See You Again ? •The Vamps•

•22•

„Čože?" zmätene sa opýta.

„Či už nechceš ísť?" zašepkám a pobozkám ho. Z jedného malého bozku sa stane dlhší a dlhší...

„Počkaj," zadýchane sa odtiahne a ja sa zasmejem.

„Na čo mám čakať?" nadvihnem obočie a zavesím sa naňho. Zoberie ma za ruku a potiahne k baru.

„Brad, si si istý?" trocha sa zamračím.

„Neboj, keď si tu tak sa mi nič nestane." Usmeje sa a podá mi pohárik. Obzrie sa a potom ho vypije. Vypijem ho teda aj ja a zatočí sa mi hlava.

„Fuj, čo to je." Zaklipkám očami.

„Myslím, že Jakeova špecialita." Zasmeje sa a nalieva ďalší.

„Čo všetko ten Jake má?"

„Ťažko povedať." Mykne plecami. Po pár pohárikoch sa s Bradom odpútame od baru a ideme si aspoň sadnúť. Keďže bol na tom Brad s alkoholom zle a po dlhšej dome si vypil, nie je to s ním boh vie čo.

„Bol to dobrý nápad?" zasmeje sa a oprie sa o mňa.

„To netuším." Tiež sa začnem nekontrolovateľne smiať.

„Lott," vystrie sa a pošepká mi do ucha.

„Brad?" tiež sa mu to pošepkám do ucha a uhryznem ho do krku.

„Nejako si sa nám rozbehla."

„Vadí ti to?" usmejem sa a zapozerám sa mu do očí. nevyzerá, žeby bol nejako moc opitý.

„Čo keby..."

„Čo keby ideme hore?" poviem rýchlo a zahryznem si do pery. Trocha sa pomrvím a pritisnem sa k Bradovi bližšie. Podá mi ruku a pomôže mi postaviť sa. potom so smiechom vybehneme hore schodmi, kde sa poobzeráme, či tu nikto nie je.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?"

„Radšej sa nad tým nezamýšľam." Zasmeje sa a potiahne ma do nejakej izby. Musím uznať, že na to, že tu James býva sám s rodičmi a sestrou majú obrovský dom. Momentálne sú niekde preč - samozrejme.

„Okej," Brad sa ku mne otočí a pobozká.

„Si si istý?" zasmejem sa a pohladím ho po ruke.

„Dúfam, že niekto nebude mať podobné úmysly, ako my." Zasmeje sa a znova sa mi prisaje na pery. Pomaly mu rozopnem košeľu a on mne blúzku. Potom ma zoberie na ruky a položí na posteľ. Hladí ma chrbte a rukách a ja mu sem tam zaryjem nechty do chrbta.

„Nemusíš mi urobiť jazvy." Povie pomedzi bozky.

„Čo ak chcem aby si na mňa mal spomienku?" zasmejem sa a viac ho k sebe pritisnem. Potom jednou rukou zašmátra ku gombíku na mojich nohaviciach. Celé telo sa mi napne a Brad sa odo mňa odtiahne a pozrie do tváre.

„V poriadku?" opýta sa nežne a pohladí ma po tvári. Prikývnem a nadýchnem sa. Usmeje sa a pobozká ma na čelo. Potom mi ten sprostý gombík rozopne a stiahne nohavice. Kým ich niekde odhadzuje, ja zaútočím na jeho gombík. Zasmeje sa a potom sami znova prisaje na pery. Keď ma rukami nadvihne, aby mi mohol prejsť k rozopínaniu, trocha sa strasiem.

„Lottie?"

„Prepáč." Poviem a rukami si zakryjem tvár.

„Ja to chápem." Povie trocha smutne.

„Počkaj," odokryjem si tvár. „čo?"

„Že chápem keď ne..."

„Nie, nie." zasmejem sa. „len sa musím troška... uvoľniť." Nadýchnem sa a vydýchnem.