See You Again ? •The Vamps•

•21•

„Lott," Megan ma potiahla za rukáv. „už sme sa pýtali."

„Koho? Čo?"

„Tristana a Connora so Soph. Prišli by." Usmeje sa.

„Počkaj," vztýčila som prst a zapozerala som sa za ňu, kde som videla ako Connor niečo šepká Soph do ucha. Nadvihla som obočie a pozrela na Megan. „oni teraz spolu chodia?"

„Áno." Zasmeje sa. „Po tom plese sa to dalo poznať." Mykne plecami.

„Ja chcela som sa ťa niečo opýtať," stisnem pery. „včera som..."

„Nie, to je v pohode." Usmeje sa.

„Fakt som vás... nevyrušila." Posledné slovo skôr zašepkám. Megan sa zasmeje a pokrúti hlavou.

„Fakt nie. inak, plánovali sme s Jamesom, žeby sme urobili menší večierok."

„Vy dvaja? To by som možno Brada presvedčila ostať aj dlhšie ako desať minút." usmejem sa.

„Výborne. Ale musíš ho držať ďalej od Jakea."

„Jake to je ten s trávou?"

„Keby to niektorý počuli tak by sa zasmiali." Pokrútila hlavou a tiež sa zasmiala.

„Čože?"

„Jake ju má len príležitostne na večierkoch. Inak sme všetci Angličania... čistý." Povie.

„Dobre." Prikývnem, keďže ma to nejako netrápi, nejdem sa vypytovať ďalej.

„Megan nás dnes pozvala na večierok." Poviem popri tom ako obaja čítame knihu. Vtedy je Brad väčšinou uvoľnenejší a berie veci s rezervou.

„Koho?" opýta sa a prevráti stranu.

„Ich."

„Ich?" vidím ako sa zamračí a zdvihne pohľad od knihy.

„Áno Brad, ich. Akože ho usporiadajú oni dvaja. Megan a James. Naši priatelia..."

„Dobre, dobre. Nehovor na mňa ako na retarda." Zasmeje sa.

„Dobre, prepáč." Usmejem sa a obaja sa vrátime ku knihe. Po chvíľke ma však tento krát vyruší Brad: „A máme naňho akože ísť?"

„Bolo by dobré."

„Aha." Znova začnem čítať a po 'daľších piatich minútach ma Brad preruší: „A kedy to je?"

„Asi tento piatok."

„To je štyri dni."

„Matematika ti ide." Usmejem sa a na chvíľu sa naňho pozriem. Za päť minút znova vidím ako otvára ústa a to už knihu zavriem a na rovinu mu všetko poviem. „Áno, miláčik môžeme si to premyslieť, ale Megan nás pozvala a myslím, že by sme tam mohli ísť, lebo to organizujú práve oni dvaja." Usmejem sa.

„Vážne si mi povedala miláčik?" usmeje sa a tiež zavrie knihu.

„Možno." Postavím sa a zamierim do kúpeľne.

„Ideš do sprchy?"

„Nie, umyť si zuby." Zamračím sa a zavriem sa sebou dvere. Naozaj neviem uveriť tomu, ako stále sa snaží, aby som s ním šla do postele, pre niečo iné ako pre spánok. Nad touto myšlienkou potrasiem hlavou a začnem si umývať zuby. Zohnem sa a opláchnem tvár a keď si ju utriem a pozriem do zrkadla zjojknem.

„Brad, nestraš ma toľko." Zatnem zuby a päste.

„Prepáč." Povie a stále tam len stojí. Stisnem pery a nadvihnem obočie a on sa znova len usmeje. Pretosím očami.