See You Again ? •The Vamps•

•24•

„Bože, musíme chodiť do tej školy?" posťažoval sa Brad jedno ráno.

„Bohužiaľ." Usmiala som sa a dopila kávu. „A už musíme ísť." Povedala som a vytiahla ho na nohy.

„Keď mne sa nechce." Znova si sadol a potom skryl tvár.

„Doma ostať nemôžeš." Zasmiala som sa a dala ruky v bok. „Ako by som to vysvetlila?" zamračila som sa.

„Veď nevedia, že u mňa bývaš." Zdvihol hlavu.

„Ale vedia..." nadvihla som obočie.

„Čože? Veď to je... nelogické." Pokrútil hlavou.

„Vstávaj a poviem ti to." Vstal a čakal. „Cestou." Povedala som so zaťatými zubami a obula sa. nakoniec sme meškali asi päť minút.

„Ešte stále si mi to nepovedala." Povie už v lavici, keďže sme nestíhali.

„Tie tvoje fanynky. Niekde nás asi videli a už o tom vie celá škola." Myknem plecami.

„Bože, asi ma dávajú sledovať." Zasmeje sa.

„Mal by si si dávať pozor." Poviem popri odpisovaní poznámok. Až po hodine si všimnem, že Brad má odpísanú asi štvrtinu. „Mal by si si to odpísať." Poviem.

„A čo by som ešte mal?" pozrie na mňa a podoprie si hlavu.

„Čo ja viem. Napríklad dohnať ten bozk z rána?" nadvihnem obočie a tiež si podopriem hlavu. Usmeje s a natiahne sa ku mne. Aspoň že sedíme vzadu. Potom sa pre istotu pozriem po triede a vo dverách uvidím jednu tú prváčku, čo má oproti mne skrinku.

„Našli nás." Zasmejem sa a hlavou mu ukážem k dverám. No keď prváčka uvidí, že sa Brad otáča rýchlo zmizne.

„Aspoň, že ty si takto neutekala." Pousmeje sa.

„Na to si sa mi až príliš páčil." Zasmejem sa a opriem.

„Vážne." Trocha sa priblíži a pobozká na krk. Otočím sa na neho a prikývnem. Chce ma pobozkať no uhryznem ho do pery.

„Au." Pošúcha si ju.

„Niekoho to vraj vzrušuje." Myknem plecami.

„Ale bolí to." Zasmeje sa. „Aj minule, keď si ma uhryzla do krku."

„Ale no Brad. To bolo také okorenenie toho celého, čo sa v ten večer udialo." Povedala som trocha hlasnejšie ako som chcela a pár ľudí vedľa nás sa na nás pozrelo. Obaja sme sa uškrnuli.

„Mohli by sme si to nechať pre seba, nemyslíš?" Brad nakloní hlavou.

„Aj tak to už dve osoby vedia."

„Okej ale James a Megan boli vedľa." Povie a ukáže na mňa prstom.

„To je jedno. Ale je lepšie, že o tom vedia. Ak by im to náhodou vadilo." Zasmejem sa a Brad na mňa nechápavo pozrie. „Veď vieš, že James netrafil ani do svojej izby." Prekrútim očami.

„Aha. A kde boli?" zamračí sa.

„Schytala to izba jeho sestry." Začal sa smiať. „To je to až tak vtipné."

„Ani nie ale keď si pred stavíš výraz jeho sestry keby o tom vie." Začne sa smiať ešte viac. začnem sa aj ja, ale skôr na jeho záchvate. Do triedy vojde učiteľ a Brad sa aj napriek tomu stále smeje.

„Pán Simpson, čo je také smiešne?" opýta sa. učiteľ literatúry má hlas a niekedy sa aj chová, akoby bol opačne orientovaný...

„N- nič." Pozerám na Brada ako sa chytá za brucho a potom na učiteľa, ktorý má už pomaly odtieň svojej červenej kravaty.