See You Again ? •The Vamps•

•5•

K nedeli sme čoraz bližšie, čo ma teší. Každopádne som si túto školu dosť obľúbila. Som tu len pár dní, ale už stále rozmýšľam nad tým, aké to bude ťažké opustiť ju. Som pri skrinke a pozerám sa do nej. Pokrútim hlavou a vyrazím do triedy. Ešte je dosť času do zvonenia, ale aj tak sa vyberiem do triedy, kde nájdem Brada, ktorý číta. Usmejem sa sama pre seba a vojdem dnu.

„Ahoj," pozdraví ma.

„Ahoj." Trocha sa zamračím. Vedel, že som to ja a ani nezdvihol zrak. Teraz už knihu zatvorí a trocha sa posunie, čím mi chce asi povedať, že si mám sadnúť k nemu. Pousmejem sa a pozriem do zeme. Keď si sadnem, všimnem si, že má znova výrazné kruhy pod očami, strhanú tvár... chcela by som sa ho na to opýtať, ale asi to nie je najlepší nápad. Trocha si povzdychnem a vyberiem knihy na prvú hodinu.

„Nezabijú ma tvoje frajerky za to, že som v tvojej blízkosti menšej ako dva metre?" zasmejem sa.

„Dúfam, že nie." trocha sa usmeje, znova len nachvíľu. Žeby mal problémy so spánkom? Možno by som sa na to mohla opýtať Jamesa... moje myšlienky preruší zvonček. Znova potrasiem hlavou aby som sa mohla sústrediť na niečo iné.

„Prečo stále trasieš hlavou?"

„Aby mi z hlavy vypadli nepodstatné veci." Zasmejem sa, lebo to takto vyznie dosť divne.

„Naozaj?" zasmeje sa aj on.

„Áno." Pošúcham sa po čele a sústredím sa na hodinu. Aj tak stále myslím na to, ako sa to Jamesa spýtam. Aby to nepovedal Bradovi.

„James," poťukám ho po pleci. „môžeš nachvíľu?" trocha sa usmejem.

„Jasné," vstane od stola a ide za mnou. „čo treba?"

„Chcela som sa opýtať, na niečo ohľadom," trocha sa poobzerám. „Brada." James nadvihne prekvapene obočie, asi takúto otázku nečakal.

„Na Brada?" oprie sa o stenu a prekríži si ruky.

„Len mi sľúb, že to ostane medzi nami, dobre?" zatvárim sa trocha smutne.

„Dobre, ale... prečo sa nespýtaš jeho?"

„Spýtala by som sa ho, ale neviem, či by to bol dobrý nápad..."

„Aha," trocha sa zamračí. Bol vôbec dobrý nápad pýtať sa to aj jeho?

„Vieš, všimla som si, že je Brad taký... unavený a chcela som sa ťa len opýtať, že či nevieš čo mu je alebo..."

„To nemusíš vedieť," skočí mi do reči a povie to dosť odmerane. Zažmurkám a nechápavo sa za ním pozriem. Vyzerá byť celkom podráždený z tejto otázky. No Charlotte... to si tomu dala. Keď si James sadne, všetci traja sa ho hneď opýtajú čo som chcela. Už len čakám na najhoršie. James však len pokrúti hlavou. Aj keď ho to asi podráždilo, nepovedal im to... Tristan sa na mňa od stola pozrie a ja len sklopím hlavu a smutne odídem. Asi by som im mala dať na chvíľu pokoj.

JAMES McVAY

„Čo si jej urobil?" opýta sa zamračene Tristan. Nechápavo sa naňho pozriem. „Proste som sa na ňu pozrela ona sa otočila a išla preč." Trocha rozhodí rukami.

„Ja som jej nič neurobil. Ani nepovedal..." poškrabem sa na zátylku.

„James," povie Brad. „čo chcela? Nevyzeráš moc nadšene." Nadvihne si obočie a odpije si z pohára. Nemal by som mu to povedať... Lott som predsa sľúbil, že to ostane len medzi nami... ale keď sa ho to týka.

„Nič," nadýchnem sa a opriem sa o operadlo zo stoličky.

CHARLOTTE MYERS

„Ahoj Lott," pri skrinkách stretnem Meg. „prečo nie si s chalanmi na obede?" opýta sa trocha zamračene. Nečudujem sa jej, väčšinu času som trávila s nimi.

