Hazel: Zázračný svet

Ples a starosti

Za dve hodiny začína ples a všetci sa už na to pripravujú. Ja tu sedím pred zrkadlom a nechávam sa maľovať od vyzážistiek. Jak sa na seba pozerám do zrkadla sa vôbec nespoznávam. Síce ma maľovali aj keď som bola u Radona, lenže tam ma tak divoko maľovali a tu si dávajú záležať. Robia to tak jemno a dávajú mi také krásne farby. Farby vyberajú podla toho aké šaty som si vybrala. Boli to nádherne bledoružové šaty bez ramienok.Boli to tie najkrajšie šaty aké ja som kedy na seba mala. Aspoň raz za čas som sa cítila ozajstnou princeznou. Predstavujem si ako s nádhernými bledoružovými šatami kráčam po veľkých schodoch dolu a jak všetky oči spočinú len na mne. Hneď ako vkročím dole ma Arné v nádhernom odeve pozve na tanec a ja to príjmen. Moje šaty sa budú ťahať po vyčistenej dlážke keď budeme tancovať. On mi bude rozprávať romantické slová a jak ma má rád. A nakoniec budem tancovať s mojim otcom a budem cítiť jeho vôňu. Spokojne som si vydýchla a pozerala som sa na moje vlasy, ktoré mi práve upravovali. Nehovorím že nemám trému, lebo ju mám dosť veľkú. V hlave som si stále hovorila že musím byť silná a hlboko dýchať. Veď som zvládla aj horšie veci, nemôže ma len obyčajný ples odrovnať, povzbudzovala som sa, ale to mi nepomáhalo. Verím že tá tréma rýchlo prejde hneď ako sa tam udomácnim. Po celý ten čas tam musím vydržať pohľady iných a ich kritiky. Musím cítiť ich pocity a to ma hnevá. Bojím sa že jak budem cítiť pocity veľa ľudí ma rozbolí hlava a odpadnem. Zvládnem to. Už len kvôli matke a otcovi. Konečne to dokončili a po takej dlhej chvíle som sa mohla konečne pozrieť na môj výsledok. Jak som sa pozerala na seba, som sa cítila ako keby som to nebola ja. Vôbec som sa nespoznávala. Krásne mi zvýraznili moje čierne obočie, moje oči, a dali so extra záležať aby sa to k mojim ružovým očiam dokonale hodilo. Moje plné pery natreli nápadným červeným rúžom a líca mi napudrili trošku nenápadnejšej ružovej farby. Ako keby som sa pozerala na niekoho iného. Vedela som že ma idú namaľovať aby som bola krásna, ale nemyslela som si že sa až tak zmením. Nikdy som sa takto nemaľovala, väčšinou som si dávala len špirálu a slabší rúž, aby som nevypadala nejako umelé ale hlavne aby som bola viac prirodzená. Vlasy som mala teraz začesané dohora, kde ofina bola vyčesaná dopredu. Spokojne som sa usmiala. Určite zažiarim. Konečne po tých ťažkých dňoch si zaslúžim šťastie a odpočinok. Ja sa len už modlím aby to tak zostalo. Niekto zaklopal na dvere. ,,Ďalej!" Zakričala som a o chvíľu sa pri dverách objavila Dália v krásnych fialových šatách a krásnych dlhých a tentokrát vyrovnaných vlasoch. Ona bola tiež zo mňa prekvapená. Skoro ma ani nespoznala a bola jej z takej nádhery do plaču. Snažila som sa túto atmosféru upokojiť svojim úsmevom, ale to ako zvyčajne nepomáhalo. Cítila som sa v tejto chvíli dosť trápne. ,,Bože, ty si krásna," vysypala nakoniec zo seba ešte stále s pootvorenými ústami a konečne už aj nahodila jej krásny úsmev. Nebola som tu len ja krásna. Keby hlasovali kto je z nás dvoch najkrajší, ona by to vyhrala na plnej čiare. ,,Veď aj ty," na líciach sa jej objavila červeň. ,,Ehm.....vidím že už si hotová, ples už oficiálne začal," oznámila mi keď sa spamätala načo som len prikývla a zmizla už za dverami. Vyzážistky som poslala preč, pričom som sa im ešte predtým poďakovala. Zostala som tu len ja sama a tréma mi ešte stále zostala. Hlboko som sa nadýchla a napúšťala do seba kyslík a vydýchla. ,,Tak ideme na to," povedala som môjmu odrazu a kráčala som si ťahajúc moje ružové šaty k dverám. Postavila som sa hneď za babami, ktoré boli zaradené hore pri schodoch. My sme mali taký zvyk, že keď je ples sa ženy zaradia hore pri schodoch ako teraz a jak budú kráčať dole s ich úsmevmi bude nejaký chlap vymenovávať ich mená. Hneď ako budú dole ich pozvú na tanec ich frajeri alebo len ich kamarát. Kamarátky boli veľmi pekné. Keďže Aura milovala krvavo červenú farbu, tak si na sebe zobrala dlhé červené šaty, Laňa mala zase nádherne bledo zelené šaty a Lóra zase tyrkysové šaty, ktoré jej až neuveriteľne sekli. Všetci sme sa na seba s úžasom pozerali. Stále sme nedokázali uveriť že sme došli až sem. Ale radšej sa nebudem radovať predčasne, nikto nevie čo sa stane potom. Ale kto povedal že sa dovtedy nebudeme tešiť? Cítila som ako boli všetci šťastný a boli veľmi radi že ma spoznali. Spoločne sme sa tešili a pozerali na našich vyvolených. Ja som sa pozerala na Arného, ktorý už bol prezlečený do nádherného smokingu, v ktorom bol nádherný, Dália zasa na Treka, Aura......tá nemala nikoho, tak len dúfa že ju nejaký princ pozve a to dúfam že pozve, Lóra zase na Lóra, a Laňa už pozerala na Poa. Aj keď ma to hnevalo, nemohla som jej teraz zakázať sa s ním stretávať. Všetci sme mali veľkú trému. Muž ktorému sa hovorí Klon, nám prikázal zoradiť sa. Boli tu aj iné princezné, ktoré boli tiež nádherné oblečené. Niektoré sa mi zdali dosť priateľské a milé, iné dosť namyslené a sebecké. Ja som sa zaradila ako posledná. Ako prvá bola Dália. druhá bola zase Aura, ako tretia Lóra, štvrtá Laňa, za nimi boli zaradené asi ešte desať princezien a nakoniec ja.Keby len vedeli ako som bola rada že som bola posledná. Mala som aspoň viacej času moju trému rozdychávať. Zatiaľ ako sme čakali keď Klon povie prvé meno, som uciťovala u iných pocity. U veľkých som cítila závisť, u ďalších už len namyslenosť a u niektorých zasa prajnosť. Ale všetko presahovala tréma, ale nie u všetkých. Nervózne som sa hrala s mojimi prstami a naďalej čakala kedy povie Daliené meno. Bola tu taká atmosféra, ktorú som nezažila. V paláci hrala krásna hudba, tu boli spokojne zoradené princezné a ja som sa tu hrala s prstami. Konečne zazneli trupky na znak toho aby všetci dedinčanky a dedinčania v pozičaných šatách alebo v smokingoch pozreli smerom hore. Zavládlo ticho. Dália sa hlboko nadýchla a kráčala k schodom. Zastavila a nikto z nej nedokázal odtrhnúť oči. Hlavne Trek, ktorý tam stál s pootvorenými ústami a s iskrou v očiach. Keď Klon povedal jej meno a zaznela slávnostná hudba Dália pomaly kráčala dolu, kde aj zazneli šepoty. Neboli to ohováračky, boli to len chváli, čo som od skromných a láskavých dedinčanov aj čakala. Postavila sa pred Treka, ktorý sa na ňu už len krásne usmieval. Niečo jej tam šepkal a pobozkali sa, vďaka čomu mi zbehli po chrbte zimomriavky. Bolo to krásne. Trek ju pozval na tanec, ktorú s radosťou prijala a spoločne kráčali na parket. Potom zaznelo Aurino meno, a mená ostatných a rad sa zmenšoval, čím sa mi len zvyšovala tréma. Neviem presne kvôli čomu som ja mala trému. Proste som mala. Aj keď princezné išli s princami tancovať stále tam bolo dosť veľa ľudí a ja som musela preglgnúť. O chvíľu som bola na rade ja a už som len čakala kedy povie moje meno. Ešte vždy som sa nervózne hrala s prstami a hlboko som sa nadychovala a vydychovala, lebo to mi aspoň trošku pomáhalo. Zaznelo moje meno a vtom stíchli všetci a cítili také zvláštne napätie a zvedavosť, že aká je kráľova dcéra. Otec a mama sedia práve na svojich špeciálne upravených stoličkách pre nich. Posledný krát som sa nadýchla a kráčala som k schodom. Cítila som veľa pocitov. Ale Arného bol najsilnejší a to bola láska. Cítila som u iných obdiv, u veľa závisť. Niektorý nemohli uveriť že kráľ ma takú krásnu dcéru. Kráčala som dole a rovno k Arnému. Moje šaty sa spokojne ťahali po schodoch a ja som mala ešte červeň po lícach. Všetci tam zostali nemo stáť a ich oči spočinuli len ma mne. Zastavila som hneď pred Arném, ktorý sa ešte krajšie usmieval ako Trek. V jeho úsmeve sa skrývala pyšnosť a radosť. Nevedel čo povedať na to čo on ma pred sebou. ,,Si krásna," dostal konečne zo seba, načo mi ešte viac stúpla červeň. On tiež nevypadal najhoršie. V tom smokingu vypadal ešte viac sexi ako keď je oblečený normálne. Vidím ho prvý krát smokingu a je nádherný. ,,Ty si tiež," usmiala som sa a on mi to opätoval. Predklonil sa a pozval ma na tanec, ktorý so spokojne prijala. Spoločne ruka v ruke sme kráčali na parket, pričom sa na nás ešte vždy všetci pozerali. Tanečníci prestali tancovať a aj moje kamarátky s ich partnermi sa na nás pozerali. Cítila som sa trápne. Ale musela som to vydržať. Arné ma chytil za pás a ja som ho chytila za ruku. Začali sme tancovať valčík, podľa piesne. Keďže som ja ešte včera trénovala tancovať, tak mi to išlo. Zrazu som nič nevnímala. Len jeho pomalý dych, tú hudbu a jeho rýchly tlkot srdca. Tréma mi zmizla a ja som sa pozerala na jeho krásne fialové oči a on na moje ružové oči. Bola som si istá že my patríme len sebe, a že ja ho nikdy neopustím. Moje šaty sa točili a ja som si myslela že som v siedmom nebi. Po celý ten čas sme boli ticho. Chceli sme si vychutnávať túto vzácnu chvíľu. Svoju hlavu som si oprela o Arného hruď a počula som jasnejšie jeho rýchlo tlčúce srdce. Zavrela som oči. Už šťastnejšia som nemohla byť. Nakoniec som rada že som prišla do tohto veta. Bola som zaborená do jeho smokingu, kde som cítila jeho vôňu, zmiešané s vôňou nového smokingu. Cítila som pohľady ako na nás upínajú iný. Na chvíľu mi bolo do plaču, ale potom som si povedala, že dnes je môj šťastný deň, dnes nebudem plakať. Na to som mala ešte predtým čas. Všimla som si otcového výrazu, keď mu jeho vojak niečo pošepkal. Nebol z tej správy vôbec nadšený a ucítila som u neho strach. Ale neviem to isto, pretože sa mi do hlavy miešali pocity iných a veľmi ťažké bolo prečítať jeho pocit. Ale aspoň viem z jeho výrazu že s tou správou nebol vôbec spokojný. Prinútilo mi to nad tým robiť starosti a až teraz som si všimla že už ostatný začali tancovať. Niečo vojakovi pošepkal, ale stále bol dosť nervózny. Mama aj keď nevedela čo mu on pošepkal si robila starosti. Otec by najradšej išiel za nimi, lenže nechce ma teraz opustiť. Musela som sa rozhodnúť, či tu budem naďalej tancovať s Arném a užívať si túto chvíľu, alebo pôjdem za ním sa opýtať čo sa stalo. Cítim že je to niečo veľmi dôležité. Chcela som to nechať ale nedalo mi tí vojaci čo sa tu ponevierali. Znervózňovali mňa a ostatných, ktorý si to tiež všimli ale nechali to tak a naďalej tancovali. Zastala som. Arného to nejako neprekvapilo, lebo vedel že raz zastavím aby som sa na to otca opýtala. ,,Prepáč, musím," ospravedlnila som sa mu a smerovala som k otcovi, ktorý mal ešte vždy pohľad naplnený starostí. Mama nahodila úsmev, ktorým chcela ukryť tiež svoju starosť. ,,Otec, čo sa stalo?" Opýtala som sa ho. Nahodil len falošný úsmev. ,,Nič, nerob si starostí, dnes je tvoj deň tak si ho užívaj," nespokojne som si vydýchla. Nemala som veľmi rada keď mi niekto klamal. A hlavne niekto najbližší. Možno to robil len preto aby som si už viac starostí nerobila, lebo aj tak som si prežila svoje, ale ja to vedieť musím. Cítim vo vzduchu, že je niečo špatne. ,,Otec, už niesom malé dieťa, čo sa stalo?" Arné So zvedavým výrazom podišiel ku mne a počúval. Otec nemal na výber. ,,Radon nám utiekol," zastavil sa mi dych. Dúfala som že už pokoj budem mať naprostý, ale to zasa len moja naivita. Zamračila som sa. Takže z ďaleka nebudem mať pokoj, a budem sa na každom kroku báť či ma neunesie. Ale ja mám predsa to skvelé obdarenie bojovať, tak ja by som ho mohla aj premôcť. Ale zase sa len bojím. ,, Ale neboj sa, moja stráž ho už hľadá," ubezpečoval ma, ale ani to ma neupokojovala. Aj Arné bol v šoku. Čo sa stalo? Opýtal sa mna v hlave Frodo, ktorý tancoval, s peknou princeznou. Zavolaj ostatných, povedala som u v mysli, načo len prikývol.

Ahojte, tak tu je opäť ďalšia časť :3 Takže ak tu bude aspoň dva vote mohla by som sem pridať fotku Hazel ale nebude mať ružové oči, už som to skúšala vyphotoshopovať, lenže potrebujeme originál foto :/ tak by ste si to mohli aspoň predstaviť že má ružové oči ;)