See You Again ? •The Vamps•

•1•

„Tak," povedala riaditeľka školy. „dúfam, že sa vám tu bude tie štyri mesiace páčiť. Každému z vás bol pridelený jeden žiak, ktorý vás bude sprevádzať, prípadne s niečím pomáhať, ale... myslím, že to asi nebude treba." Usmeje sa. prezrela som si papier na ktorom bolo číslo skrinky, číslo izby a podobné veci. Vytiahla som rúčku z kufra a čítajúc papier som vykročila, nevediac kam. Zrazu som do dakoho narazila.

„Prepáč," povedal nejaký hlas. Zohla som sa po papier a potom som sa pozrela do koho som vlastne vrazila.

„To je v poriadku, ja by som mala dávať pozor." Trocha som sa začervenala. Nie som tu ani päť minút a hneď musím spôsobiť zrážku.

„Ty si tu na výmennom?" menšie sympatické dievča s okuliarmi na nose nadvihne obočie.

„Áno. To mám až tak moc zlú angličtinu?" zamračím sa.

„To nie." zasmeje sa. „Máš prirodzený prízvuk."

„Ďakujem." Zaklipkám očami.

„Inka, som Sophia." Podá mi ruku a ja ju prijmem.

„Charlotte" usmejem sa a pozrie sa do papiera, kde je meno môjho „sprievodcu".

„Bohužiaľ, ja mám niekoho iného." Troška zosmutnie. „Ale myslím, že máme spolu izbu. Pridelili mi nejaké dievča z Holandska."

„No, je to možné."

„Dúfam, že sa na tej izbe stretneme." Zazvoní a viditeľne znervóznie. „Prepáč, ale musím nájsť nejakého chlapca z Nemecka. Rada som ťa spoznala, Charlotte." Usmeje sa a beží. Ak sú tu všetci takýto, nebolo by to na škodu. Pozriem sa na meno sprievodcu a všimnem si, že je to chlapec. Nadvihnem obočie a povzdychnem si. Zrazu si všimnem ako po chodbe ide vysoký chalan a pozerá sa do papiera. Pozbieram všetku odvahu čo mám a oslovím ho, lebo je zaujatý papierom a mňa si ani nevšimol.

„Prepáč," vykokcem a on sa na mňa rýchlo pozrie. „nepoznáš náhodou Jamesa McVaya?" trocha nadvihnem kútiky.

„Poznám," usmeje sa. „to som ja. A ty potom musíš byť," pozrie sa do papiera. „Charlotte Myers." Nadvihne obočie.

„Áno," vydýchnem. Konečne som tu s niekým, kto sa vyzná.

„Výborne, už som sa bál, že ťa nenájdem." Usmeje sa.

„Ja tiež." Pípnem.

„Asi si trocha hanblivá, že?"

„Troška..." pozriem sa do zeme a objímem sa rukami.

„Nemusíš sa ma báť. Máme byť priatelia a.... myslím, že sa ti tu bude páčiť." Priateľsky a povzbudivo sa usmeje. Úsmev mu opätujem.

•

„Takže, Lott. Môžem ťa tak volať?" zamračí sa.

„Samozrejme." Prikývnem.

„Tu máme hlavnú budovu, kde sa konajú vyučujúce hodiny a... proste hlavná budova. Tam je niečo ako relaxačné centrum. V suteréne sú asi tri bazény, potom kaviareň s bufetom a hore je knižnica. Rada čítaš?"

„Áno."

„Tak sa ti to tam bude určite páčiť." Usmeje sa. je to tu nádherné. Anglický trávnik, chodníky lemované stromami, ktoré vytvárajú aleje. Všetko je tu usporiadané. V Holandsku je to podobné... takže sa tu cítim skoro ako doma. „No a ako posledné, internáty. Celé dolné poschodie je spoločenská miestnosť a ďalšie tri poschodia sú izby. Sú dva, lebo jeden by asi nestačil." Zasmeje sa.