See You Again ? •The Vamps•

•20•

Zaklopala som na dvere a na to mi ich otvoril polonahý James. Teda mal na sebe len nohavice. Nadvihla som obočie a pozrela do zeme.

„Prepáč," povedal a poškrabal sa na zátylku.

„James, kto to je?" prišla Meg a zavesila sa mu na krk. V župane. Keď ma uvidela trocha sa začervenala.

„Pozrite, nechcela som rušiť, ale.."

„Nie, nie to nie je tak ako to vyzerá." Ubezpečila ma hneď Megan.

„Výborne." Vydýchla som. „Chcela som s vami niečo prebrať." Povedala som trocha vážnejšie. Obaja zvedavo nadvihli obočie a pustili ma dnu, pričom si James konečne obliekol tričko a Megan si dala dole župan.

„Takže, o čo ide?"

„Mala som celkom zaujímavú debatu s Bradovov mamou." Zahryzla som si do pery. „Povedala, že na Vianoce bude asi Brad... sám." Obaja sa smutne zamračili.

„To je mi ľúto, ale stále tak trocha nechápem prečo si za nami prišla?" povedala Megan.

„No... viete, že odlietam dvadsiateho, ale keby... keby tu ostanem dlhšie," Pokyvkala som hlavou a Megan sa široko usmiala a James trocha spozornel. Aj ja som sa usmiala a pokračovala. „viete, my by sme boli s rodinou. No a Brad by bol... sám. A keď si predstavím, že by mal byť niekto na sviatky sám. Nie. preto som rozmýšľala, že či by nešlo, aby sme boli všetci s ním. Chápete ma."

„Chápeme." Usmiala sa Meg. „Lenže on asi nevie, že bude sám, že?" pokrútila som hlavou.

„A ako to chceš zrealizovať?" opýtal sa James.

„No, šla by som normálne na letisko a potom by sme sa niekde stretli a spoločne sa mu nasáčkovali pred dvere. Len dúfam, že bude doma." Zahryzla som si do pery a zamračila sa. „No túto časť som ešte nedomyslela, ale išlo mi o to, či by ste s tým súhlasili."

„Samozrejme." Povedali dvojhlasne a potom sa na seba usmiali.

„To som rada. Tak... môžete pokračovať, ešte raz prepáčte." Vstala som a vyšla z domu.

„Som tu!" zakričala som a vyzula si topánky. Potom zavesila bundu a vyšla hore.

„Ahoj." Povedal Brad na schodoch. Usmiala som sa a šla k nemu, aby som ho mohla objať. „Kde si vlastne bola?" opýtal sa zamračene.

„Ale... nikde." Usmiala som sa a trocha ho pobúchala po hrudi. Podišla som ku kanvici a dala zovrieť vodu. Zrazu ma niekto zozadu objal, na čom som sa uškrnula.

„Lott?"

„Brad?" povedala som pobavene.

„Musíš si práve robiť kávu?"

„A čo iné by som mala podľa teba robiť?"

„No," natiahol to slovo. „vedel by som o niečom." Odhrnul mi z krku vlasy a pobozkal ma naň.

„Vieš čo? Niekedy mám pocit, že nemyslíš na nič iné. Prasa." Pokrútila som nad ním hlavou a prstom dala po nose.

„Ale no tak." Zasmial sa.

„Čo ťa mrzí?" sadla som si na barovú stoličku a milo sa usmiala.

„Že mi moja priateľka hovorí prasa. A myslí si, že som prasa." Smutne sa na mňa pozrel.

„No, musíš uznať, že z časti si prasa." Rozhodila som rukami.

„Ale ja som nemyslel..."

„Brad," skočila som mu do reči. „beriem to ako druhú pozvánku do postele. Nepreháňaj." Prižmúrila som očami a ukázala naňho prstom.

„Vieš ako sa hovorí," lakťami sa oprel o bar. „do tretice všetko dobré? Myslím, že áno." Zasmiala som sa a odpila z kávy.