„No," pokúšala som si niečo rýchlo vymyslieť. „proste dnes..."

„Čo?" teraz sa už naozaj mračí. Mám jej povedať, čo sa stalo... ach bože, len nech si neposeriem ešte niečo..

„Ale nič. Musím ísť." Mávnem nad tým rukou a chcem ju obísť, no zastaví ma jej ruka.

„Lott, normálne mi povedz, čo s stalo."

„Nič. Proste som sa len opýtala a... asi som to nemala." Odhrniem si vlasy a pozriem sa do hora. Neuveriteľné, že je mi z toho normálne do plaču. Keď si predstavím, že budem teraz štyri mesiace sedieť niekde sama v jedálni a smutne na nich pozerať ako sa zabávajú...

„Lott, nebuď naivná. Za takúto blbosť sa na teba nevykašlú." Trocha prekrúti očami.

„Myslíš?" zúfalo sa na ňu pozriem.

„Lott," začne sa smiať. „keď si predstavím, že by toto robili tak..." stále sa smeje.

„Vieš, u nás to niekedy tak funguje."

„Tak tu nie. Zvykaj si." Usmeje sa na mňa a pohladká ma po chrbte.

„Ale asi idem na izbu."

„Nechceš ísť so mnou k bazénu?"

„Plávať?" nadvihnem obočie.

„Áno. Chodím tam každú stredu." Usmeje sa. „Väčšinou sama, pretože Soph sa nechce a.... s ostatnými nevychádzam až tak dobre, aby som s nimi šla plávať." zasmeje sa.

„Tak dobre." Už som nebola celkom dlho v bazéne a pomyslenie na bazén a vodu... „Ale musím si ísť po plávky."

„Idem s tebou." Usmeje sa. zamkne skrinku a ideme smerom k internátom.

„Preboha," poviem a otočím sa.

„Čo je?" opýta sa Meg, ktorá pláva popri mne.

„Všakže zle vidím?" skrčím obočie. Meg sa nechápavo zamračí a otočí sa. trocha sa zasmeje.

„Ty sa ich asi bojíš."

„Nechcem sa s nimi rozprávať. Nie teraz a celkovo nie dnes." Meg sa na nich stále pozerala.

„Asi ťa hľadajú. A už ťa aj našli." Tresnem si po čele. Rozmýšľa či rýchlo nevyleziem z bazéna do šatní. Ale to asi nestihnem.

„Asi sa idem utopiť," poviem s pohľadom na chalanoch, ktorí smerujú k nám.

„Čože?" Meg sa na mňa rýchlo otočí a povie to skôr hystericky. Nadýchnem sa a potopím. Potom sa snažím čo najrýchlejšie preplávať ku schodíkom, čo sa mi aj podarí. Zoberiem si uterák a snažím sa zdrhnúť do šatní, no zastaví ma niečia ruka.

„Lott, neutekaj." Povie unavený hlas. Pozriem sa na Jamesa, ktorý ma drží za lakeť. Ešteže mám ten uterák...

„Prepáč, že som ťa s tým otravovala. Momentálne ale nemám chuť sa o tom rozprávať a..."

„Nie, to je v poriadku. Ako som sľúbil, ostalo to medzi nami." Ospravedlňujúco sa usmeje a ja mu úsmev opätujem. „Vieš, hľadáme ťa po celej škole a... bolo to dosť namáhavé." Trocha sa zasmeje.

„Máte výdrž." Pousmejem sa.

„Prepáč, že sme ťa vyrušili...ak chceš môžeš ísť naspäť."

„Neviem..." skrčím obočie.

„Nekukám sa." zasmeje sa a zakryje si oči.

„Môžeš sa. Nejdem do vody." Zasmiala som sa a viac zabalila do uteráka. Meg ostala vo vode a chalani so mnou si sadli oproti kraju na lavičku. Aj keď býva pri bazénoch celkom teplo, triasla som sa ako osika.

„Tu máš," povie Brad a cez plecia mi prehodí jeho sveter.

„Bude mokrý." Poviem a chcem mu ho vrátiť, no ma zastaví.

„To je jedno." Usmeje sa a potom sa odvráti.

••••••••••
1102 slov

AHOJTE ^^ dúfam, že sa Vám časť páčila :) čo myslíte, preoč je Brad taký o.O :D nejaký komentík a vote potešia ^^ tak sa majte :3 :)
-Sara :)