See You Again ? •The Vamps•

•29•

„Si v poriadku?" opýtala sa ma Megan ustarostene. Len som prikývla. Od rána vyzerám ako duchom nepríjemná. Nastúpim do auta a na ruke vnímam Bradov stisk. Úkosom oka naňho pozriem a on sa s lesklými očami usmeje.

„Hlavne mi to nerob," poviem potichu.

„Čo?" zaklipká očami.

„Ne- neplač." Zamračila som sa a pozornosť venovala krajine ubiehajúcej za oknom. Nikdy som žiadneho chlapa plakať nevidela... niekedy som si myslela, že to nie je ani možné. Niežeby boli bezcitný, ale vždy mi to prišlo tak, že vedia svoje emócie veľmi šikovne schovať. No mám taký pocit, že Brad to asi ešte nedokáže. Vystúpim z auta a zoberiem si kufor. Zhlboka sa nadýchnem a zdvihnem pohľad ku Bradovi a trošku sa usmejem. Zaklipká očami a vidím jednu neposlušnú slzu ako mu steká po líci. Pristúpim k nemu a utriem mu ju.

„Neboj sa. Ešte prídem." Pošepkám mu a zľahka pobozkám. On si ma však pritiahne viac k sebe. Potom sa odlepím od jeho pier a objímem ho. V objatí stojíme minimálne desať minút. Mám zavreté oči a počúvam len tlkot jeho srdca.

„Nechcem rušiť vašu chvíľku, ale lietadlo..." povie opatrne James. Odtiahnem sa od Brada, ktorý má červené oči. Smrkne a potom sa usmeje. Nakloním hlavu.

„Nerob mi to, dobre." Nadvihnem obočie. Započujem ako hlásia moje lietadlo. Zhlboka sa nadýchnem a potom Brada ešte rýchlo objímem a pobozkám na čelo. Potom bez toho aby som sa otáčala zájdem za rok a tam si sadnem ku stene.

„Dobre," pošúcham si čelo. Zapípa mi esemeska.

‚Za päť minút sme naspäť.'

Usmejem sa nad tým ako dobre nám náš plán vychádza a už len čakám, keby po mňa Megan príde a pôjdeme k nej.

„Prepáčte," príde ku mne nejaké dievča. „neviete či už išlo lietadlo do Amsterdamu?" vyzerá dosť zúfalo.

„No," ukážem von cez veľké okno, kde práve vzlieta lietadlo. „práve odletelo."

„Doriti!" sadne si ku mne a kufor tresne vedľa seba.

„Určite pôjde ďalšie." Snažím sa ju upokojiť.

„Dúfam. Vy idete kde?"

„Nemusíš my vykať," zasmejem sa. „Charlotte." Podám jej ruku.

„Emma." Usmeje sa a tiež mi podá ruku.

„No a tiež som šla do Amsterdamu."

„Tiež si zmeškala?" uškrnie sa.

„Nie. Bolo to len nafingované." Usmejem sa.

„Čože?"

„No vieš, mala som ísť preč ale ostala som kvôli...priateľovi." nevedela som, či jej to vôbec hovoriť.

„Výmenný pobyt?" nadvihne obočie.

„Áno." Usmejem sa a stisnem pery.

„To ho musíš mať veľmi rada, že si u ostala."

„To áno." Prikývnem a vtedy sa tam dovalí Megan.

„Môžeme?" povie zadýchane.

„Bežala si?" zasmejem sa a vstanem.

„Nie, ale bolo dosť namáhavé mu vysvetliť, kde sa ponáhľam." Prekrúti očami.

„Dobre. Tak sa maj Emma." Usmejem sa na ňu a odídem.

•

„Tak fajn. Bude ti to stačiť?" pozrie sa na mňa Megan.

„Jasné, na zemi za spí najlepšie." Zasmejem sa a vyvalím sa do mojej provizórnej postele.