukazovať, tak skončia veľmi zle. Už sa to stalo vo väčšina prípadoch a veľa prišlo o svoju hrdosť, pretože ľudia sú chamtivý a ich predávajú. Veľakrát som sa k nim prihovoril aby s tým prestali, ale oni ma nepolúchajú. Len mi vysmejú a pokračujú ďalej. Jeden z mojich obdarení je to že dokážem vycítiť že sa deje niečo zlé a teraz to práve cítim. Niečo sa deje človeku ktorého mám zo srdca veľmi rád. Rodičia to nemohli byť,lebo tí sú mŕtvy, kvôli Radonovi. Bratov a sestry nemám a tak mám pocit že je to Hazel. Musí to byť ona, lebo dnes v noci neprišla ako mi včera v noci povedala. Som čoraz nervóznejší a mám sto chutí sa ísť pozrieť do hradu, či je v bezpečí. Dália stále pila pivo jeden za druhú a stále si niečo vyčítala. Čo sa jej stalo preboha? „ Čo a ti stalo?" Opýtal som sa po dlhej dobe, rozmýšľajúc ešte o tom mojom novom zvláštnom pocite. „ Nič!" Zakričala až som sa strhol. V mysli som sa musel zasmiať nad jej hnevom. Pochopil som hneď ako som sa pozrel dozadu za Trekom, ktorý sa bavil s nejakú ženu. Vypadala ako nejaká prostitútka, vďaka jej veľkému výstrihu. Teraz mi už do smiechu nebolo. Dáliu som mal zo srdca veľmi rád, boli sme si ako sestry a takto ju Trek zradí a spôsobí jej takéto slzy, čo jej teraz tečú po tvári. Nahromadila sa mi zlosť a ja som s tým niečo robiť musel. Nasadil som si na seba luk so šípmi a namieril som rovno k Trekovi a tej prostitútke, ktorá ho balila, čo ma ešte viac nasralo. Od zlosti som ho sotil na zem načo sa na mňa len začudovane pozeral. V miestnosti výril dym s prachom, tak sa tu veľa aj kašlalo a málo videlo, ale ja vidím dobre. Prečo? Lebo je to ďalší z mojich obdarení. Vidím dobre aj v noci, čo mi veľmi pomáha. Jedine rivelenty majú viac obdarení ako normálny ľudia s obdarením. Oni sa nazývajú len Obdarení, lebo majú len jedno obdarenie, niesu nesmrteľný a nemajú farebné oči ani krv. Ale netuším prečo chce rivelentov Radon. Rozmýšľal som že nás chce predať, lebo mi stojíme riadny balík ale prečo ich tam drží tak dlho? Niekedy si myslím že Hazel o tom niečo musí vedieť, lenže na to sa chcem opýtať až neskôr, keď nadíde správny čas. „Čo to robíš?!" Nakričal som na neho načo len zasmial. Nemotorne vstal a podišiel ku mne, kde skoro spadol, ale ja som ho včas chytil. Bol dosť opitý. „Ja nič....ja..." koktal a z jeho úst mu vychádzal neuveriteľný smrad z piva. Zagúľal som očami a poriadne som ho chytil za plecia.„Trek, teraz pôjdeme domov a o tom to sa porozprávame neskôr," potriasol som nim, lebo opäť padal. „Ja nejd.... ," pribehol sem Lór, ktorý ešte spolu s ostatnými popíjal. Našťatie on vypil len jedno pivo. „Arné, idú sem Radonoví strážci, choď sa skryť," povedal mi a dovnútra vošla stráž staršieho veku, s mečmi na boku. Boli len dvaja a ja som ich hneď spoznal. Bol to Moob a Bap. Najkrutejší z Radonových rytierov, ktorých som pred troma hodinami videl s nejakým dievčaťom v plášti. Mali dosť naponáhlo. By ma zaujímalo, kde a kdo je to záhadne dievča. Pustil som rýchlo Treka, ktorý spadol na zem a schoval som sa za bar. Tí si hneď zo smiechom sadli k baru a objednali si hneď jedno pivo. Chcel som ísť preč, ale zvedavosť bola silnejšia. Všimla som si Dáliu jak na mňa ustarostene pozerala. Ten pohľad veľmi dobre poznám. Bol to pohľad keď niečo zistila. V podstate sa tak na mňa pozerá odkedy uvidela tú babu na koni.Ešte predtým ako bola naštvaná na Treka. Žeby vedela kdo je to? Na to som sa už nesústredill a počúval som tých dvoch, ktorý sa už nesmiali. „Čo povieme kráľovi, Moob?" došlo Bapu smiech a ustarostene sa na Mooba pozrel. „Ja neviem, keby tá hlupaňa nevypadla z toho koňa, nič by sa nestalo," naštvane povedal Moob a upil si z piva, ktoré mu teraz priniesli. Pozorne som počúval, lebo sa mi zdalo, že je to veľmi dôležité. „Mali sme sa pre ňu vrátiť, keď ho ten obor zabije, dá nás Radon zabiť a to veľmi pomalou smrťou," vymýšľal Bap a triasli sa mu pri tej myšlienke ruky. Moob tu nervózne sedel a nad niečim dumal, pričom si upíjal z piva. V jeho očiach bolo vidieť strach a hnev. „Bap, niečo vymyslím," povedal mu pozerajúc dopredu, načo sa len Bap pomrvil a rýchlejšie pil. Mal som z toho ešte horší pocit ako moja predtucha. Mal som o Hazel ešte väčší strach ako predtým. Mal som pocit že to dievča bola ona. Ale veď je len obyčajná slúžka. Žeby ma oklamala? Prečo by ma klamala? A kde to oni išly? Už viem prečo ju Radon nezatvoril za mreže. Musí mať obdarenie, ktoré sa mu hodí a tak ju niekam posiela. Ale tým som si neni istý. Keď dopili už hádam tretí pohár piva odišly preč a ja som mohol konečne vyliezť. „Arné," podišla ku mne Dália -čo som tušil- keď som sa tu poobhliadal, ako keby som dúfal že sa tu niekde zjaví Hazel.„Arné," zamávala mi pred očami, aby som sa je konečne venoval. Bol som zmätený a dúfal som že mi povie kde je a že to dievča na koni nieje ona.„Ja som nebola nahnevaná na Treka," začala a ja som pozorne poslúchal a pokrčil som čelom. „Ja som ani nebola nahnevaná, to dievča na koni bola Hazel," jak ľahko sa mi vie kvôli jednej vete zrútiť celý život. Bolo to dievča, ktorú som veľmi miloval z celého môjho srdca. Musím ju zachrániť. Ale kde by mohla byť? Veď ten les je obrovský a je tam stovky skrýš pre obrov. Pozrel som sa na Auru, ktorá sa akurát premenila na leva, potom na Wera, ktorý vytvoril veľkú ohnivú guľu. „Zavolaj ostatných, stretneme sa pri lese," oznámil som im, rozhodnutý zachrániť Hazel a odišiel som tam.


Hazel: Zázračný svetTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang