Hazel: Zázračný svet

Wendigo

Už veľakrát som sa pýtala Ubera, kedy ma pusti, ale on len vždy na to odpovie: „Všetci si ťa ešte pamätajú, až o mesiac, vtedy by už na teba zabudli," a to stále dookola. Už tu trčím  päť dni a spomienky na Zem sa mi viac a viac strácajú. Ľudia tu mi veľmi chýbajú a dala by som všetko za jedno objatie.  Radon už ma určite hľadá a obávam sa že ma nakoniec nájde. Ľudí, ktorých som zabila na Radonov príkaz, videlo veľa ľudí a veľa ľudí poslali rovno k Radonovi ale on má to svoje obdarenie a tak ich prinútil odísť. Takže z toho vyviazol úplne čistý. Uber mi piekol mäso po menších kúskoch, takže jedlo problém nebolo. Problém bola tá veľkosť. Tá obrovská veľkosť. Nemal tu žiadne oblečenie pre mňa a tak ch pre mňa kradol, aj keď som bola výslovne proti tomu. Nakoniec ma presvedčil a kradol mi najkrajšie látky, z ktorých som šila nádherne šaty. Ale dni neboli len o šití, jedení a spaní. My sme sa aj zabávali, rozprávala som mu vtipy, ktoré si ešte pamätám a učila som ho byť neagresívny, čo sa mi žiaľ nedarí. Asi sú obri geneticky agresívny a zmeniť sa ich nedá. On mi na oplátku kradol knihy, šaty, lodičky, plášte a učil ma okrem toho aj rozdelať oheň pomocou dvoch kameňov alebo dvoch  klackov. Spala som len na matraci, ktorú on mal na poličkách. „Uber, prečo zbieraš tie veci? Odkiaľ ich máš?" Opýtala som sa jedného dňa, keď som si vychutnávala upečené mäso jeleňa. Uber práve rozdelal oheň. „Niekedy ich nájdem, len tak položené v lese, vtedy mi ich príde veľmi ľúto, len tak ležať a niekedy ich ukradnem," zohrieval si ruky a ani sa na mňa nepozrel, čo zvykol veľmi často robiť. „A posteľ a poličky si si vyrobil sám?" spokojne prikývol a zamračil sa, čo ukazovalo že už ho hnevá tie moje otázky. Väčšinou dňa vlastne ani neprehovríme, pretože on sa nerád rozpráva.Vyhodila som kosť z jelenieho mäsa a ľahla som si. „Tak ja idem," oznámil mi Uber, keď už bol pri vchode jaskyne. Uber vždy ide na popoludnie, niekde preč. Neviem kde ale domov príde vždy v noci o druhej.  Nehvorím že som rada že je preč, ale vtedy mám pocit slobody a môžem aj slobodne rozmýšľať. A nie len to. Môžem kresliť. Síce tu nemajú paletu ani farby, Ale majú tu brusnice, rôznej farby. Čiernej, zelenej, červenej..... tu ich majú veľa farieb.A kreslím ich na stenu, čo mi Uber našťastie dovolil, lebo sa mu moje kresby veľmi páčia. Niekedy sa mi podarí nakreliť nejaký predmet ktorý sa hneď zázrekom zjaví na zemi. Nebola som z toho moc prekvapená, lebo som to trochu aj čakala. Uvedomila som si že keď chceme nakresliť nejaký predmet sa nám to objaví hneď ale keď chceme nakreliť nejakú nehmotnú vec sa na to musí prisniť. Bolo to skvelé obdarenie, po ktorom by túžil každý človek. A tak som kreslila viac a viac a získavala som veľa predmetov, ktoré som potrebovala. Mala som meč,palety a dokonca farby. Bola som rada že konečne môžem kresliť aj s normálnymi farbami. Raz v noci som nachvíľu odložila štetec a vybrala som  sa hneď za vchod, kde som si sadla na okraj jaskyne. Pozerala som sa na hviezdy, ktoré neboli len žiarivo žlté ale aj fialové. Bolo to nádherné. A ešte krajšie bol les, kde lietali víly, z ktoré svietili a nachvíľu som si myslela že ú to vetlušky, až na to že žiarili inýmni farbami.  Pomyslela som si že len kvôli tomuto by som tu zostala, ale vedela som že tu nemôžem zostať navždy a ďalej čakať kedy sa mi prisní sen, kde by som sa vrátila na zem. Nachvíľu som dúfala že sa tu objaví Po alebo moji priatelia, ale vedela som že je to nemožné. Vsnaď by nerikovali život, len kvôli mne. Viem ako je les nebezpečný keď ja nim chodím, ale to sú určené trasy a okrem toho sú aj chránené, vďaka čarovným vílam, ktoré tam zaslali kúzlo proti zlým tvorom. Keď pôjdeme niekam mimo tej označenej trasy, už chránený nebudeme.  A ja keď som spadla z koňa, tak už som chránená nebola a podľa toho čo mi hovoril Uber, videli ma tí upíry, ktorý ú veľmi nebezpečný a nebyť jeho by ma zachíľu zabili alebo premenili. Som mu za to veľmi vďačná.  Počula som krik. Bol dosť blízko a znel ako kričiaci žensk krik, ale mne to tak proste aj nepripadalo. Prizrela som sa bližšie a niečo som tam videla. Dobre som ho tam nedovidela ale hneď som vedela čo je to za tvora. Bol to presne ten istý tvor, ktorý chytil Uber. Aj mi hovoril ako sa volá. Bol to Wendigo a sú to veľmi nebezpečné tvory. Aspoň podľa toho čo povedal Uber. Ich sa nedá len tak zabiť, lebo majú veľmi pevnú pokožku, takže sa im nedá prepichnúť pokožku ani zastreliť, jedine čo pomôže je oheň. Okrem toho sú veľmi rýchle a majú veľmi špicaté drápy, ktoré by nás hneď zabili. Wendigo sa na mňa pozeral jeho červenými očami a ja som musela niečo robiť. Bojím sa že keď utečiem do jaskyne pôjde za mnou a to mi moc nepomôže. Ale na druhú stranu mi Uber hovorí že zle vidia a že keď stojíme rovno bez pohnutia nás nevidia, takže si vyberiem radšej tú druhú možnosť. Stála som bez pohnutia a takmer som ani nedýchala. Kráčal ku mne a boo vidieť že ma vôbec nevidel, lebo za pozeral všade len nie na mňa. Triasla som sa od strachu. Videla som veľmi dobre jeho červené oči, jeho bielu tvár a krv na jeho ústach. Išlo z neho ešte väčší strach ako z Ubera, keď ma uniesol. Vydával veľmi zvláštne zvuky, ktoré ma aj strašili. Takmer som ani nedýchala a bolo pre mňa veľmi obtiažne udržať ústa zavreté.Priblížil sa ku mne a nachvíľu som si myslela že si ma všimol. Možno ma cítil, ale nevidel ma. Strhla som sa keď zvrieskal na mňa. Ale stále som bola ticho. Konečne som sa nadýchla, keď odišiel k lesu.  Rýchlo som behala do jaskyne a rýchlo som dýchala. Bol to hrozný pocit, keď máte strach a nemôžete ani od strachu zahučať lebo si vás všimne. Prečo som vôbec vyliezala? Prečo som na toto nepomyslela? Možno som tam išla len kvôli dúfaniu že pre mňa niekto pôjde, ale to je hlúposť. Ja nedokážem čakať mesiac. Mala by som byť rada že už niesom s Radonom, ale bojím sa že keď ma nenájde alebo ja sa nevyslobodím, nakoniec mojich priateľov zabije. A to neprichádza do úvahy. Sadla som si na svoju matrac a ľahla som si. Cítila som sa tak sama. Uber je môj kámoš, lenže on je obluda. 

Tak ahojte, tu je ďalšia napínavá a skvelá časť :3 Ak ste si to všimly použila som toho netvora Wendego z Untill Dawn (počítačová hra) ak ho poznáte, a to len kvôli tomu že tá hra akurát vvyšla a kvôli tomu že som to pozerala u Goga a tá hra sa mi veľmi páčila :3 Tá hra je veľmi podarená a ta grafika je ešte lepšia :3 Len zdôrazním že to robili osem rokov :O :O možno to bude znieť ako mimo môjho príbehu ale tí ktorý pozerali alebo hrali Untill Dawn, akú postavu máte najradšej?